Ako sa dá „odtrhnúť“ Zlatá Lidická ruža / Hovoríme s pani riaditeľkou Základnej umeleckej školy na Irkutskej 1 PhDr. ¼. Hegyesyovou
@ Aktuálne -> Školstvo
Jun 05 2003 - 11:57 GMT | ZUŠ – výtvarný odbor, Irkutská 1 spolu s rodičmi, Oddelením školstva Magistrátu Mesta Košíc a Okresným úradom IV OŠMT pozývajú na odovzdávanie cien z domácich a zahraničných výtvarných súťaží 6. júna 2003. Slávnosť sa uskutoční o 16.30 v divadelnej sále KS Jazero na Spišskom námestí.
Treba povedať hneď na úvod, že cien škola získala neúrekom a aj na takých medzinárodných súťažiach s dlhoročnou tradíciou akými si Shankarova súťaž v Indii, Medzinárodná výtvarná súťaž Lidice 2002, kde za celú kolekciu prác prevzala škola zvláštne ocenenie Lidciká ruža, podobné zlatá plaketa prišla z Macedónie – Malý Bitolský Monmartre. Obstáli vynikajúco v Maďarsku na Raibow-e, na Bohúňovej palete, vo Vrútkach , Považskej Bystrici.
ZUŠ Irkutská má 798 žiakov. Od roku 1998 je jej súčasťou i pobočka na Oštepovej ulici. Žiaci navštevujú či už prípravný ročník /deti z materských škôl a prváci/, prvý stupeň končia deti v ôsmom ročníku, potom je tu ešte druhý stupeň a škola zabezpečuje aj štúdium pre dospelých. Vari nie je bez zaujímavosti, že posledné z uvedených možností štúdia využíva i 60-ročná pani, ktorá je najstaršou „žiačkou“ a podľa slov pani riaditeľky nevynechá ani jednu hodinu.
Dlhoročnou riaditeľkou a skúseným pedagógom tejto základnej umeleckej školy je pani Dr. ¼udmila Hegyesyová. Vybrali sme sa za ňou zistiť čo vlastne je za touto skutočne unikátnou žatvou cien.
Pani doktorka v jednom z rozhovorov ste mi pred pár rokmi povedali, že ste náročná na prácu pedagóga, teda korene úspechov hľadať u učiteľa?
„Mám jednu podmienku, a tou je, aby pedagóg nikdy neprestal pracovať. Musí byť výtvarne činný, musí byť aktívne v kontakte s výtvarným umením, aby sám riešil určité výtvarné problémy. Lepšie a skôr vie potom posúdiť, kde dieťa robí chybu, pretože ono túto skúsenosť a správne potom žiaka usmerní. Preto robíme aj výstavy prác našich pedagógov. Práve teraz sa skončila výstava v Technickom múzeu. Žiaci a napokon aj rodičia dostali možnosť stretnúť sa s tvorbou jednotlivých učiteľov a tým aj informácie prečo i práve tak radí, učí svojho zverenca. Výstavou sme vlastne pozdravili my deti. Áno, myslím si, že kvalita prác detí sa odvíja od kvalitnej práce pedagóga.“
Vždy na konci školskú roku ste robili výstavu žiackych prác, zatiaľ sme sa o nej nedozvedeli Prečo?
„Tohto roku sme výstavou žiackych pozdravili Deň učiteľov a bola na Magistráte. Po dlhšej dobe sme sa tu stretli všetci učitelia z celého mesta a tak sme využili možnosť prispieť k celomestským oslavám týmto spôsobom.“
Zaujímalo by ma či množstvo ocenení skutočne z prestížnych súťaží hovorí o kvalite školy.
„ Samozrejme, že nás tieto úspechy veľmi povzbudia, ale kvalita práce školy nie je daná len tým, že sa nám vracajú ocenenia zo sveta. Je o každodennej mravčej práce s našimi deťmi. Sú medzi nimi veľmi talentovaní žiaci a napriek tomu na súťažiach zatiaľ neuspeli. Pri hodnotení je totiž vždy prítomný aj subjektívny aspekt hodnotiaceho. Veľmi ma preto potešilo, keď pán starosta Ing Ján Jakubčiak prišiel s nápadom, že chce oceniť talent roka. Navrhla som Svetlanu Fialovú – 17-ročnú žiačku, nabitú výtvarným talentom, výbornú kresliarku.“
Domnievam sa, že návšteva vašej školy poskytuje o veľa viac ako len fakt, že sa dieťa naučí kresliť. Určite získa vzťah k umeniu, alebo aspoň k estetičnu Ozaj sú kritéria prijatia na školu u vás prísne?
„V prvom rade je dôležitý záujem dieťaťa, preto vychádzame z domácich prác, ktoré nám o dieťaťu povedia veľmi veľa. Potom by tam mala byť podpora rodičov, čo sa tiež dá z kresby vyčítať. Talent je iste dôležitý, ale 90 percent je potom ďalšia robota kombinovaná s usilovnosťou. Jedenásť až trinásť ročné deti sa zvyknú už rozhodovať a niekedy dajú prednosť iným aktivitám, ale čo je zaujímavé, tie, ktoré navštevujú ZUŠ sú úspešné aj v ostatných predmetoch. Sú poväčšine výbornými žiakmi, inklinujú aj k hudbe, športu, sú absolventmi rôznych olympiád.“
Ako si to vysvetľujete?
„Hádam si môžem položiť otázku, či sme aj my neurobili kusisko roboty tým, že sme dieťa naučili spoznávať svet aj cez iný pohľad. Pri kreslení si musia uvedomiť podstatu veci. Keď niečo chcem nakresliť, musím vedieť prečo to nakreslím práve tak, musím si všimnúť línie, tvary, osvetlenie. Pohľad je usmernený na podstatné komponenty. Nazdávam sa, že deťom pomáhame získať schopnosť naozaj sa dívať, preciťovať a vžívať sa do vecí a tým že sa stali vnímavejšie sa stali aj úspešnejšie.“
V dnešných časoch, keď sa viac hovorí o biznise ako umení, neklesá záujem o ZUŠ-ky?
„Napriek tomu, že pôrodnosť klesá a tým pádom aj počty populácie, nezaznamenali sme menší záujem.. Až 40 percent detí navštevuje rôzne základné umelecké školy.“
Vráťme sa k súťažiam. Ktorú z cien si mimoriadne ceníte?
„Urobili nám radosť všetky, ale asi predsa len najviac Medzinárodnú súťaž Lidice.“
Nie exotická India?
„Tá je interesantná nielen svojou tradíciou ale aj tým, že tam prichádzajú tisíce a tisíce prác z celého sveta.. Lidice sú zasa zaujímavé z hľadiska úrovne a kvality. Čo ma ešte veľmi teší je skutočnosť, že aj na Slovensku už máme veľmi veľa zaujímavých súťaží, Bienále fantázie v Martine, Považská Bystrica s výtvarnými alternatívami. Táto súťaž je iná aj tým, že ocenenia dostávajú aj pedagógovia.“
Sympatické na vašej škole mi bolo, že zatiaľ čo medzi renomovanými výtvarníkmi sa u nás akosi vytratili výstavy kde by sme zachytili vývojové trendy v širšom kontexte, vy ste výstavy pripravovali. Budete v tejto tradícii pokračovať?
„Výstavy sa stále robia, len možno chýba publicita a možno ani záujem verejnosti nie je už až taký veľký, ale prezentácia a návšteva výstav je súčasťou života. Deťom napríklad výstavy s ich prácami pridávajú na sebavedomí. Naše deti sa snažíme naučiť, že keď niečo vedia budú sa o ne zaujímať aj iný a oni musia byť schopné prezentovať to čo vedia. Neprežijeme v Európskej únii keď nebudeme vedieť ukázať to čo vieme. Musíme sa naučiť byť zdravo sebavedomí. Prvú prehliadku výtvarných prác detí sme urobili 1993 keď sme si pripomenuli 90 nedožité narodeniny J. Jakobyho a 100 narodeninami ukončíme jednu etapu. S prezentáciou žiackych prác však nekončíme. Chceli by sme venovať ďalšie výstavy pánovi Alexandrovi Eckerdtovi. Pravdepodobne sa košickej verejnosti predstavíme v októbri, novembri. A keďže pán Eckerdt bol hlavne grafik uvažujeme o prehliadkach so zameraním na grafiky.„
Katarína Bednáøová
Foto:Karol Hatala
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|