(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606
Rómsky problém a jeho priznanie
@ Aktuálne -> Rôzne     Apr 10 2003 - 11:48 GMT
(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- Priznanie býva poľahčujúcou okolnosťou. V prípade sociálnej reformy by priznanie, že centrálne úrady nevedia ako riešiť problém dlhodobej závislosti na dávkach, bolo oveľa viac, než poľahčujúcou okolnosťou. Bolo by víťazstvom. Reformy. Problémom je však skutočnosť, že na začiatku musí byť priznanie... A tak zatiaľ víťazí byrokracia a teror naliehavosti... Ale kto vie, možno raz pochopíme, že všetko nemožno riadiť z hlavného mesta...

Rómsky problém a jeho priznanie


Hovorí sa, že najúspešnejší program pomáhajúci alkoholikom prestať piť má organizácia Alcoholics Anonymous (Anonymní alkoholici). Ide o holistický program pomenovaný “12 krokov”. Ak sa zúčastníte stretnutia, poriadaného touto organizáciou, je dosť pravdepodobné, že narazíte na niekoho, kto sa vám predstaví takto: “Dobrý deň. Volám sa Peter. Som alkoholik. Nepijem už 34 mesiacov.” Skúsenosti organizácie AA ukazujú, že prvým a najdôležitejším krokom na ceste vedúcej k uzdraveniu a obrodeniu osobnosti je... priznať svoj problém.

Priznať tvrdú realitu je niečo, čo je pre mnohé stredoeurópske krajiny nemožné. Ak sa chcú pripojiť k Európskej únii, ustavične musia rôznym zástupcom EU dokazovať, že rómsky problém sa rieši. Skúste sa vžiť do situácie politika vo vysokých vládnych kruhoch. Skutočne vám ide o to, aby sa vaša krajina stala súčasťou EU. Zároveň však nemáte ani potuchy, čo máte urobiť s rómskym problémom, ako ho vlastne máte (vy)riešiť. Stojíte pred tou istou dilemou ako alkoholik, ktorý sa chce dostať do AA, pritom si však nesmie priznať, že nevie premôcť svoju závislosť na alkohole.

Otázka: Čo máte robiť, keď ani neviete, ako máte rómsky problém riešiť? (naviac ak ani nemôžete pripustiť, že súčasné riešenie zlyhalo.)

Odpoveď: Skúšať iný národný program, vopred odsúdený na zlyhanie by bolo politickou samovraždou. Ak však celý systém decentralizujete, môže, ba priam musí každý región experimentovať. Možno tak odskúšať niekoľko riešení súčasne. Decentralizácia znamená prevod finančných zdrojov i právomocí do každého regiónu tak, aby si samostatne mohol vytvoriť svoje vlastné pravidlá.

Sociálna reforma a teror naliehavosti

Odborníci tvrdia, že podniky často krachujú preto, lebo neriešia problémy, ktoré sú dôležité, nie však naliehavé. Je oveľa zložitejšie riešiť dôležitý ale nie naliehavý problém, pretože býva zložitejší a výsledný efekt nevidno okamžite.

Keď niekto nevie, čo robiť - keď nie je naporúdzi žiadne jednoduché riešenie - aký prístup je potom najvhodnejší? Najľahšie je problému odložiť a systematicky sa vyhýbať jeho riešeniu. A výsledok? Vždy sa nájde dosť naliehavých, práve aktuálnych záležitostí dňa, ktoré musíme riešiť okamžite, na úkor dôležitých, dlhodobých problémov. A ako to je na úrovni celonárodnej?

Sociálna izolácia Rómov sa z roka na rok zväčšuje. Ich chudoba sa prehlbuje. Násilie v rámci rôznych komunít nadobúda charakter občianskych mikro-vojen. Ide o  problém dôležitý? Áno, iste! Bude sa problém s pribúdajúcimi rokmi ešte zhoršovať? Určite. Má niekto či už vo vládnej koalícii alebo v opozícii predstavu o tom, čo treba robiť? Zatiaľ nie! Keď niekto nevie, ako problém riešiť, zvyčajná politická prax velí jednoducho ho odložiť, vyhýbať sa mu.

Otázka: Čo možno robiť, aby rómsky problém nebol vždy obeťou ‘teroru naliehavosti‘?

Odpoveď: Vytváranie pravidiel a financovanie sociálneho systému musí byť delegované na úroveň jednotlivých samosprávnych krajov (VUC). Každý kraj to musí zvládnuť v určitom vymedzenom čase (mal by stačiť jeden rok). Po jeho uplynutí sa už nebude môcť spoliehať, či vyhovárať na celonárodné sociálne programy - jednoducho preto, že už nebudú existovať.

Každý región je zodpovedný za seba a má si v určenom čase vypracovať vlastný systém na riešenie svojich, lokálne typických problémov, bez ohľadu na to, čo práve rieši národný parlament, prípadne akej kríze práve podlieha vládna koalícia.

Otázka: Čo sa stane, ak VUC riadia nekompetentní ľudia, ktorí sú navyše prípadne priveľmi zahåbení do „riešenia“ vzájomných osobných konfliktov?

Odpoveď: Navštívili sme Americký štát Nové Mexiko. Aj keď verejnosti prezentuje úspešný priebeh reformy, výsledky akosi neprichádzajú. Štát je považovaný za najproblematickejšie miesto sociálnej reformy v rámci všetkých 50 amerických štátov. Päť rokov od spustenia reformy sa stále dohadujú, aké riešenie by bolo pre nich najlepšie. Vždy keď kongres predloží nejaký návrh, guvernér ho vetuje. Rovnako to končí aj v prípade, keď predloží svoj program guvernér - kongres ho vetuje. Pôsobí to ako snaha absolvovať preteky formule 1 na starom Trabante a technici na štartovnej čiare nevedia, ktorým smerom tlačiť. Guvernér z jednej strany, kongres pre istotu z opačnej. Zatiaľ čo ostatné štáty majú za sebou už niekoľko úspešných kôl, štát Nové Mexiko stojí... Stojí však sám a na vlastnú zodpovednosť. Vďaka decentralizácii nebrzdí ostatných.
V podmienkach SR by obdobný problém znamenal nanajvýš stagnovanie len jedného kraja, nie celej spoločnosti.

Problém strachu


Centrálnu štátnu správu zvyčajne riadi kultúra strachu. Bez písomného povolenia od nadriadeného nikto neprevezme na seba zodpovednosť. Nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nič nedá na papier. Každý má strach, že ak jeho iniciatíva zlyhá, bude braný na zodpovednosť. Najosvedčenejšie je chrániť si svoju vlastnú stoličku a nerobiť nič, za čo treba niesť zodpovednosť.

V atmosfére strachu je vždy najistejšie držať sa predpisov a vykladať ich v zmysle „čo tomu bráni“, než v zmysle "ako sa to dá".

Predstavte si skúsenosti starostu, ktorý má predstavu o tom, ako efektívne podporiť rómskych rodičov, aby ich deti študovali. Návrh vyžaduje zvýšenie motivácie k zodpovednému správaniu sa. Ak však chce pridať trocha peňazí na sociálnych dávkach rodičom, aby zvládali zvýšené náklady spojené so štúdiom, tak o tom nemôže rozhodnúť sám. Niekoľkokrát musí z malého východoslovenského mestečka (temer na hraniciach s Ukrajinou) vycestovať do Bratislavy, kým nájde niekoho, kto mu možno dá povolenie. Vie azda ten „niekto“ v hlavnom meste lepšie riešiť lokálne problémy, ako miestny starosta? Kým toho „niekoho“ nájde, poskakuje ako ping-pongová loptička medzi úradmi, najčastejšie počúvajúc ako to nejde a prečo to nie je možné.

Otázka: Čo nás môže zbaviť strachu a motivovať k aktívnemu pragmatizmu?

Odpoveď: Decentralizácia a experimentovanie. Decentralizácia znamená vytvorenie ôsmich regionálnych experimentov. Hľadanie najlepšieho riešenia experimentovaním pripúšťa aj omyly. V rámci experimentov možno porovnávať, kombinovať jednotlivé modely, nachádzať to najlepšie zo všetkých programov. Nie je nutné, aby sa všetci učili na vlastných chybách...

Počul som o štyroch rôznych návrhoch, ako riešiť problém úžerníctva. Len metóda pokusov a omylov, teda vyskúšanie každého návrhu v praxi umožní nájsť účinné riešenie. Celonárodný program vymyslený ľuďmi, ktorí sú na „byrokratické“ hony vzdialení od reálneho života v regiónoch, úžeru nikdy nevyrieši.

Problém politiky v sociálnej reforme


Združenie za sociálnu reformu chce byť prísne apolitické a súčasne multi-politické. Sme presvedčení, že zdravá sociálna reforma sa môže uskutočniť len vtedy, ak existuje vzájomná dohoda všetkých strán na všetkých úrovniach bez ohľadu na ich pravú alebo ľavú orientáciu. Keď však nejakej politickej strane povieme, že sa snažíme spolupracovať aj s inou politickou stranou, často nás pred nimi „v dobrom“ varujú a radia nám vyhýbať sa danej strane. Ak by sme ich radu poslúchli, už by nebolo s kým spolupracovať!

Otázka: Ako možno diskutovať o riešení takého dôležitého a zložitého problému v ovzduší nadmernej nedôvery? Ako sa môžeme zomknúť s cieľom nájdenia konštruktívneho riešenia bez toho, aby sme sa vzájomne neobviňovali a večne neinterpretovali motívy toho druhého?

Odpoveď: Keď bude každý región zodpovedný za rozvoj vlastnej sociálnej stratégie, musí strana, ktorá je v ňom najsilnejšia, vziať na seba maximum zodpovednosti za presadzovanie a fungovanie vlastných koncepcií. Najúspešnejšie budú programy, ktoré sú v súlade s univerzálnymi zákonmi. Zvíťazia tí, ktorí sa vedia poučiť z chýb i úspechov iných.
Ak v jednom kraji úspešne znížia dlhodobú závislosť na podpore o 40% a v druhom kraji neklesne ani o 5%, mal by byť úspech toho prvého rozhodujúcim argumentom pre pokračovanie reformy aj v druhom kraji.

Politická moc v USA je rozdelená 50 : 50 medzi republikánov a demokratov. Tento pomer umožňuje demokratom vetovať návrhy republikánov, republikánom dovolí úspešne odmietať návrhy demokratov. Keď zodpovednosť za tvorbu sociálnej politiky prešla na úroveň jednotlivých štátov, došlo k najväčšej zmene v hlavách miestnych politikov. Orientácia na výsledky si získala ľavičiarov i pravičiarov.

Otázka: Súčasná legislatíva v sociálnej oblasti na Slovensku predsa umožňuje experimentovanie. Prečo teda decentralizovať?

Odpoveď: Problém č.1: ochrnutie v dôsledku pasivity – Tak sme zvyknutí čakať na niekoho, kto nám povie, čo máme robiť, že len málo odvážlivcov je ochotných využívať dané možnosti na experimentovanie. Tak to bolo niekoľko rokov aj v USA. Štáty mohli žiadať o povolenie experimentovať, no len 3 z 50 našli odvahu pustiť sa do zodpovedného riešenia vlastných problémov. Len keď museli jednotlivé štáty prebrať zodpovednosť na seba, začali hľadať riešenia.
Problém č. 2: peniaze – Ústredné orgány v Bratislave stále držia v rukách celú peňaženku. Je veľmi ťažké vyskúšať nejaké odlišné programy, keď nemáte ozajstnú finančnú právomoc.

Decentralizácia sociálnych záležitostí: Čím skôr, tým lepšie!


- Decentralizácia od centra požaduje „len“ vytvorenie podmienok a pravidiel „hry“.
- Decentralizácia robí regióny kompetentnými (oprávnenými i zodpovednými) riešiť vlastné problémy.
- Decentralizácia odbúrava ochrnutie zo strachu, pasivity a teroru naliehavosti.
- Decentralizácia presúva právomoci na úroveň, kde sa problémy vyskytujú.
- Decentralizácia umožňuje experimentovať a porovnávať výsledky.
- Decentralizácia núti hľadať pragmatické riešenia bez ohľadu na politickú príslušnosť.
- Decentralizácia viac vťahuje ľudí do riešenia vlastných problémov.
- Decentralizácia podnecuje tvorivosť zameranú na výsledok.


Bill Baker & Pavel Hanšut


(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/