(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Začal Košický žobrák 2000
@ Aktuálne -> Médiá Apr 09 2002 - 16:18 GMT

V stredu (11. 10. 2000) sa ráno o 9,00 začal v hoteli Centrum registrácia účastníkov festivalu miestnych a lokálnych televízií Zlatý žobrák 2000. O príprave, plánoch a programe festivalu sme návštevníkov našich stránok už informovali a potrebné informácie môžete získať, ak kliknete tu.

Pretože hlavným cieľom podujatia je nadviazanie kontaktov, ale i prezentácia a výmena programov, festival po úvodnom slove jeho riaditeľky Evy Děkanovskej začal prehliadkov príspevkov. Ako prvý bol uvedený dokumentárny film televízie ATV Banja Luka (Bosna i Hercegovina), ktorý priblížil život a tragický koniec novinára Slavka Curuvja. Ide o príbeh novinára, ktorý sa stal vlastníkom prvých súkromných novín v Belehrade. Keďže prezentované názory neboli v súlade s mocenskými záujmami politickej špičky Juhoslávie, noviny Denný telegraf pracovali pod neustálym tlakom a ich šéfredaktora sa iné - štátom ovládané médiá, snažli očierniť ako nepriateľa spoločnosti. Zašlo to až tak ďaleko, že ho obžalovali so spoluprácou s NATO a označovali ho za vlastizradcu. Keď v Juhoslávii noviny Denný telegraf zakázali a zatvorili redakciu, ich majiteľ Slavko Curuvja bol za konfrontáciu, pretože vedel, že provládne lži sú neopodstatnené. Spolu s ďalšími dvoma novinármi však bol zatknutý a uväznený na päť mesiacov. Po jeho prepustení, keď prebiehalo bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO, bol opäť v televízii označený za spoločníka bombardujúcich vojsk. Po prijatí sporného "Miloševičovho" Zákona o informáciach, bola sloboda tlače v Juhoslávii vážne ohrozená. Slavko Curuvja už publikoval ako redaktor iných novín, keďže jeho vlastné boli zakázané. I tak prichádal do konfliktov v provládnymi radikálmi. Keď sa počas pravoslávnej Veľkej noci prechádzal po ulici s manželkou a držali sa za ruky, zo zadu ho ktosi udrel tupým predmetom do hlavy. Keď padal a jeho manželka sa chcela obzrieť, utàžila aj ona ranu, po ktorej spadla na zem. Muž v čiernom obleku s pištoľou v ruke stál nad nimi a začal páliť do novinára Slavka Curuvju, pričom mu mieril na hlavu. Zabil ho. Polícia prípad neobjasnila.

Myslím, že tento úvodný príspevok festivalu nasadil vysokú úroveň a naturalisticky vykreslil situáciu v Juhoslávii. Po ňom si aj mnohí účastníci s politicky nižším rozhľadom mohli vytvoriť názor o slobode novinárov v tejto slovansko-balkánskej krajine.

Zatiaľ čo účastníci festivalu sledovali príspevky, prípadne vytvárali spontánne diskusné skupiny, oslovili sme riaditeľku celého podujatia Evu Děkanovskú.

Na tlačovej besede ste informovali o plánoch a očakávaniach festivalu. Nakoľko sa naplnili a čo sa zmenilo?

"Do tejto chvíle ešte nedošli všetci účastníci, najmä z Juhoslávie. Očakávame ich príchod ešte v priebehu festivalu. Zatiaľ tu máme asi 50 registrovaných účastníkov. Dosť veľa programov sme dostali až teraz, takže nám vznikajú problémy so zoradením príspevkov na jednu kazetu na jeden premietací deň. Istá štruktúra príspevkov je len na dnes, v ďalších dňoch sa to bude meniť. Samozrejme, v prospech úrovne festivalu, pretože máme ešte väčší výber."

Toto podujatie je viacmenej zamerané na kontakty a prezentáciu lokálnych televízií. Mnohé príspevky by však určite ocenila aj verejnosť. Dostanú sa k nej?

"Všetky finálové programy tohto festivalu, ako aj ďalšie vybrané zaujímavé príspevky, budú môcť zhliadnuť aj televízni diváci TV Global, prípadne TV Naša. Je to otázka času, pretože je potrebné urobiť zvukovo dobrý dabing. Úryvky z filmov premietame už od začiatku festivalu, vybrané príspevky by sme radi pre televíznych divákov uviedli asi tak dva týžne po jeho ukončení."

Špecifikum slovenských lokálnych televízií je ich presieťovanie do TV Global. Vychádzali ste v tomto projekte z osvedčených modelov, alebo ste museli zohľadniť slovenské špecifiká a vytoriť model vlastný?

"Podľa mojich informácií v Európe neexistuje žiadna celoštátna televízna sieť, ktorá by na programoch lokálnych televízií uvádzala vzájomne poskytované príspevky a spoločné programy v štýle - v jednom čase všetci rovnaký program. Náš model sme prevzali z USA, kde tieto siete fungujú ako jedna veľká televízia. Napríklad v CNBC je zosieťovaných niekoľko sto lokálych televízií. Marketing na Slovensku má však svoje špecifiká, ktoré musíme rešpektovať a vychádzať viac z nášho prostredia a možností."

TV Global má v rámci celoslovenského pôsobenia dve možnosti. Byť lepší, alebo byť iný. Pre ktorú cestu ste sa rozhodli?

"Ak chceme prežiť, nemôžeme súťažiť s absolútne dominantnou Markízou, pretože tadiaľto cesta nevedie. Global v súčasnosti združuje asi 25 lokálnych televízií, pričom do spravodajstva nám prispieva vyše 30 lokálnych televízií. Žiadne médium si nemôže dovoliť vytvoriť svoje redakcie v takomto počte miest, kde by ich pracovníci pozorne sledovali dianie v regióne. Je to len špecifikum sieťovania, takže náš Teležurnál dokáže ponúknuť množstvo zaujímavých príspevkov, ktoré iným celoslovenským médiam chýbajú. Máme veľa signálov, že spravodajstvo Globalu sa stáva stále populárnejším a vyhľadávanejším."

Medzi účastníkmi fesivalu pútal pozornosť aj Zoran Dimov, majiteľ rádia a lokálnej televízie v Macedónii. Jeho pôsobenie je špecifické tým, že vlastní média, ktoré vysielajú v rómskom jazyku a Rómovia sú aj väčšinová cieľová skupina ich poslucháčov a divákov. Vzhľadom na slovenské problémy zaradenia sa rómskej populácie do spoločnosti, zaujímalo nás, ako pracujú prorómske média v Macedónii. TV BTR pôsobí na ploche 40 štvorcových kilometrov, pritom má 6. miesto sledovanosti v tejto krajine, kde pôsobí 63 privátnych televízií. Okem týchto aktivít Zoran Dimov ešte plánuje vydávanie bezplatného časopisu pre rómske deti a novín v rómčine.

Môžete predstaviť vaše mediálne aktivity?

"V roku 1992 som začal s prenajatím vysielacieho času v jednom súkromnom rádiu. Platil som 100 nemeckých mariek za hodinu a začal som s vysielaním hodinovej relácie pre Rómov. V roku 1993 som začal s prevádzkou vlastného rádia v meste Sutorizeri, kde Rómovia tvoria väčšinu obyvateľstva, žije ich tam približne 35 000. V roku 1994 som vytvoril spoločnosť s vlastnou lokálnou televíziou. Moje rádio aj televízia vysielajú 24 hodín denne, pričom v televízii je asi polovica progamov v rómskom jazyku."

Poznáte iné televízie, ktoré sú takto špecializované pre rómske etnikum?

"BTR je prvá televízia svojho druhu na svete."

Majitelia televízií majú špecifické záujmy. Je to médium, ktorého vplyv na verejnú mienku nemožno podceňovať. Ako možno charakterizovať váš záujem?

"Moja televízia má veľa vzdelávacích programov. Ide o špecilizované programy na zrovnoprávnenie Rómov v multinárodnej spoločnosti. Taktiež sa zaoberá postavením žien a detí v rómskej rodine, ich emancipáciou. Informuje taktiež o stave a problémoch regiónu, v ktorom pôsobí."

Máte dozaista dobre zmapované postavenie Rómov v spoločnosti vašej krajiny. Rómske etnikum má v každom štáte iné existenčné a rozvojové podmienky, ktoré sú dané obojstrannými vzťahmi. Teda vzťahom rómskej minority k spoločnosti ako celku a väčšinovej populácie k Rómom. Ako v tomto smere možno charakterizovať Macedóniu?

"Emigrácia v krajinách strednej a východnej časti Európy sa zvýranila začiatkom deväťdesiatych rokov a stále trvá. Príčiny možno rozdeliť do niekoľkých skupín. V prvom rade sú to ekonomické a sociálne problémy. Potom je to vzťah vrcholných predstaviteľov štátu k Rómom a z toho sa odvíjajúca formácia spoločnosti a jej vzťah k rómskym problémom. Tretiu skupinu tvoria vzdelanostné možnosti v rámci tej - ktorej krajiny a možnosť ďalšieho pracovného zaradenia sa Rómov v spoločnosti. Som členom predsedníctva Svetovej rómskej únie. Na konferencii v Oslo sme analyzovali príčiny emigrácie Rómov z Balkánu a Východnej Európy do prevažne škadinávskych krajín. Aj v Macedónni sa spustila emigračná vlna, ale azylanti, ktorí sa dostali do vyspelých štátov Európy, nenaplnili vždy svoje očakávania. Nevedeli jazyk krajiny, do ktorej prišli, nezískali vzdelanie v ich jazyku a tieto problémy pritom museli očakávať. Je teda možné, že išli len za sociálnymi výhodami. Preto je nutné začať so zmenami priamo v krajinách, kde sa narodili. Bývalá Juhosláva, jej niekdajšie členské krajiny, stále nemajú uznaný štatút Róm. Výnimkou je iba Macedónia, takže práve tu sa Róm môže označiť za Róma, vystupovať ako člen konkrétnej etnickej skupiny, národnosti a snažiť sa ovplyvňovať štát v rámci vytvorenia vhodných podmienok pre akceptáciu etnika do funkčného celku. Na to je potrebné zvýšiť kultúrnu, spoločenskú a vzdelanostnú úroveň Rómov a práve tu je dôležité postavenie médií, ktoré im k tomuto môžu pomôcť."

Prevádzka televízie, naviac špecializovanej pre určitú skupinu divákov, je finančne náročná. Ste v rámci svojej činnosti podporovaný nadnárodnými nadáciami a grantovými spoločnosťami, alebo fungujete rýdzo komerčne na princípe ziskov z reklamy?

"To, ako existujeme, viem len ja a o moje problémy sa málokto zaujíma. Zaoberáme sa aj organizovaním festivalov, koncertov a je tu, samozrejme, aj zabehané marketingové oddelenie. Dosť nám pomohli aj zahraničné nadácie, ale aj mimovládne organizácie. Základom je - a vždy aj bude, vysielanie pútavých programov, ktoré majú veľkú sledovanosť, pretože bez toho nezískate reklamu ani podporu pre ďalšiu existenciu. Sme radi, že programy našej televízie sleduje aj nerómska populácia, čo máme dobre marketingovo podchytené. Celkovo sú však na tom média v Macedónni veľmi zle a mnohé len prežívajú z hodiny na hodinu."

Finančné problémy bývajú zvyčajne spôsobené slabou solventnosťou spoločností, ktoré majú potenciálny záujem o reklamu v médiach. Môžu sa prezentovať len v rámci svojich možností. Keďže v prípade BTR ide o rádio a televíziu so zameraním na minoritné etnikum, nemáte v tomto smere ešte viac sťaženú pozíciu?

"Našim cieľom je dosiahnuť desať minút reklamného času za hodinu vysielania. Nemyslím si, že by sme našou špecializáciou boli v tomto smere obmedzovaní. Obchodník vie, že ak chce predať svoj tovar, je najlepšie prihovoriť sa k potenciálnemu zákazníkovi v jeho reči. My vysielame v rómskom jazyku, to okrem nás nerobí nikto. A ak Rómovia vidia, alebo počujú, že niektorá spoločnosť prezentuje výrobky v ich reči, že ich akceptujú ako svojich zákazníkov, pre uspokojenie ktorých chcú pracovať, potom aj oni prijímajú výrobcu ako spoločnosť, ktorá má o nich záujem a zvýši sa predajnosť predstavovaných výrobkov medzi rómskym etnikom. Tým dosiahne reklama svoj cieľ, je úspešná. Rómovia tvoria v Macedónii asi osem percent obyvateľstva, čo je pre reklamných partnerov zaujímavé."

Slavomír Szabó