(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606
MVO ¼udia a voda tvrdí, že o priehrady majú záujem len stavbárske lobistické skupiny, ale celkovo nám škodia
@ Aktuálne -> Životné prostredie     Apr 10 2002 - 12:40 GMT
Michal Kravčík: "Jediná trvalo udržateľná cesta je revitalizácia krajiny."

14. marec je Medzinárodný deň boja proti priehradám. Tento titul získal v roku 1977, keď sa v brazílskom meste Curitibe stretli ľudia z celého sveta, žijúci v regiónoch, ktoré boli postihnuté výstavbou priehrad, alebo kde sa plánovala ich stavba.

Svojimi aktivitami v oblasti vodohospodárstva na Slovensku a v revitalizácii vodných zdrojov je známa aj mimovládna organizácia ¼udia a voda. Jej líder Ing. Michal Kravčík, CSc., začal stretnutie s novinármi citáciou Daniela Beard, významného predstaviteľa Americkej agentúry pre vodohospodársky priemysel, ktorý v Japonsku na medzinárodnom stretnutí Tvorenie vízie riek pre 21. storočie povedal: "Mnoho mojich kolegov sa zúfalo chce vrátiť ku starým zlatým časom éry budovania proehrad. Chápem ich túžbu budovať viac a väčších priehrad. No éra budovania priehrad je za nami. Potrebujeme sa pozerať do budúúcnosti. Budúce diskúsie nebudú o priehradách. Vo väčšine prípadoch nebudú priehrady prijateľným riešením. Nové priehrady, najme tie, ktoré sú určené na dodávku vody , už viac nebudú vhodné"

Medzi hlavné výhrady proti veľkým vodným dielam patrí deštrukcia okolitej krajiny, čím sa znižuje jej biologická hodnota, poľnohospodárske vysušovanie krajiny, znižuje sa množstvo vody odparovanej do atmosféry s negatívnym vplyvom na plošnú zrážkovú činnosť, ekonomicky neefektívne a drahé stavby, sťahovanie obyvateľov z miest plánovaných stavieb. Na Slovensku už takto bolo vysťahovaných vyše sto dedín.

6. marca denník Pravda priniesol na titulnej strane článok, ktorý pojednáva o tunelovaní peňazí, určených na vodné diela Gabčíkovo, Žilina a stále polemický Tichý Potok.

"Pôžička pre Slovensko vo výške 500 miliónov dolárov, kde Mečiarova vláda dala garancie pre vodohospodársku výstavbu, bola získaná zo zahraničia od súkromnej banky a peniaze išli cez Kreditnú banku v Bratislave, ktorá skrachovala. Časť týchto peňazí bola vytunelovaná. To sú súvislosti, ktoré hovoria o tom, že ako vo svete tak aj u nás je zdroj týchto príjmov skôr záujmom betonárskych a stavbárskych lobby. Do vodohospodárskych koncesií jednotlivých krajín dávajú stavby podľa záujmu vlastného príjmu.

V roku 1994 sme vypracovali alternatívnu vodohospodársku koncepciu Voda pre tretie tisícročie, ktorá by Slovensku ušetrila 18 miliárd korún. Namiesto toho vďaka garanciám Mečiarovej vlády však už máme cez 36 miliárd dlhov, čo musí Slovensko splatiť. Tam možno pôjdu aj peniaze z privatizácie SPP," uviedol Michal Kravčík.

Podľa jeho tvrdení, aj keď je výstavba priehrad vždy len dočasným, drahým a nedokonalým riešení zásobovania vodou, súčasná slovenská koncepcia do roku 2005 plánuje ďalšie stavby. Asi pred troma mesiace bol dokončený tzv. otvorený plánovací proces prípravy vodohospodárskeho plánu pre povodie Hornádu.

"Vodohospodári cítia, že už nemajú šancu presadiť veľké priehrady, tak plánujú menšie. Napríklad výstavba priehrady pod Kojšovou Hoľou na Perlovom potoku, rovnako priehrady Stará voda. Obe diela majú mať výšku 25 metrov. V tomto vodohospodárskom pláne sa objavuje aj téma vodárenskej nádrže Tichý Potok - odôvodnenie potreby výstavby," povedal Kravčík, pričom zdôraznil, že vodné dielo Tichý Potok už raz bolo zamietnuté z dôvodu vplyvu stavby na životné prostredie. "Mali by sa radšej venovať koncepčnej systémovej práci na princípoch trvalo udržateľnosti, teda nie na jednorázové aktivity, ale tie, ktoré sú veľmi dôležité aj pre budúce generácie."

Stratégia mvo ¼udia a voda sa sústreďuje na zmeny v hospodárení a ochrane prirodzených porastov so schopnosťou udržať vodu v prírodných a nie umelých zdrojoch. Za týmto účelom navrhujú realizáciu týchto bodov:

1. Doriešiť transformačný proces vodného hospodárstva prostredníctvom odovzdania kompetencií štátu na samosprávy miest a obci a vytvoriť zákonné podmienky, aby na úrovni povodí sa vytvárali samosprávne koalície pre integrovaný management povodí. Pre tento účel prijať Zákon o integrovanom managemente povodí na princípoch subsidiarity.

2. Nedávno schválený Zákon o vodách novelizovať a prijať také paragrafové znenie, ktoré bude chrániť vodu v celom hydrologickom cykle

3. Vytvoriť fondy komplexnej ekologickej obnovy povodí z doterajších fondov ministerstva životného prostredia, pôdohospodárstva a hospodárstva pre jednotlivé povodia

4. Vypracovať mechanizmy využívania finančných prostriedkov z fondu ekologickej obnovy povodí

5. Vypracovať manuály a príklady ekologickej obnovy povodí

6. Vytvoriť pre vedu a výskum vo vodnom hospodárstve, poľnohospodárstve, životnom prostredí transparentné mechanizmy vypísovania výskumných úloh hľadanie komplexných riešení obnovy hydrologického cyklu v povodiach

7. Už teraz realizovať pilotné projekty komplexnej ekologickej obnovy malých povodí pre získanie informácií vplyvu obnovy na vodohopodárske, ekologické a produkčné funkcie v povodiach.

8. Všetko robiť na otvorených transparentných princípoch motivacie a súťaživosti všetkých, ktorí majú záujem prispieť k riešeniu závažných vodohospodárskych problémov v povodiach

"Nedávno bol v parlamente schválený tzv. vodný zákon, stalo sa tak aj napriek tomu, že boli vylúčené tie paragrafové zmenia, ktoré dávali záruku, že nebudú vytunelované a sprivatizované vodné zdroje na Slovensku. Voda je základné ľudské právo. Ak sa sprivatizujú vodné zdroje, to je prvý krok k tomu, aby celý vodohospodársky systém ešte viacej skolaboval," dodal Michal Kravčík.

Slovensko má mať už v nasledujúcich dvadsiatich rokoch výrazné problémy s vodou, podľa prognóz OSN budú na svete v roku 2025 žiť až 3 miliady ľudí v regiónoch bez vody. Ak sa cielene nezastaví vysušovanie zeme, koncentrácia vody do bodových nádrží a odtok vody z krajiny cez toky do morí a oceánov, voda sa stane základnou strategickou i obchodnou surovinou 21. storočia. Aj preto je rok 2003 vyhlásený za Svetový rok vody.

Rozhodovať o vodnom hospodárstve musia predovšetkým zástupcovia samospráv regiónov. Ako príklad Michal Kravčík uviedol situáciu v obci Torysa. Táto dedina bola postihnutá povodňou a vodohospodári navrhli starostovi vybudovanie protipovodňového kanála za dva milióny. ¼udia a voda pre Torysu vypracovali projekt na revitalizáciu okolitej krajiny, na ktorý dostal starosta 100 tisíc Sk. S dvadsiatimi nezamestnanými v rámci všeobecno-prospešných prác vybudovali drobné prírodné remízky a zdrže vody tak, že v čase horúceho leta, keď boli problémy so zásobovaním vody všade na okolí, v Toryse neboli. Situácia sa zmenila natoľko, že teraz chcú pri dedine urobiť aj rybník. Rovnaký postup plánujú aj v povodí rieky Svinka.

Podľa Michala Kravčíka by sa v rámci revitalizácie krajiny mohlo na Slovensku na verejno-prospešné práce zamestnať aj 200 tisíc nezamestnaných a výsledok v zlepšení prirodzenej schopnosti krajiny zadržiavať vodu by bol citeľný, vyriešili by sa mnohé problémy.

V závere tlačovej besedy líder mvo ¼udia a voda informoval o ich pláne, ktorým podľa prepočtov dokážu Košičanom ušetriť 27 miliónov Sk. V tomto roku môže každý venovať jedno percento z dane inak odvádzanej štátu niektorej mimovládnej organizácii. Kto nahlási na daňový úrad, aby sa percento z jeho dane odvádzalo v prospech mvo ¼udia a voda, tomu venujú a bezplatne namontujú šetrič vody do splachovacieho zariadenia, takže jedna štvorčlenná rodina takto môže údajne ročne ušetriť 700 až 800 Sk ročne. Letáky s bližším oboznámením o celej akcii chcú nechať vhodiť do každej poštovej schránky v meste.

13. 3. 2002
Slavomír Szabó
[email protected]



Pre čitateľov s hlbším záujom uvádzame podrobnejší mateiál, ktorý vypracovala mvo ¼udia a voda:

14. marec Medzinárodný deň boja proti priehradám



Vyhlásený na 1. Medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v Brazilskej Curitube v marci 1997

Aká je realita na Slovensku?

V koncepcii vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 sa objavujú návrhy investícii do priehrad:

· Presadzovať u maďarskej strany odnovenie pokračovania výstavby priehrady VD Nagymaros

· Preverovať aktuálnosť, možnosti financovania a pokračovať v príprave opatrení vrátane vodných nádrží

· Z dôvodov výhľadovej potreby ďalších zdrojov vody na zásobbovanie deficitných oblastí pitnou vodou sa navrhuje pokračovať v ďalšej príprave výbraných vodárenských nádrží, vrátane posúdenia ich vplyvu na životné prostredie

Ako sa prejavujú tieto koncepčné zásady vodohospodárskej politiky v konkrétnych plánoch povodí?

Zdá sa, že vodohospodári dospeli k poznaniu, že už nemajú veľkú šanku presadzovať veľké kontraverzné priehrady. Napríklad VN Tichý Potok mala byť najvyššia postavená priehrada na Slovensku (65 m) - náklady viac ako 6 mld. Sk).

Spracovaný plán povodia Hornádu hovorí o tom, že vodohospodársky priemysel sa orientuje na menšie priehrady. V pláne povodia Hornádu sa objavujú dve menšie priehrady

· Výstavba priehrady na Perlovom potoku - plánované náklady 800 mil. Sk

· Výstavba priehrady Stará voda - plánované náklady 600 mil. Sk (Obidvé priehrady by mali stáť v povodí Hnilca)

· Vo vodohospodárskom pláne povodia Hornádu sa objavuje téma na výskum: Vodárenská nádrž Tichý Potok - odôvodnenie potreby výstavby.

To potvrdzuje, že slovenský vodohospodársky priemysel sa naďalej chce orientovať na zastaralé technológie, ktoré nemajú budúcnosť a ktoré len zaťažujú bremaná daňových poplatníkov bez akejkoľvek reality. ¼udia a voda niekoľko rokov upozorňujú na nekalé praktiky financovania vodohospodárskych diel na Slovensku, avšak bez záujmu verejnosti i politikov. V roku 1993 ¼udia a voda vypracovali Alternatívnu vodohospodársku koncepcia pre Slovensko, ktorá ak by sa bola realizovala, ušetrilo by sa zo štátneho rozpočtu cca 18 mld. Sk (2. júna 1994 NR SR zaviazala vládu SR zapracovať túto koncepciu do oficiálnej vodohospodárskej politiky Slovenska a toto uznesenie NR SR doteraz nikto nezrušil). Namiesto toho, aby sa ušetrili peniažky daňovým poplatníkom, Mečiarová vláda dala garancie na 500 mil. USD úver pre Vodohospodársku výstavbu od súkromnej banky (J.P.Morgan Bank), ktoré ako minulý týždeň (6.3.) napísala Pravda boli tunelované. Ak pán poslanec Róber Fico dáva na známosť verejnosti s prípadom predaja 49% akcii SPP, že kto nebude akceptovať uznesenie NR SR, zahráva sa s ohňom, potom sa ho pýtame ako aj ostatných poslancov NR SR, že či nerešpektovanie uznesenia NR SR z 2. júna 1994 k vodohospodárskej koncepcii nie je zahrávanie sa s ohňom?

Ostáva nám veriť, že stále sa prehlbujúce vodohospodárske problémy na Slovensku prinútia kompetentné orgány vodohospodárskeho priemyslu seriózne začať pracovať na modernej, trvalo udržateľnej politike vodného hospodárstva Slovenska. Konzervatívnosť a zviazanosť pracovníkov rezortu pôdohospodárstva s bývalou socialistickou centralizovanou predstavou riadenia vodného hospodárstva neumožňuje vecne a transparentné viesť diskúsiu, ako ďalej. O tom svedčí aj nový zámer rezortu s prípravou novej vodohospodárskej politiky štátu. Predpokladáme, že sa predsa len nájde občianska odvaha u niektorých, ktorým sa pohne svedomie. Doteraz, bohužiaľ sa na Slovensku prejavovali osobné záujmy rôznych skupinových lobby, ktoré sa prejavovali veľkou agresivitou v odhodlaní investovať finančné prostriedky iba do veľkých bodových a líniových vodohospodárskych projektov.

Preto na Slovensku je potrebné:
9. Doriešiť transformačný proces vodného hospodárstva prostredníctvom odovzdania kompetencií štátu na samosprávy miest a obci a vytvoriť zákonné podmienky, aby na úrovni povodí sa vytvárali samosprávne koalície pre integrovaný management povodí. Pre tento účel prijať Zákon o integrovanom managemente povodí na princípoch subsidiarity.

10. Nedávno schválený Zákon o vodách novelizovať a prijať také paragrafové znenie, ktoré bude chrániť vodu v celom hydrologickom cykle

11. Vytvoriť fondy komplexnej ekologickej obnovy povodí z doterajších fondov ministerstva životného prostredia, pôdohospodárstva a hospodárstva pre jednotlivé povodia

12. Vypracovať mechanizmy využívania finančných prostriedkov z fondu ekologickej obnovy povodí

13. Vypracovať manuály a príklady ekologickej obnovy povodí

14. Vytvoriť pre vedu a výskum vo vodnom hospodárstve, poľnohospodárstve, životnom prostredí transparentné mechanizmy vypísovania výskumných úloh hľadanie komplexných riešení obnovy hydrologického cyklu v povodiach

15. Už teraz realizovať pilotné projekty komplexnej ekologickej obnovy malých povodí pre získanie informácií vplyvu obnovy na vodohopodárske, ekologické a produkčné funkcie v povodiach.

16. Všetko robiť na otvorených transparentných princípoch motivacie a súťaživosti všetkých, ktorí majú záujem prispieť k riešeniu závažných vodohospodárskych problémov v povodiach

17. Vzhľadom na to, že Ministerstvo pôdohospodárstva zlyháva v otvorenosti, transparentnosti pri vypracovávaní vodohospodárskej koncepcie Slovenska (už tretí krát v predchádzajúcom období), stáva sa nedôveryhodné pre zvládnutie tejto závažnej úlohy. Preto navrhujeme Vláde SR aby vypísovala tendre na vypracovávanie strategických rozvojových koncepcií pre vodné hospodárstvo, ktoré by sa vypracovávali nezávislými tímami. Aby sa predišlo presadzovaniu skupinových záujmov do rozvojových stratégiách, ideálne by bolo, aby vznikali paralérne dve nezávislé rozvojové stratégie. Tým je šanca preventívne riešiť korupciu a zneužívaniu moci štátnymi úradníkmi.

Skúsenosti na Slovensku potvrdzujú, že vodohospodársky priemysel podceňuje vážnosť situácie s vodou a spolieha sa na to, že sa im to stále niejak prepečie. Preto základným cieľom vodohospodárskej politiky je nájsť riešenia a ponúknuť ich spoločnosti podľa AGENDY 21 (dokument pre presadzovanie trvalo udržateľných rozvojových programov pre 21. storočie, ktorý bol spísaný na svetovom summite o životnom prostredí v Rio de Janeiro). Preto cieľom je:

1. Premietnuť filozofiu a trvalo udržateľné princípy definovaných v AGENDE 21 do rozvojových vodohospodárskych programov Slovenska pre tri úrovne (národnú, regionálnu a lokálnu) a ponúknuť ich spoločnosti.

2. Ukázať spoločnosti, že existujú lacnejšie, spoločenský tolerantnejšie a ekologický prijateľnejšie riešenia.

3. Ukázať spoločnosti, čo to znamená v praxi konkrétna implementácia udržateľmnéhé využívania vodných zdrojov v povodiach

4. Posilniť aktivity z dola a dať priestor občanom aktivizovať sa pri ochrane ich práv na zdravé životné prostredie a šetriť dane pri riešení vodohospodárskych problémov.

5. Na národnej úrovni vypracovať a inštitucionálne zabezpečiť moderný a efektívny model hospodárenia, využívania a ochrany vodných zdrojov na Slovensku

6. Na regionálnej úrovni vytvoriť podmienky pre vytváranie komplexných programov ekologickej obnovy povodí prostredníctvom regionálnych samospráv v povodiach

7. Na lokálnej úrovni posilniť motiváciu občanov i komunít pri ochrane, tvorbe a využívaní vodných zdrojov.


(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/