(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Nemocnice v pôsobnosti KSK začali znižovať výdavky realizáciou ozdravných opatrení
@ Aktuálne -> Medicína Mar 13 2003 - 11:46 GMT

(Úrad Košického samosprávneho kraja – tlačová správa) -- Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer informoval novinárov na tlačovej besede o aktuálnej situácii v nemocniciach, ktoré od januára 2003 prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti KSK. Ide o štyri nemocnice s poliklinikami v Spišskej Novej Vsi, Trebišove, Rožňave a Michalovciach.

„Našim zámerom je zastaviť v týchto zdravotníckych zariadeniach ich zadlžovanie a dosiahnuť stav vyrovnaného hospodárenia“, uviedol Rudolf Bauer. Dodal, že všetci riaditelia týchto nemocníc deklarovali záujem pripraviť a zrealizovať ozdravné opatrenia vedúce k vylúčeniu neefektívnych nákladov, zníženiu výdavkov a zvýšeniu vlastných príjmov nemocníc. Predseda KSK ďalej informoval o tom, že regionálne zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja na februárovom zasadnutí v súlade s týmto zámerom schválilo Zásady finančného hospodárenia zdravotníckych zariadení.

Nemocnica s poliklinikou svätej Barbory Rožňava prešla do pôsobnosti Košického samosprávneho kraja s 852 zamestnancami, z ktorých je 618 zdravotníckych pracovníkov. Nemocnica má spolu 465 postelí, ich využiteľnosť je v priemere 70 – percentná. Záväzky, ktoré nemocnici vznikli v druhom polroku 2002, teda v čase keď ešte nepatrila do zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, sa ministerstvo zdravotníctva zaviazalo oddåžiť v druhej etape.

Ako uviedol Rudolf Bauer, ministerstvo zdravotníctva v rámci oddåženia uhrádza len istiny. V prípadoch všetkých nemocníc je zatiaľ otázne, ako budú finančne vysporiadané poplatky z omeškania a penále. Nemocnica s poliklinikou v Rožňave evidovala ku koncu decembra 2002 záväzky predstavujúce istinu vo výške vyše 171 miliónov korún plus penále takmer 31 miliónov korún. Najvyššie sumy predstavujú dlhy Daňovému úradu, kde je neuhradená istina vyše 53 miliónov korún a penále takmer 21 miliónov korún a Sociálnej poisťovni kde predstavuje istina vyše 64 miliónov korún. Národnému úradu práce dåži rožňavská nemocnica vyše 19 miliónov korún. Nezaplatené záväzky za lieky boli takmer 11 miliónov korún za istinu a vyše 700 tisíc za penále, za energie za istinu vyše 10 miliónov korún plus za penále vyše 9 miliónov korún. Výsledný dlh nemocnice za január 2003 je 11,6 milióna korún. Medzi transformačnými krokmi manažmentu rožňavskej nemocnice je zrušenie 50 z terajších 90 psychiatrických lôžok, poskytnutie nevyužívaného niekdajšieho infekčného pavilónu na iné využitie – presťahuje sa do neho sociálne zariadenie z Jasova, čo nemocnici ušetrí ročne okolo 6 miliónov korún. Od apríla sa aparát nemocnice zredukuje o prebytočných pracovníkov na stav 760 zamestnancov.

Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves pod KSK prešla s 568 zamestnancami, z nich je 392 zdravotníckych pracovníkov. Nemocnica má 236 lôžok s využiteľnosťou 73 percent. Neuhradené faktúry k 6. marcu 2003 predstavovali vyše 33 miliónov korún za istiny plus takmer 6 miliónov korún za penále. Z nich je po lehote splatnosti suma za istinu takmer 28 miliónov korún. Za január 2003 nemocnici pribudli nové dlhy predstavujúce sumu vyše 5 miliónov korún. Z nich je najvyššia suma na faktúrach za lieky a zdravotnícky materiál a to viac ako 2,3 milióna korún. Nový dlh Sociálnej poisťovni za január predstavuje takmer 2 milióny korún, Daňovému úradu 657 tisíc korún. V januári sa už prejavil vplyv zvýšenia ceny za energie, čo v prípade spišskonovoveskej nemocnice predstavuje oproti vlaňajšiemu januáru vyššie výdavky za plyn o takmer 459 tisíc korún, elektrickú energiu o 36 tisíc korún a vodné a stočné o viac ako 185 tisíc korún. Znamená to, že mesačne bude nemocnica za tieto médiá platiť sumárne viac ako 680 tisíc korún oproti vlaňajšku. V opatreniach na zníženie nákladov chce riaditeľ znížiť počet zamestnancov o 38, zmeniť profesijnú štruktúru niektorých pracovných miest, pripraviť nepotrebný nehnuteľný majetok na odpredaj, ktorý podlieha schváleniu Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja a musí byť v súlade s uznesedním o nakladaní s majetkom. Nemocnica šetrí aj náklady na školenia a služobné cesty, preplácať bude iba účasť na takýchto podujatiach organizovaných Slovenskou zdravotníckou univerzitou.

Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce prešla do pôsobnosti KSK s 1 209 zamestnancami, z ktorých bolo 889 zdravotníckych pracovníkov. Zariadenie má 818 postelí s využiteľnosťou 71 percent. Dlhy za neuhradené faktúry po lehote splatnosti začiatkom marca tohto roku predstavovali vyše 106 miliónov korún, z nich bolo v lehote splatnosti vyše 303 tisíc korún, po lehote splatnosti takmer 106 miliónov korún. Ako zdôraznil Rudolf Bauer, z uvedených údajov je zrejmé, že podstatnú časť aktuálneho dlhu nemocnice tvoria záväzky, ktoré by mal oddåžiť štát. Dlhy za lieky predstavovali celkom vyše 18 miliónov korún a za energie takmer 11 miliónov korún. Z celkového dlhu predstavujú penalizačné faktúry takmer 53,5 milióna korún. Za január nemocnici vznikol nový dlh 11,6 milióna korún. Ozdravenie hospodárenia nemocnice chce jej vedenie dosiahnuť redukciou lôžok o 106 a pracovníkov o 45.

Nemocnica s poliklinikou Trebišov prešla pod Košický samosprávny kraj s 894 zamestnancami, z toho 722 zdravotníckymi pracovníkmi. Počet postelí v nemocnici je 585, vlani boli využívané na 69 percent. Rok 2002 skončila nemocnica s dlhom vyše 123 miliónov korún. Za január 2003 jej vzrástol dlh o vyše 11 miliónov korún. Nárast cien za plyn a elektrickú energiu sa do hospodárenia nemocnice premietne do zvýšených nákladov, ktoré budú v prípade plynu vyššie o 5,5 milióna korún ročne. Za elektrickú energiu nemocnica zaplatí oproti roku 2002 v tomto roku o vyše 1,3 milióna korún viac.

Vedenie trebišovskej nemocnice začalo uplatňovať koncepciu ekonomickej transformácie v rámci ktorej v organizačnej štruktúre vytvorilo nákladové a im nadradené hospodárske strediská fungujúce podľa zásady „každý za svoje“. Znamená to, že za hospodárske výsledky a plnenie úloh s pozitívnym ekonomickým efektom zodpovedá už stredný článok riadenia. Okrem zvýšenej zodpovednosti za úspornosť a hospodárnosť prevádzky a dodržiavanie finančnej disciplíny bol vedúcemu hospodárskeho strediska zvýšený aj rozsah právomocí. „Takýto model fungovania vnímame ako vzorový a chceme ho zaviesť aj v ostatných nemocniciach,“ uviedol Rudolf Bauer.

Predseda KSK zdôraznil, že racionalizačné opatrenia nemocníc v žiadnom prípade nemôžu mať vplyv na kvalitu poskytovaných služieb pacientom. „Zámerom je predovšetkým využívať vnútorné rezervy nemocníc pri eliminácií nákladov a zvýšenie efektívnosti ich hospodárenia,“ dodal Rudolf Bauer.

Text: Soňa Jakešová, hovorkyňa Úradu Košického samosprávneho kraja