Veterinári neriešia len akútne stavy zvierat. Veterinárne služby sú základom fungovania spoločnosti. Veterinári a ich tímy sledujú najzávažnejšie choroby zvierat a ľudí, zabezpečujú prevenciu vypuknutia nákaz včítane zoonotických chorôb, prispievajú k ochrane verejného zdravia, dohliadajú na bezpečnosť potravín a na to, aby ľudia mali dostatok nezávadných potravín. Krajiny Európskej únie si to uvedomujú, pridať by sa malo aj Slovensko a prinavrátiť veterinárnym lekárom status zdravotníckych pracovníkov.

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF) oslovila ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského so žiadosťou, aby pri aktualizácii plánu vakcinácie zaradili veterinárnych lekárov s ohľadom na ich pracovné zaradenie do skorších fáz, než ako príde na rad posledná, najmenej riziková skupina obyvateľov, kam by patrili podľa veku. #CONT#

Ako v listoch zdôraznila rektorka UVLF Jana Mojžišová, v súvislosti s potrebou zvládnuť krízovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, univerzita od začiatku ponúkala pomoc veterinárnych lekárov, ktorých vzdelanie, skúsenosti a zručnosti by mohli byť v tomto zápase prospešné. „V tejto snahe pomôcť nepoľavujeme ani v týchto ešte náročnejších dňoch a stále ponúkame akúkoľvek pomoc a podporu. Zároveň si však uvedomujeme, že veterinárni lekári, ktorí zabezpečujú verejné zdravie kontrolou zdravotného stavu zvierat a zdravotnej bezpečnosti potravín z farmy na stôl, či bojom s chorobami prenosnými zo zvierat na ľudí, patria do rizikovej skupiny,“ uviedla rektorka UVLF. V súvislosti s programom vakcinácie zdôraznila, že veterinárni lekári si v žiadnom prípade nenárokujú akékoľvek uprednostnenie pred zdravotníckymi pracovníkmi, ohrozenými skupinami obyvateľov či zamestnancami kritickej infraštruktúry. Ocenili by však, ak by sa s ich vakcináciou rátalo skôr, ako príde na rad posledná, tá  najmenej riziková skupina obyvateľov. 

„Veterinárni lekári počas celej histórie existencie tohto povolania zvládli mnoho iných aj život ohrozujúcich epidémií. Zvládnu aj túto najnovšiu, ale ak by im bolo umožnené pomocou čo najskoršej vakcinácie včas sa chrániť, ich prínos k boju proti pandémii by bol iste menej rizikový. A to najmä s ohľadom na to, že od začiatku vypuknutia pandémie sú ambulancie veterinárnych lekárov neustále otvorené a liečba hospodárskych aj spoločenských zvierat znamená aj každodenný kontakt s početnými klientmi. Len ako príklad uvediem, že v našej Univerzitnej veterinárnej nemocnici sme počas vianočných sviatkov ošetrili viac ako 700 klientov, s ktorými prišli do ambulancií ich majitelia,“ dodala Jana Mojžišová.

Univerzita i ďalší veterinárni lekári zo štátnej správy aj súkromnej sféry opakovane núkajú svoju odbornosť, skúsenosti a zručnosti, ktoré je podľa nich zaiste možné využiť viac, ako to bolo doteraz. Upozorňujú na to aj s ohľadom na budúce možné nákazy. Až 60 percent infekčných chorôb u človeka je zoonotických, teda prenosných zo zvieraťa na človeka (napr. tuberkulóza, brucelóza, chlamydióza, listerióza, besnota, tularémia, lymská borelióza, kliešťová encefalitída, hantavírusová infekcia, ebola, vtáčia chrípka, prasacia chrípka, najnovšie koronavírusy SARS, MERS, COVID-19, salmonelóza, hepatitída). Približne 75 percent nových ochorení, ktoré v posledných rokoch postihujú človeka (napr. vírus západonílskej horúčky), pochádza zo zvierat alebo z produktov živočíšneho pôvodu. 

Prieniky humánnej a veterinárnej medicíny si uvedomuje celý svet. Aj Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach orientáciou študijných programov napåňa novodobý koncept Jeden svet – jedno zdravie – jedna medicína, ktorý zdôrazňuje vzájomný vzťah zdravia zvierat a ľudí i kvality životného prostredia. Je to prirodzené smerovanie. Pri svojej práci totiž veterinári neriešia len akútne stavy zvierat. Veterinárne služby sú základom fungovania spoločnosti. Veterinári a ich tímy sledujú najzávažnejšie choroby zvierat a ľudí, zabezpečujú prevenciu vypuknutia nákaz včítane zoonotických chorôb a prispievajú k ochrane verejného zdravia. Dohliadajú na bezpečnosť potravín a na to, aby ľudia mali dostatok nezávadných potravín. To sa dá dosiahnuť len tak, že v krajine budú zdravé zvieratá aj ich produkty, ktoré vstupujú do potravinového reťazca. Krajiny Európskej únie si to uvedomujú. Aj s ohľadom na tieto fakty by malo ministerstvo zdravotníctva veľmi vážne uvažovať o tom, aby veterinárnym lekárom prinavrátilo status zdravotníckych pracovníkov. 

Veterinárny lekár je medicínsky vzdelaný človek v regulovanom povolaní podľa kritérií EÚ. Študuje šesť rokov, okrem iného sa štyri semestre venuje infekčným chorobám a dva semestre parazitárnym chorobám. Má všetky zdravotnícke zručnosti, bežne odoberá vzorky, robí laboratórne vyhodnotenie výsledkov, operuje, rieši akútne stavy, lieči. Diplom vydávaný univerzitou je uznávaný vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Lekári pracujú v špecializovaných laboratóriách s najvyšším rizikom biologického nebezpečenstva. Vedci zasa pracujú na projektoch, ktoré vďaka inovatívnym prístupom môžu výsledky úspešných terapií u zvierat preniesť do humánnej medicíny, napr. v neurovedách.

Mgr. Zuzana Bobriková

hovorkyňa

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Zdroj: RO SSN