(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Reštaurovanie fresiek kráľovskej kaplnky a paláca v Ostrihome
@ Kultúra -> Výstavy Sep 22 2003 - 12:16 GMT

11.9. – 30.9.2003
Slovenské technické múzeum
Ïalší usporiadatelia: Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Panelová výstava v Slovenskom technickom múzeu približuje vedecký výskum súvisiaci s reštaurátorskou prípravou prebiehajúcou v ostrihomskom paláci v súčasnosti. Výstava je realizovaná v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Z histórie reštaurovania fresiek v ostrihomskom kráľovskom paláci

Najväčším prekvapením pri príležitosti deväťstého výročia smrti sv. Štefana (15. augusta 1038) bolo pre Uhorsko objavenie a reštaurovanie fresiek v ostrihomskom kráľovskom paláci v roku 1934. Odkrytie týchto fresiek bolo najsenzačnejším výsledkom maďarskej pamiatkovej starostlivosti v 20. storočí.
- 23. júla 1934 v súvislosti s čiastočnou deštrukciou západného hradného múzeu sa pod vedením Kálmána Luxa začali vykonávať terénne úpravy. Pri začatí prác ani netušili, že práve pod týmto palácom sa nachádza najstaršia časť arpádovského paláca, ktorý obsahuje nielen pozostatky kráľovského paláca Bélu III (1192), ale aj ruiny, ktorých pôvod môžeme sledovať až po obdobie panovníka Gejzu (997).
- 14. septembra 1934 stavbyvedúci Kálmán Alaxa objavil v priebehu zemných prác schody (Szathmáryovské schody), na konci ktorých odkryl portál románskej kráľovskej kaplnky.
- v roku 1935 stavbyvedúci Dezso Várnai objavil časť zrútenej klenby znázorňujúcej znaky zverokruhu
- 9. októbra 1935 na pozvanie Tibora Gerevicha, predsedu MOB (Štátna pamiatková komisia) prichádza do Maďarska Mauro Pellicioli, hlavný reštaurátor obrazárne Bréra. Pôsobenie Pellicioliho v Maďarsku malo obrovský význam. Pod jeho vplyvom došlo v názoroch na reštaurovanie k významným zmenám. Ním uplatňované zásady sa stali základom aj pre našu teóriu reštaurovania. Pellicioli považoval opotrebovanosť a čiastočnú deštrukciu za súčasť umeleckého diela. Nedovolil, aby sa úbytky prekrývali a snažil sa obmedziť reštaurátorské zásahy na minimum. Ušetril aj sekundárne škrabance a čmáraniny, čo bolo v tej dobe u nás neobvyklé.
- v roku 1952 v dôsledku poškodenia fresiek došlo k ďalšiemu reštaurátorskému zásahu pod vedením László Bartha. Bol to veľmi nevydarený reštaurátorský zásah. Došlo k tomu, pred čím Pellisioli varoval Dexa: k prereštaurovaniu. Chýbajúce plochy a škrabance zo 16. – 17. storočia vytmelil, časti pozadia natreli kazeínom.
- v rokoch 1968 – 1970 boli fresky znovu reštaurované pod vedením Jánosa Illésa. Fresky znovu očistili, tmely a premaľbu realizovanú Brthom odstránili, škrabance a úbytky znovu zviditeľnili. Fresky ošetrili Polaroidom a omietky injektovali tým istým materiálom. Retuše realizovali akvarelom čiarkovaním, ale Pelliciolim ušetrené úbytky a zošúchané plochy vytmelili a vyretušovali.
- 2000 – reštaurovanie prebiehajúce v súčasnosti sa sčasti snaží vrátiť k Pellicioliho zásadám. Cement použitý v 30-tych rokoch a dnes dokázateľne škodlivé umelé materiály zo 70-tych rokov odstránime. Ku konzervovaniu, resp. reštaurovaniu používame prírodné materiály príbuzné pôvodným. Našu prácu podporujú európski odborníci pomocou najvyspelejších výskumných metód a techník.

Zsuzsa Wierdl, vedúci reštaurátor