(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Košické školy na prahu nového školského roka
@ Aktuálne -> Školstvo Aug 28 2003 - 16:22 GMT

(Magistrát mesta Košice – tlačová správa) -- Už druhý rok existencie v zriaďovateľskej funkcii košickej mestskej samosprávy majú pred sebou školy a školské zariadenia. Od 1. júla 2002 na základe zákona č. 416/2001 prešla zriaďovateľská pôsobnosť k 193 základným školám, materským školám, základným umeleckým školám, centrám voľného času, strediskám služieb škole, základným jazykovým školám a školským kuchyniam a jedálňam na mesto Košice. Všetky základné školy, ktoré zo zákona získali právnu subjektivitu, spravuje mesto. V prípade materských škôl požiadali niektoré mestské časti o prenesenie zriaďovateľskej funkcie. Nedostatok prostriedkov v priebehu školského roka prinútil väčšinu malých mestských častí „vrátiť“ materské školy mestu. Stalo sa to v prípade Barce, Pereša, Poľova, Myslavy, Kavečian. Naopak Staré mesto, Sídlisko KVP, Šaca a ahanovce - obec si škôlky ponechali vo svojej správe.

„Nový školský rok začne v meste 192 škôl a školských zariadení. V porovnaní s minulým rokom ubudne jedna základná škola na Exnárovej ulici. Na žiadosť mesta súhlasilo Ministerstvo školstva SR s jej vyradením zo siete základných škôl. Mladí obyvatelia sídliska Dargovských hrdinov v jej priestoroch navštevujú gymnázium. Zatiaľ nie je definitívne doriešená otázka materskej a základnej školy Poľná v MČ Košická Nová Ves. Aj tejto školy sa na základe rozhodnutia poslancov mestského zastupiteľstva dotkne projekt racionalizácie siete škôl,“ hovorí vedúci oddelenia školstva MMK Štefan Kandráč.

Do košických základných školách bude novom školskom roku chodiť 24 tisíc 457 detí. Vlani ich navštevovalo 24 tisíc 824 detí. Opätovný pokles potvrdzuje dlhodobé demografické ukazovatele. „Výsledky prepočtov od roku 1999 ukazujú, že len za obdobie od septembra 1999 do septembra 2003 ubudlo na košických základných školách 3922 žiakov. Ak predpokladáme, že v priemernej 22-triednej škole je 660 žiakov, za posledné štyri roky obrazne povedané zaniklo šesť škôl. Z reálneho hľadiska to znamená úbytok žiakov vo všetkých mestských častiach. Od roku 1997 evidujú všetky mestské časti pokles novonarodených detí. Počet prvákov sa neustále znižuje. Predovšetkým na starších sídliskách, kde pred časom chodili deti do školy v dvoch smenách, dnes s ťažkosťami otvárajú dve prvé triedy. V Košiciach fungujú školy, ktoré sú vyťažené na menej ako 50 percent kapacity. V niektorých je len 60 či 90 žiakov,“ vysvetľuje Štefan Kandráč.

V okrese Košice III. je situácia najvypuklejšia – kapacity v školách sú využívané len na necelých 60 percent. Mesto si nemôže dovoliť financovať takéto neefektívne prevádzky. Nepriaznivý demografický vývoj mal byť už v minulých rokoch impulzom pre vtedajších zriaďovateľov – okresné úrady – aby uvažovali o racionalizácii siete škôl. Pre samosprávu je racionalizácia nevyhnutnosťou, pretože musí hľadať prostriedky na základnú prevádzku a existenciu škôl. Počet žiakov v košických základných školách poklesol v posledných dvoch školských rokoch o deväť percent.

To je jeden z najvážnejších dôvodov, pre ktorý pracovníci Oddelenia školstva Magistrátu mesta Košice vypracovali dlhodobý projekt racionalizácie siete škôl a školských zariadení. Podrobne v ňom analyzovali súčasnú situáciu v jednotlivých mestských častiach a navrhli riešenia v podobe postupného zrušenia niektorých škôl a školských zariadení. Z pohľadu umiestnenia a obsadenia školy, či školského zariadenia budú vytypované tie, ktorých žiaci budú môcť bez väčších problémov navštevovať blízke školy. Ušetria sa finančné prostriedky na prevádzku, ale aj mzdové prostriedky a získajú sa financie z prenájmu tretím subjektom. Prednostne by činnosť nových nájomcov mala súvisieť s výchovou a vzdelávaním, vypåňaním voľného času detí a mládeže. Racionalizácia siete škôl a školských zariadení by mala viesť k účelnému zmenšeniu počtu škôl tak, aby sa využívala ich kapacita v čo najväčšej miere a pritom sa dosiahol ekonomický efekt, zhospodárnila sa prevádzka. Zachová sa toľko škôl, aby kapacitne pokryli potreby. Deti budú rozptýlené do blízkych škôl, špecializované triedy by sa mali zachovať celistvé a presunúť bez zmeny do iného zariadenia.

Proces racionalizácie sa zatiaľ rozbieha pomaly, pretože voči navrhovanému rušeniu konkrétnych škôl sa zdvihla vlna protestov učiteľov, rodičov, bývalých i súčasných žiakov. „Tento proces bude určite veľmi bolestný a náročný. Ukazuje sa však ako nevyhnutný, pretože nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku škôl nedovolí mestu udržiavať v chode nedostatočne naplnené školy. Veľa sa očakáva od pripravovaného zákona o financovaní škôl, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Základná zmena sa týka financovania škôl nie podľa počtu tried, ako to bolo doteraz, ale podľa počtu žiakov. Financovanie na jedného žiaka vítame, ale zároveň žiadame, aby boli stanovené reálne normatívy. Ministerstvo financií musí stanoviť reálnu výšku nákladov, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku a odzrkadľujú všetky potreby škôl. Musí v nich byť zohľadnená súčasná cenová úroveň jednotlivých energií, aj ich ďalší možný nárast. Práve platby za dodávky tepla, elektriny a vody tvoria najvyššie položky v rozpočtoch škôl,“ zdôvodňuje vedúci oddelenia školstva MMK.

V rozpočte školstva na rok 2003 je pre právnické subjekty plánovaných v kapitole tovarov a služieb 98 mil. 160 tisíc korún. Z toho na energie treba vynaložiť 77 mil. 570 tisíc korún. Za prvý polrok už bolo vyčerpaných 35 mil. 871 tisíc korún, pritom školy stále ťažia aj neuhradené faktúry za energie vo výške 25 miliónov 750 tisíc korún. Podobne nepriaznivá situácia je aj v kapitole materiálov a služieb, kde z rozpočtovaných 10 miliónov bola za polrok vyčerpaná polovica – 5 miliónov korún. Tie mohli byť použité len na nevyhnutné havarijné opravy striech, statických porúch, havárie vodovodných a kanalizačných potrubí, či kúrenia. Na dlhodobo plánované opravy starnúcich budov prostriedky neostávajú.

„Prvý rok existencie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej funkcii mesta hodnotíme ako prechodné obdobie so všetkými nedostatkami legislatívy, ktoré sa ukázali pri prechode kompetencií na obidvoch stranách – odovzdávajúcej i preberajúcej. Snažíme sa eliminovať ich priamy dopad na prevádzku jednotlivých škôl. Najväčším problémom je a aj v novom školskom roku bude nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku. Je nám jasné, že bez ďalšej racionalizácie siete sa nezaobídeme. Práve preto nás mrzí, že tento proces sa rozbieha veľmi pomaly a počet schválených racionalizačných opatrení v mestskom zastupiteľstve nebol väčší. Opätovne však budeme predkladať mestskému zastupiteľstvu ďalšie návrhy, ktoré sú súčasťou dlhodobej koncepcie, aby sme optimalizovali sieť škôl a počet škôl zodpovedal počtu žiakov,“ dodáva Štefan Kandráč .

Zuzana Bobriková, hovorkyňa MMK