(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Ako ďalej, Ears?
@ Kultúra -> Podujatia Feb 17 2003 - 14:02 GMT

V poradí druhý album košickej formácie Ears s názvom "adamaeva" sa minulý týždeň po takmer štyroch mesiacoch od svojho vydania, a nasadení dvoch, v hitparádach celkom úspešne bodujúcich singlov ("Farbu mesiaca", "Slávik už spieva"), dočkal v košickom GeS-klube, síce trošku po funuse, ale predsa len akéhosi ´oficiálneho uvedenia do života´ (ak tak teda možno vnímať ceremoniál spojený s krstom). Úlohy krstných otcov sa chopili frontmani spriateľnených a zároveň konkurenčných košických formácií Nocadeň a No name - Rasťo Kopina a Igor Timko, ktorí symbolicky, dávkou trvanlivého mlienka (ako určitá alegória želanej trvácnosti kapely) a porciou optimistických prianí ´odobrili´jeho púť slovenským hudobným biznisom.

Ešte predtým však ´civilkári´ (ako sa kapele vzhľadom na pódiový imidž polovice členov skupiny začalo hovoriť v miestnych muzikantských kuloároch) pred čosi viac, ako spolovice zaplneným GeS-kom vo vyše hodinovom živom bloku predstavili takmer kompletný novinkový repertoár, pričom v playliste, pochopiteľne figurovali aj poslucháčsky najúspešnejšie skladby z (podľa mňa dodnes nie úplne doceneného) debutu "pEARSing".

Nemôžem si pomôcť, ale napriek nespornému talentu, ktorým frontman a ústredná osobnosť Ears-u - Filip Orátor disponuje, som zo včerajšieho koncertu odchádzal s pocitom, že tak, ako sľubne sa skupina po vydaní premiérového albumu rozbehla, tak v súčasnosti prechádza obdobím stagnácie. Fakt, že "adamaeva" je podľa mnohých na domáce pomery veľmi slušný album nič nezávaži s tým, keď naživo to tejto kapele prosto nešliape. Myslím, že po toľkých odohraných vystúpeniach sa už nemožno sťažovať na zvukára, navyše, ak za mixpultom sedí taký majster ako Vilo Szirmai, ktorého si nevedia vynachváliť ani zahraničné stars. Neberúc do úvahy fakt, že pódiový prejav skupiny akosi postráda ten správny náboj (kapela, ktorej sa na koncerte podarí ´vyhecovať´, respektíve rozhýbať publikum až tesne pred záverom vystúpenia - výnimku snáď môžu tvoriť akurát nejaké ambientné zoskupenia, ktorých produkcia nie je postavená na takom drajve - podľa mňa musí robiť niečo zle).

Skupina zápasí so zlým zvukom už de facto od svojho premiérového vystúpenia v súčasnej zostave. Osobne vidím problém najmä v predohratých podkladoch, na ktorých si Ears de facto postavili sound. Chlapci totiž takmer na sto percent využívajú rovnaké ´spodky´ na albume a rovnaké na koncerte. Práve v tom podľa môjho názoru spočíva zásadná chyba, pretože takto sa im ani angažovaním toho najlepšieho zvukára na svete nikdy nemôže podariť vytvoriť ozaj kvalitný zvuk. Pre príklad možného riešenia ani netreba chodiť ďaleko - stačí si vziať napríklad Depeche Mode (pokiaľ viem, Filip sa na ich posledný pražský koncert svojich obľúbencov bol pozrieť), ktorí odkedy svoju zostavu rozšírili o živého bubeníka predtým, ako vyrazia na turné poriadne ´prečistia´a prearanžujú podklady tak, aby mohli ich skladby vyznieť kompaktne. Keďže v kapele figuruje živý bubeník, nemá význam, aby predohraté podklady povedzme obsahovali takmer rovnaké bicie loopy, ako na albumoch. Stačí povedzme iba ´hajtkový´, alebo perkusný podklad, do ktorého sa potom môže bubeník vyblázniť podľa svojej vôle a schopností. Ba čo viac, takto skladby neznejú kraftwerkovsky strojovo, ale okrem možností improvizácie tento spôsob umožňuje aj ich efektné gradovanie. A práve toto koncerty Earsu postrádajú.

Tým, že chalanov veľmi dobre poznám a môžem zodpovedne zhodnotiť ich (rozhodne nie nízke) muzikantské schopnosti viem, že napríklad Miro Grega rozhodne nie je taký technicky slabý bubeník, aby bol odkázaný tvoriť svojou hrou iba ´krovie´. Tí, ktorí mali možnosť zhliadnuť Depeche Mode (zámerne uvádzam ako príklad notoricky znmu kapelu) naživo mi dajú iste za pravdu, že bubeník Christian Eigner sa na vystúpeniach môže ukázať naozaj v plnej hráčskej paráde (z jeho výkonov miestami naozaj padá sánka) napriek tomu, že mu ide klik do ucha... Dúfam, že tieto moje vety nebudú nesprávne pochopené v tom zmysle, že by som sa snažil Ears ušliapať pred veľkosťou kráľov elektronického popu, to rozhodne nie. Práve naopak, pre Ears by mali byť do istej miery, teda aspoň čo sa týka práce so zvukom určite veľkou inšpiráciou. Nie je predsa mysliteľné, aby väčšina skladieb kapely, disponujúcej dvoma gitaristami znela naživo tak, akoby boli odohrané iba na jednej gitare... Osobne napríklad nechápem, prečo sa chlapci boja povoliť uzdu fantázii a namiesto otrockého prispôsobovania sa samplom naozaj trošku viac neimprovizujú.

Fakt, že trebárs aktuálny singel "Slávik už spieva" znie v albumovej verzii ako taká jemná elektronická ´popina´neznamená, že na koncertoch by povedzme jej spevný refrén chlapci nemohli vygradovať ´boostrovanými kilami´. To len ako príklad. O osobe maskota Earsu - Silvermana som si už niekoľkokrát takisto dovolil polemizovať. Dodnes mi nie je úplne jasné, či tohoto na strieborno namaľovaného mužíčka (kedy si už Filip a spol.konečne uvedomia, ako tento jeho imidž do celkového ´looku´ kapely zúfalo nezapadá) mám vnímať ako ´regulérneho´ hráča, alebo iba ako performera aj napriek tomu, že v jednej-dvoch skladbách mu patrí hlavný vokál...

Na druhej strane, čo možno oceniť veľmi vysoko je Filipov nezameniteľný, veľmi príjemne zafarbený vokál, ktorý postupom času zvláda s čoraz večším prehľadom. Spevácky výkon, aký podáva v napríklad v skladbe "Tvár" by určite ocenil aj školený spevák.

Ears na svojej novike opäť tak trochu schizofrenicky balancujú medzi poprockom a alternatívou a zápasia s priemernosťou. Viem, že ich objemná základňa fanúšikov ma bude za tieto riadky určite preklínať a takisto chápem, že pravda sa niekedy ťažko počúva (tieto vety však píšem bez akýchkoľvek negatívnych emócii, práve naopak, osobne som mal Ears vždy veľmi rád a stále ich vnímam ako kapelu, ktorá pri určitom prehodnotení svojho fungovania ešte môže mať pred sebou veľmi veľkú budúcnosť), ale podľa môjho názoru je to tak. Snáď sa Filipovi a spol. jedného dňa podarí z tohoto začarovaného kruhu vyslobodiť. Rozumiem, že pre mnohých poslucháčov predstavujú Ears na domácej scéne niečo nové, neobyčajné, nepočuté. Treba si však uvedomiť, že kluby za hranicami Slovenska sú zaplnené desiatkami podobných Earsov, ktorí však na rozdiel od toho košického kopú vo svojej vlasti prinajlepšom piatu ligu (poznámky typu "ale veď sme na Slovensku, tu platia iné pravdilá" neprijímam- tie pravidlá sa prispôsobujú poslucháčom a ich kritériám). Stojím si za tým, že táto kapela má rozhodne na viac.

Igor PETRUŠKA

Foto: Karol HATALA