V rámci programu Zachovania a revitalizácie kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpory rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva bola z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), financovaného zo zdrojov Nórska, Islandu a Lichtenštajnska, a tiež zo štátneho rozpočtu SR, významne podporená posledná z veľkých rekonštrukcií v Dóme sv. Alžbety - rekonštrukcia Veže kráľa Mateja.

„Cieľom programu grantov EHP a Nórska je pomôcť zachovať vzácne kultúrne dedičstvo pre dobro Slovenska i Európy, terajšej aj budúcich generácii. Veríme, že táto obnovená vzácna časť Dómu sv.Alžbety pritiahne ešte viac návštevníkov a prispeje tak k bohatému kultúrnemu životu i ekonomickej prosperite Košíc,“ uviedla pri zhodnotení projektu Eva Gašperanová z Nórskeho veľvyslanectva v Bratislave.#CONT#

Projekt sa začal realizovať v novembri 2014 a po necelých dvoch rokoch dnes nezisková organizácia Perly Gotickej cesty predstavila jeho výsledky na záverečnej konferencii. Pred očami verejnosti ukrytý interiér južnej veže Dómu sv. Alžbety obnovovali reštaurátori zo združenia Villard, pod vedením jeho hlavného reštaurátora profesora Jozefa Poruboviča. Obnove najcennejšej historickej pamiatky Košíc sa venuje už vyše 15 rokov.

„Našou úlohou bolo zrealizovať reštaurátorský výskum, ale predovšetkým zreštaurovať kamenné súčasti interiéru veže a reštaurátorskými metódami ho očistiť od nečistôt a omietok zo začiatku 20. storočia. Povrch stredovekých konštrukcií sme museli následne ošetriť tak, aby boli zachované a dokumentované všetky detaily pôvodného povrchu, vrátane napríklad stredovekých kamenárskych značiek či historických graffiti,“ konštatoval profesor J. Porubovič.

Matejova veža nebola v stredoveku nikdy dostavaná. Hoci boli plány koncom 19. storočia ju dokončiť, žiadny sa nerealizoval. „Na vnútornom plášti však boli zásahy minimálne. O to je jej gotický interiér vzácnejší. Na stropoch schodiska, ktorého priechody boli zväčšované, sme našli niekoľko veľmi zaujímavých detailov. Napríklad malú kupolku s erbom mesta, ktorá je zabudovaná v hrúbke steny. Je to zvláštnosť, ktorá sa málokde vyskytuje,“ uviedol profesor Porubovič. V múroch veže sú vybudované aj dvojité lomené točité schody. Robili sa súbežne s múrom a tvorili istú komunikáciu. „Zvláštnosťou je, že vytvárajú akési bludisko, schodisko vedie hore, vracia sa dole a až potom pokračuje na ochodzu veže. Akoby niekto zámerne výtváral takéto tajomné stredoveké dispozície,“ dodal.

Cirkevný historik profesor Peter Zubko pripomenul, že južná veža je výnimočná tým, že súvisí s kultom relikvie Svätej krvi. Vznikol v dôsledku eucharistického zázraku, ktorý sa stal v stredovekých Košiciach. „Veža bola postavená tak dômyselne, že v nej vytvorili skrytú miestnosť s nikou (otvorom) v ktorej ukrývali relikviu počas väčšiny roka. Vystavili ju iba počas Veľkého týždňa a 1. mája, čo súviselo s patrónkou kostola sv. Alžbetou. Slávna monštrancia na relikviu mala podľa zachovaného opisu výšku polovice človeka, bola celá zo zlata, bola kráľovským darom a nebolo jej páru v Európe,“ konštatoval profesor Zubko, ktorý o zabudnutom kulte Svätej krvi napísal niekoľko publikácií. Podľa jeho najnovších zistení tento nezvyčajný relikviár pravdepodobne roztavili vojaci sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho, ktorí vtrhli do mesta v roku 1682 počas stavovského povstania uhorskej šľachty.

Podľa profesora Zubka je južná veža zaujímavá aj tým, že bola dokončená z milodarov kráľa Mateja Korvína, preto nesie jeho meno. „Na jej vrchole veže sú erby krajín, ktorým vládol a datovanie 1463. O Matejovi Korvínovi vieme, že bol veľkým humanistom a osobitne si ctil práve kult bolestných relikvií,“ dodal. Okrem zaujímavých kamenosochárskych detailov za pozoruhodné považuje samotné steny veže: „Sú z andezitu a keď na nich popoludní zasvieti slnko, získavajú, na rozdiel od ostatných kameňov v katedrále, medovú farbu.“ Práve to patrí k špecifikám stredovekých stavieb. Fakt, že zvetraný andezit nadobúda odtiene žltej, okrovej alebo červenej farby využívali stavitelia katedrál vo Francúzsku a v Nemecku. „Keď sa o nich oprie zapadajúce slnko, vyzerajú ako zlatý bochník chleba uprostred všedného dňa,“ poeticky dodal.

Projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty Mária Bartkovej uviedla, že celkové náklady projektu predstavujú takmer 520 tisíc eur. Z toho 85 percent tvorí príspevok príslušného finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR, zvyšných 15 percent predstavuje spolufinancovanie z vlastných zdrojov organizácie.

Súčasťou projektu bolo aj zreštaurovanie štyroch oltárov z interiéru dómu. Postupne boli obnovené neogotický oltár v kaplnke Mettercie, oltár sv. Štefana nad Rákócziho hrobkou, oltár Klaňanie troch kráľov a oltár sv. Jozefa.

Matejova veža po rekonštrukcii získala nielen vynovený vzhľad, ale aj nový interiérový prvok v podobe oceľového točitého schodiska a dvomi presklenými podestami. Vo veži vytvoria  priehľadné pochôdzné podlahy, ktoré v súčasnosti dokončuje košická firma GBO. „Našim zámerom je vytvoriť unikátny priestor, ktorý umožňuje pozrieť si vežu z nezvyčajnej perspektívy a zároveň ho využívať ako exkluzívnu výstavnú sieň,“ vysvetlila M. Bartková. Dodala,  že veža kráľa Mateja sa teraz skvie v celej svojej  kráse - v exteriéri aj interiéri.  Finančné prostriedky na to získali z dvoch zdrojov, najskôr z Regionálneho operačného programu prostredníctvom opatrenia 7.1 v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a teraz z Finančného mechanizmu EHP. Veža by mala byť sprístupnená verejnosti už počas letnej sezóny.

Ing. Mária Bartková

projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty