"Sme vždy v rukách smrti, a tak neodkladajme podstatné veci"
@ Aktuálne -> Životné prostredie
Apr 16 2003 - 11:45 GMT | "Každý, kto hovorí, že pozná riešenia, pozor naňho! Možno ich iba hľadať. A praxou, ich overením, zistiť, či boli dobré. A! Zlý výsledok neexistuje. Je iba výsledok a hotovo! Existuje iba moja dobrá alebo zlá reakcia na výsledok. Keď sa radujem, je dobre, keď som smutný, je zle. Ale to je moja reakcia na výsledok..."
Dnes vám okrem podobných múdrych rád pre zdravé sadenie - tým vlastne pre zdravý a hodnotný život - predstavíme pomôcku na jednoduhšie a kvalitnejšie predpestovanie priesad - Zakoreňovač novej generácie. Z prozaického dôvodu: Predstavte si, že sa vám narodí neduživé dieťatko... Zdá sa vám to vulgárne prirovnanie? Napriek tomu poďme ďalej: Také dieťatko je často chorľavé, musíme ho dopovať liekmi, čo mu v konečnom dôsledku oslabuje ostatné orgány, etc.etc... Takisto je to s priesadami. Ak si ich vypestujeme slabé, nedivme sa, že po zasadení do záhradky nevydržia, resp. budú z nich slabé jedince a tie bez škodlivých chemických postrekov, ktoré v konečnom dôsledku znehodnocujú pôdu a rokmi ju znehodnotia úplne, ťažko porastú... No a takéto priesadky potom vysadíme do pôdy, postrekujeme ich a s plodmi potom tieto jedy skonzumujeme. To je jeden z hlavných dôvodov, keď sa nám narodí neduživé dieťatko. A tak dookola...
Zakoreňovač
Zakoreňovač novej generácie tu ale nie je len pre tých, ktorí poznajú, rozumejú a chcú v živote uplatňovať to známe, ktoré tak rada používam: Keď zmeníme spôsob, akým pestujeme svoje potraviny, zmeníme svoje potraviny, zmeníme spoločnosť, zmeníme hodnoty. To znamená zdravie, vzťahy, lásku... Zakoreňovač je tu aj pre tých, ktorí si jednoducho chcú vypestovať silné priesadky.
Silná priesada
Zakoreňovač novej generácie je vlastne plastová skladačka. Ako vidíme na obrázku, má priečinky, do ktorých stačí nasypať kvalitnú hlinu, zasadiť semienko a zalievať. Keď priesadky vyrástli, vyberieme ich odoberaním priečinka po priečinku. Tak zostane korienok neporušený. Aby ale korienok bol silný, je potrebné oveľa viac:
Ján Šlinský, ekologický pestovateľ z Pavloviec nad Uhom /mimochodom, už sme o ňom písali/ má už s týmto zakoreňovačom skúsenosti, a preto vie, že: "Na to, aby korienky boli silné, v prvom rade potrebujeme kvalitnú hlinu. Ïalej - musíme dať pod zakoreňovač sieťku /napríklad tú proti komárom/, pod sieťkou nechať asi desať centimetrov voľný priestor a naspodok dať nejakú tácku alebo hocičo, čo bude zachytávať vodu, keď budete priesadky zalievať."
Prečo? Pán Šlinský zistil, že hlavný korienok, ktorý by sa v bežných uzavretých črepníkoch alebo v kelímkoch od jogurtu po čase otáčal a tlačil smerom nahor, stáčal sa do chumáčov a bol tenký, bude pri našom zakoreňovači rásť smerom dole, lebo sa "ťahá" za vodou. Otvor zakoreňovača je hore i dole rovnako veľký, čo tiež znamená dostatočný priestor pre viac korienkov... Keď teda už ten prvý /hlavný/ korienok nedosiahne na vodu, odschne a vedľa neho začne rásť ďalší. Rastlinka tak bude mať hrubé, vždy kolmo orientované a rozvetvené korienky. A pestovateľ sa nemusí potom ručne zbavovať nepotrebných korienkov, ktoré sú aj tak slabé. Prečo?
"Dynamika rastu korienka je zvyčajne taká: pomalá, než vyklíči, potom nastáva rýchly predlžovací rast a nakoniec pomalý. Tomu sa hovorí, že korienky zostárnu. Pri využívaní takzvaného vzdušného zaštipovania /medzi sieťkou a táckou desaťcentimetrová vzduchová medzera - pozn. red./ korienkov sa vytvárajú ďalšie mladé a silné korienky. Ovocinári tak ´zaštikujú´ jeden konárik, aby sa rozkonárili aj bočné. Tak je to aj v ľudskej spoločnosti - tých na vrchu musíte sekať, aby aj tí dole mali silu. V opačnom prípade sa vytiahne dlhý konár a niet úrody... Predpokladám u týchto korienkov, že systém samoodštikovania sa deje až do vysadenia priesadky."
Keď je už takto silná rastlinka na svete, nemusíte ju ani pikírovať. Ak ju vysadíte do pôdy, ani postrekovať. Práve preto, že je silná a vydrží. Samozrejme, ak si pôdu v záhradke pripravíte ekologicky, ste v o to väčšej výhode: ak ju nebudete otravovať chemikáliami, ak jej vytvoríte priestor pre rôznorodosť /rôznorodou výsadbou - ako v lese, na lúke/, a tým pre živočíchy, ktoré jej napomôžu ku skypreniu, k potrebnej výžive. Rastlinky sa budú mať dobre a vy tiež.
Takže ešte raz. Čo sa stane, ak použijeme zakoreňovač? "Odpadne ručné presádzanie, skvalitní sa koreňový obal a ak hovoríme o ekologickom pestovaní, silná rastlinka je rádovo odolnejšia voči nepriazni klímy a škodlivým činiteľom. Je tak väčšia nádej, že sa podarí vypestovať zdravú zeleninu bez agresívnych chemických úkonov.
Čo pri tom ale netreba? Rozmýšľať spôsobom: odstránil som prácu na úkor kvality. Netreba ani drieť, ale: Možno byť trochu aj blázon a skúšať, pozorovať, skúšať. "To pomaly prináša praktické výhody."
Nezdary nie sú nešťastím
Aj Ján Šlinský prišiel na niektoré vylepšenia takzvanou "nešťastnou" náhodou: "Keď som vysádzal paradajky do zakoreňovača a chcel som pod neho vyrezať namiesto plechu polystyrén, ten sa mi odlomil. A na tom mieste začalo to vzdušné zaštipovanie. Človek ale zvyčajne pri takzvaných ´nezdaroch´ myslí len na to, že mal smolu. Nevie, že mu ten ´nezdar´ chcel niečo ukázať. Stačí sa naučiť pozerať..."
Tak som tam pri ňom stála - na výstave záhradkárov v Dome Techniky v Košiciach - a všimla si jeho dva naoko jednoduché výroky: Keď sa nedajú dokopy pestovatelia so spotrebiteľmi, nemá to význam. Len ekologicky pestovaná zelenina je zdraviu prospešná. "Sú to draho zaplatené skúsenosti", podotýka Ján Šlinský. Ako aj tie ďalšie:
"Pokiaľ nemáte potrebu mať zababrané ruky od hliny, ani nepočúvajte, čo hovorím. V okamihu, kedy si chcete dopestovať rastlinku a túto vnútornú potrebu nepociťujete, nerobte to! Lebo dynamika rastu a variabilita podmienok každý jeden deň vyžadujú bezprostrednú účasť 24 hodín pestovateľa... Často sa mi stane, že prídem niekde na návštevu a pýtajú sa ma ´Čo je s tým kvetom´? Ak ja ale nebudem pol roka v tej izbe žiť, nebudem vedieť, čím je kvet polievaný, ako často sa tam vetrá..., neviem. Ak nastane konečné štádium - už sa prejavili dôsledky nesprávnej opatery - viem povedať, čo bolo príčinou. Ale to už v tej chvíli nie je pre rastlinku dôležité... Rastlinka nie je pre vás povinnosť. Je vašou súčasťou - v takomto prípade to funguje..."
Rada ekologického pestovateľa - hlina a piesok
"Pri priesadkách doporučujem: Nešetriť na zemine. Je lepšie kúpiť si profesionálny hotový substrát od seriózneho, akreditovaného výrobcu, ako naškrabať si hlinu v lese. Budete mať istotu, že je vydezinfikovaný a . . . áno, môžete použiť aj krtince - krtko z håbky vyhrabe hlinu, ktorá je tiež sterilná. Ale nemá žiadnu organickú hmotu... Nechcem robiť nikomu reklamu, ale na sáčkoch s hlinou by malo byť uvedené aspoň Natur produkt. To znamená, že substrát je vyrobený z maštaľného hnoja, najlepšie technológiou kalifornských dažďoviek. To je absolútny poklad.
Po vysiatí je potrebné vytvoriť vrchnú vrstvičku - povrch koreňového balíčka posypať zhruba polcentimetrovou vrstvou piesku prepáleného v rúre. Má to dva dôvody: Pitivové vädnutie, ktoré spôsobuje padanie klíčnych rastlín, je huba žijúca na rozhraní medzi vzduchom a pôdou. Takže pokiaľ je povrch pôdy vlhký, huba tam existuje a napadne rastlinku. Ak to ešte zakryjeme fóliou, pomáhame hube o to viac. Zvyšujeme vzdušnú vlhkosť okolo rastlinky. Kdežto po zaliatí /ak máte na vrchu piesok/ voda vsiakne cez piesok do hliny, povrch zostane do pol hodiny suchý, pričom udržiava vlhkosť.
To je rada ekologického pestovateľa. Keby som bol distribútor chemických prípravkov, povedal by som vám: ´Milá pani, na toto je najlepšie použiť tento chemický prostriedok.´ Ale to je pre vás platné asi toľko, že vám vyhnije o päť percent menej rastlín ako keby ste ho nepoužili..."
Ako často polievať?
"To sa nedá predpísať. Je to individuálne. Tento stav vyžaduje otvorených ľudí. Ale môžem poradiť toto: Je potrebné vyvarovať sa zalievaniu na večer. Aj vo fólii. Večer totiž polievate pôdu, nie rastliny. A pomáhate vodárňam a kanalizáciám. Lebo rastlinka sa prebúdza o desiatej hodine dopoludnia. Má cenu polievať rastlinku ráno, ak inak nemáte čas.
Na tvrdenie, že priesadky nie je dobré zalievať cez obed, mám takýto názor: Papriku, paradajky je nejlepšie polievať od jednej do tretej hodiny popoludní. Prečo? Lebo v lete slnko do štrnástej hodiny hreje. Od pätnástej páli. Rastlinka je v takomto prípade nútená sa ochladzovať... Ale pozor! Je potrebné vyhnúť sa polievaniu listov a oroseniu. List musí zostať suchý. V opačnom prípade pomôžete napríklad pliesni na uhorkách. Ak nie je list orosený, nemá šancu, aby plieseň vyklíčila. Ale stačí osemnásť stupňová teplota počas troch dní a aspoň tri hodiny orosený list a plieseň je na svete.
Pokiaľ pestujete nakladačky uhorky, je potrebné ich predpestovať, ´zavesiť´ na zvislú, vertikálnu konštrukciu a dať si tú námahu, že urobíte z fólie strechu, aby rosa a dážď čo najmenej ovlažovali listy. Keď rastlinka stojí a listy sú rozložené, fúkne vietor, zasvieti slnko, rýchlo obschne. Kdežto na zemi vlhne a plieseň má veľmi radikálny priebeh. Za tri dni je po uhorkách...
Ešte ku priesadkám: Je potrebné zabezpečiť im maximálne možné osvetlenie. Pri ich predpestovaní úspech závisí aj od svetla. Je rozdiel medzi svetlom a teplotou - príliš vysoká teplota a príliš nízka intenzita svetla - viď okno. Rastlinka potrebuje desaťnásobne vyššiu intenzitu svetla, ako človek na čítanie."
Je zbytočné skoro vysievať
"Ak vysadíte na pole dlhú priesadku, ktorá sa v skleníku rýchlo ´vytiahla´, ´oplieska´ ju vietor a ultrafialové žiarenie jej spáli listy. Potom sa nečudujem tvrdeniu, že bez postreku vám nevyrastie nič. Keď ale vysadíte rastlinku maličkú, zistíte, že sa rýchlejšie rozkonári. Okrem toho, ako som už spomínal, rastlinka so silnými koreňmi má ohromnú dynamiku rastu."
Najlepšie dátumy?
"Opäť musím povedať - to je individuálne. Viem, že ak v Pavlovciach nad Uhom vysejem poľnú papriku do 20. marca, nebude problém s výsadbou. Paradajky stačí vysiať do 10. apríla a viem, že do začiatku mája budú akurát. Hovoríme o výsadbe na pole, nie do sklenníka... Ak aj vysejete niektoré paradajky skôr a niektoré neskôr /10. apríla/, spozorujete, že v polovici augusta už neviete určiť, ktoré sú zo skorej výsadby, ktoré z neskorej. Ale ak to v decembri zúčtujete, zistíte, že ak ste vysiali v polovici marca, máte omnoho vyššie náklady na energiu, ako keď ste vysiali 10. apríla...
Pre skoré hluboviny, šalát, zeler, je polovica marca neskoro. Ale pre poloskoré odrody kapusty, napríklad Gloriu a neskoré hluboviny nie... Áno, na sáčkoch síce zvyknú byť uvádzané dátumy výsadby, ale príroda nie je sústružnícka dielňa. Musíte byť jej súčasťou." Potom možno prídete aj na to, že ak zasadíte kmín ku zemiakom, po uvarení budú mať lepšiu chuť a arómu. Alebo sa naučíte orietnovať "divokou" prírodou:
"Keď kvitne gaštan, je čas na vysievanie kukurice. Pôda je už dostatočne zohriatá. Rovnako je to s fazuľou... Ale nechcem sa prieť so záhradkármi. Ak niekto má svoju filozofiu dvoch kvetináčov a funguje mu, moja teória tam nemusí platiť vôbec."
Čo je najmenej citlivé?
"Šalát a redkvička. Ale suma teplôt a dynamika rastu je taká široká variabilita, že nemá cenu sa s tým trápiť a zaoberať, pokiaľ s tým nechcete denne existovať. Potom je vám to jasné. Nevysvetlím to, ale je to jasné. Prirodzený človek, ktorý v sebe ešte nezabil ľudský cit, cíti, že niečo nie je v poriadku. Pozorovaním a diskutovaním prídeme na to, ako to urobiť..."
V čom teda spočíva tajomstvo úspešného pestovateľa?
"Aby všetko presne urobil. Potom nemá problémy. Ak to nezvláda časovo, musí platiť za chemikálie, bojovať so všetkým a v konečnom dôsledku, ak si to hodí na papier ´má dať a dal´ - strieka, má polovicu, nestrieka, tiež má polovicu. Ale kvalitatívne je to obrovský rozdiel... Je potrebné všetko uviesť do súladu, do súvisu."
Teraz trošku odbočíme od témy. Alebo iba naoko, pretože stále sadíme. A zámerne. Prečo? Pretože tento pán, ktorý nám ponúkol toľko múdrych a praxou overených rád, si zaslúži, aby ste vedeli o jeho snažení viac. Lebo to robí aj pre vás. /Mimochodom, s radami ešte zďaleka nie sme na konci/.
Prečo sa nemáme spoliehať na univerzálne tabuľkové rady?
"Lebo podmienky sú vždy individuálne. Na ministerstve som mal problém: Mal som urobiť projekt o ekologickom pestovaní. Zákonom je totiž dané vypracovať osevný postup. Ten mi uznali okamžite. Druhá ich požiadavka bola: bilancia živín. Pri tom sa vychádza z tabuľkových hodnôt, kde pri stredných zásobách v pôde, pri predpokladanej úrode, napríklad mrkvi, dôjde k odčerpaniu toľkých a toľkých živín...
Chceli odo mňa presné čísla. To nie je možné! Ja môžem vybilancovať živiny, pokiaľ pestujem hydroponicky - kde viem, že je fólia, betón, čistá voda a počítač kvapká živiny. Ale nie na poli, kde všetko so všetkým súvisí! Vraj nech urobím nádobový pokus. Hovoril som im: ´Až bude štyristo hektárová nádoba a vy z profilu v sieti centimeter krát centimeter urobíte vzorku, aj tá už bude len priemerná. Nikto nevie, aký je stav zeme. Vieme iba to hrubé, ale jemné nuansy neovládame. Takže namiesto zisťovania, či pestovateľ použil agrochémiu alebo nie a vrážania energie a času do toho, by sa títo páni mali radšej starať o vytvorenie takých vzťahov, aby pestovateľovi ani len na um neprišlo, ani mu nestálo za to, aby tú agrochémiu použil.
Nie sú potrební inšpektori, laboratóriá. Lebo ja pri svojom vzdelaní a sortimente chémie, ktorá je k dispozícii, by som vás mohol pokojne oklamať. Ale to nemá cenu. Ak chcem klamať, môžem ísť pašovať cigarety z Užhorodu. Keď oklamem colníka, mám stotisíc korún. Nebudem klamať na dvojhektárovej ploche ekologického pestovania zeleniny. Nemá to cenu. Ak chcem ekologicky konať, musí to byť ako krisťáľová guľa. Potom vám nikto nemôže uškodiť, aj keby chcel. Jednoznačnosť vášho presvedčenia je dobrá obrana. Ani len ku vám nepríde človek, ktorý sa tomu nevenuje. Akosi prirodzene to funguje: ´Nechoď k tomu bláznovi, lebo naštveš ty jeho, aj on teba.´ Ale prichádzajú k vám ľudia, ktorí vám pomôžu. Minimálne tak, že vám dodajú silu."
Ján Šlinský teda tvrdí, že univerzálne riešenia neexistujú. A tak nemôže konkrétne radiť, môže iba nasmerovať, vyprovokovať, aby každý rozmýšľal. "Každý, kto hovorí, že pozná riešenia, pozor naňho! Hľadám riešenia. A len praxou, ak ich overím, zistím, či boli dobré. A zlý výsledok neexistuje. Je iba výsledok a hotovo! Existuje iba moja zlá reakcia na výsledok. Keď sa radujem, je dobre, keď som smutný, je zle. Ale to je moja reakcia na výsledok."
Doktori radia - jedzte zdravú zeleninu!
"Veľmi sme si zvykli na postreky. Aj lekár, povie vám: jedzte zeleninu, je zdravá! Ale zabudol vám povedať, kde si takú máte kúpiť, kto ju vypestoval a ako?
Je bežvý jav, že neekologickí záhradkári večer úrodu postriekajú a ráno s tovarom idú na trh. Ako som spomínal, pri legislatíve a zložitosti dokazovania obsahu zbytkov agrochemikálií v úrode vám nikto nedokáže, že ste ju postriekali. Ak aj zistí, tak za také dlhé obdobie, že vy ste dávno tú zeleninu zjedli a ´bordel´ máte v pečeni alebo v kostnej dreni. Kvôli tomu hovorím, že ekologicky pestovaná zelenina je zdraviu prospešná, všetko ostatné je len obchod. A ľudstvo urobilo prvý hriech, že začalo chlieb meniť za zlato. Odvtedy máme problémy."
Opäť niekoľko rád
Možno už niektorí viete /aj z nášho rozprávania/, že aj Ján Šlinský sadí do kruhov /zakoreňovače sú robené do špirály/ a rôznorodo: "Príroda nemá rada monokultúru. Tým, že monokultúrne pestujeme, máme problémy. Tie potom riešime stále radikálnejšie. Na mojom poli, s výnimkou zemiakov, každý riadok zeleniny je iný. V rámci projektu, v zmysle u nás platného zákona o ekologickom poľnohospodárstve, ak sa prihlásite do ekologického systému, musíte vypracovať projekt, ako som už spomínal. V rámci tohoto projektu pestujem zeleninu zmiešanú. Mrkva s cibuľou - veľmi dobrá kombinácia a potom - riadok paradajok, riadok neskorej kapusty, zeleru, opäť paradajky... Pri tom je ale dôležité poznať alopatické vzťahy medzi rastlinami, lebo niektoré sa navzájom brzdia. Dajte ku uhorkám fazuľu a nebudete sa stačiť diviť. Tento fakt je už prakticky ošetrený. Ale nebolo prakticky ošetrené, ako to zvládnuť na väčšej ploche, aby ste sa nezodreli ako kôň a mohli prežiť. Na toto hľadám odpoveď."
Sadenie do ľavotočivej alebo pravotočivej špirály?
Dovolím si ústami tohto pána ponúknuť vám aj jednu, časom neoverenú radu. Aj napriek tomu, že Ján Šlinský ma vystríhal pred zverejňovaním takýchto neoverených tvrdení. Ale ja verím, že múdri ľudia z toho nebudú robiť žiadnu vedu a iba to vyskúšajú: "Ak je špirála zakoreňovača točená do ľava /od jeho stredu - pozn. red./, rastlinky sú o dvadsať, tridsať percent slabšie, ako keď bola orientovaná do prava. Nespochybňujem, neodmietam, ani zosmiešňujem ezoterické a bosorácke princípy. Ale! Ak desať rokov budú duplikovateľné výsledky ľavotočivej a pravotočivej špirály, viem, že to platí. Že tam nebol nijaký iný vplyv. V prírode je toľko vplyvov... A keď sa príliš unáhlime a vyrukujeme s nejakou teóriou, skončíme, ako skončil socializmus: Niekde na Sibíri posadíme kukuricu! Donútime ju!, hovorili. Ale nedonútime. Príroda sa nedá oklamať. Kvôli tomu s tvrdeniami trošku opatrnejšie."
Keďže stále hovoríme o ekologickom pestovaní, tento zakoreňovač je vyrobený z odpadového plastu /je reciklovateľný/ a jeho životnosť je dlhodobá. Pri 365 dňovom zaťažení slnečným žiarením, po desiatich rokoch je zníženie pevnosti o tridsať percent. Mechanicky vám vraj tento zakoreňovač vydrží desať rokov a prakticky do konca života. K základnej sade si postupne môžete dokúpiť ďalšie diely - podľa potreby. Zakoreňovač je tiež potrebné po použití umyť kvôli baktériám - stačí horúcou vodou."
Osobný ekologický pestovateľ
Na záver ešte trochu o snažení tohto ohromného pestovateľa: Na svojich dvoch hektároch, v rámci osevného postupu, na ktorý vypracoval projekt konverzie podľa zákona o ekologickom poľnohospodárstve, je schopný dopestovať zeleninu podľa zdravotníkmi doporučovanej dávky kilogramov na osobu zhruba pre šesťdesiat štvorčlenných rodín. "V takomto prípade to znamená, že šesťtotisíc korún investíčnych nákladov na vybudovanie technológie farmy vyžaduje od spotrebiteľov, aby vyplnili kalendárik s požiadavkou /na mrkvu, zemiaky.../ a dali desaťtisíc korún ako vklad, ktorý sa dá právne ošetriť ako podiel... V takomto prípade sa pre vás nejaký Šlinský v Pavlovciach nad Uhom stane osobným pestovateľom ekologickej zeleniny. A bude to fungovať bez problémov. Spoliehať sa na štát v ekologickom pestovaní zeleniny sa nedá. Ale tí, ktorí chcú, z dôvodov sebe vlastných, sa musia združiť a dať sa dokopy. Preto tvrdím, že ekologické pestovanie zeleniny je možné iba spojením síl pestovateľa a spotrebiteľa."
Zelenina pre Košičanov
Kedysi robieval pre Košičanov aj takú službu, že im vozieval zdravú zeleninu rovno domov. "Momentálne si to nemôžem dovoliť. Lebo po troch rokoch som skončil tak, že keď som konečne niečo dopestoval, nastala pre mňa ´kalvária´. Doviezol som do Košíc zeleninu za šesťsto korún pri nákladoch tisíc dvesto."
Takže ak máte záujem o jeho ekologickú zeleninu, vyplňte kalendárik s vašou požiadavkou a každý deň si odložíte 27, 80 Sk. Počas roka našetríte desať tisíc korún. Potom nájdete šesťdesiat takých rodín, ktoré prídu s týmto kapitálom a vyplnenými kalendármi k farmárovi, ktorý to pre nich bude robiť touto technológiou.
Vysoké ekologické povedomie?
"Dnes je ekologické povedomie také vysoké, že sa z neho stala určitá móda. Vzniká tak veľmi reálne riziko, že človek ňou bude masírovaný podobne, ako tvrdením, že naša parlamentná demokracia je najvyšší stupeň organizácie v spoločnosti. Nie je to pravda. Indivuduálna zodpovednosť je podstatnou zložkou, že ekologické pestovanie zeleniny nebude fantázia nejakého magora, ale prirodzená, logická normálna vec.
Kto je magor? Ten, čo strieka. Nie, pardón, nech mi to prepáčia, magor je ten, ktorý kúpi postriekané. Totiž ten, ktorý strieka, robí iba to, za čo sú mu ľudia ochotní zaplatiť. Napríklad: Keď prídete na trh, uvidíte veľkú papriku a vedľa nej malú a vyberiete si veľkú - pričom viete, že na dennú dávku vitamínu C stačí jedna paprika, ale musí v tej paprike byť skutočne vitamín C - vybrali ste si len očami. Ak vám to stačí, prosím, existujú dnes vstrekovacie lisy, pomocou ktorých si môžete urobiť paradajky rovnakého tvaru, farby, tvrdosti a dlhej životnosti. Ale čo budete jesť, na to ste zabudli. Zabudli ste sa na to, čo má paprika obsahovať, kto a ako ju vypestoval? Židia hovoria, že keď pripravuješ jedlo, musíš pozitívne myslieť. A potom jedlo prináša to, čo má priniesť. Je to tak aj pri pestovaní zeleniny. Keď viem, že ju pestujem pre vás a pre vašu dcérku, je to iný vzťah, ako keď viem: Jáj, zas mám ísť do tých Košíc, k tým paskudným ľuďom, ktorí by najradšej všetko chceli zadarmo! Tak im to postriekam, veď inú zeleninu si aj tak odomňa nevezmú..."
Keď sú ľudia neľudskí
"Zažil som aj stav, ktorý ma trochu zamrazil. ¼udia, ktorí sa roky hlásia k systému, ktorý prevádzam, mi po tom, ako som im na pleci doniesol vrece zemiakov, mi povedali: ´Také drahé? Osem korún?´ Áno, vravím. Lebo polovica mi zostala, aj keď som hovoril, že budú po šesť. A ďalej argumentovali: ´Veď v Tescu ich majú za štyri osemdesiat. To už je sila."
Je to sila. Už len ak si uvedomíme, že zdravá strava je pre nás popri vode, vzduchu... to najdôležitejšie.
Ukončila by som jednou z múdrostí pána Šlinského: "Kým nebudeme nohou stáť na pôde, kde vyrástlo to, čo dávame do úst, dovtedy pre nás potrava nebude znamenať nič iné, iba plnenie žalúdkov."
Za rozhovor ďakuje ¼udka Paňáková
Foto: Karol Hatala
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|