Pohľadnice zo šiestich predstavení V. Festivalu Európskych nezávislých divadiel
@ Kultúra -> Divadlo
Dec 01 2003 - 10:15 GMT | V sobotu (22.11.2003) otvorila riaditeľka festivalu, p. ¼uba Blaškovičová, V. ročník . Listom pozdravil tento unikátny projekt prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a osobne, príhovorom , primátor mesta , Zdenko Trebuľa, ktorý spolu s predsedom Košického samosprávneho kraja, Rudolfom Bauerom , a starostom MČ Staré mesto, Jánom Sulim, prevzali nad festivalom záštitu.
Napäté očakávania, rozmanité predstavenia , vzrušené debaty, sály nabité do prasknutia, plno mladých ľudí, ale aj verných „maratóncov“, ktorým neušlo ani jedno predstavenie v predošlých ročníkoch. Neopakovateľná atmosféra každého dňa , ovácie a potlesky, angličtina miešajúca sa so slovenčinou, Španieli, Taliani, Česi, Rusi, Slovinci i Bratislavčania, predstavenia v Košiciach ,Rožňave, Prešove, Levoči a Spišskej Novej Vsi, Malá scéna Štátneho divadla, Divadlo Thalia, Scéna Jorik, Jumbo centrum, zástupcovia ôsmych štátov Európy, našich budúcich spoluobčanov, ktorý sú zvedavý na nás a my sme na nich, naozaj verní a štedrí sponzori , finančné prispenie významných európskych fondov a nadácií, obetovať organizátorov – jednoducho festival, ktorý prekročil hranice Slovenska.
V prvý večer uviedlo Staromestské divadlo hru „Carantena“, ktorej autorom a režisérom je Peter Rašev. Sci-fi komédia o živote po živote, o možnosti zhodnotiť a očistiť naše bytie na tomto svete , o novom návrate , aby sme mohli opraviť, čo sme pokazili. Vzniklo výborne predstavenie, v ktorom dominovala herecká súhra medzi Petrom Raševom a ¼ubou Blaškovičovou. Kultivovaný herecký prejav so zmyslom pre psychologickú skratku, sebairóniu, rozohriatie podtextov, rýchle a prísne zmeny psychofyzických procesov vyjadrených v skratke a náznaku, to spolu s výbornými dialógmi, na pozadí scény v bielej farbe, kde dominoval herec, z toho vzniklo predstavenie, ktoré hneď na úvod postavilo vysoko latku.
V nedeľu na Malej scéne ŠD predstavil Vítězslav Marčík rozprávku, aj pre deti „Princ Bajaja“. Jeho tvorba je košickému publiku už známa, pretože sa stáva „stálym „ účastníkom festivalu. Mali sme možnosť vidieť komorné predstavenie jedného „klauna“ a jeho piatich bábok. Známy príbeh rozohráva pomocou tých najdivadelnejších výrazových prostriedkov. Kulisu tvorí trojkolka, ktorá sa počas deja stáva koňom, drakom, bojovým poľom, čo by však nebolo možné bez tvorivej imaginácie mimoriadne nadaného charizmatického Víťu. S jemu vlastnou bezprostrednosťou dokáže do svojej produkcie zapojiť aj diváka a tak sa stáva súčasťou predstavenie a príbeh. Autor, režisér a herec v jednej osobe svoju inscenáciu netvorí iba lineárne , ale veľmi vtipne komentuje a snaží sa divákovi rozokryť tému vo viacerých rovinách. Nikdy však neskåzne do didaktického mentorovania. Je to predstavenie plné fantázie a radosti z hrania a ľudskej múdrosti.
Sólový projekt Mateja Kejžara „Senzer“ Divadlo Maska, Ljubljana, Slovinsko, priviedol na dosky Divadla Thália iný žáner a to tanec. Je to predstavenie len s minimálnym ozvučením, osvetlením a kulisami. Na scéne boli použité iba stojany so svetlami, ktoré senzory zapínali na pohyb tanečníka. Matej Kejžar študoval tanec na Trisha Brown Dance School v New Yorku, v Amsterdame a Bruseli. Jeho spolupracovníkmi boli Wendy Houston, Wim Vandekeybus a iní. Má veľmi súčastný tanečný prejav, skúsenosti s najrôznejšími tanečnými technikami a tanečnou improvizáciou. Predstavenie v ktorom tanečné sólo vytvára napätie medzi pohybom, svetlom a publikom dalo jedinečnú príležitosť vidieť najmodernejšie postupy tanečnej avangardy. Tanec je veľmi jednoduchý a to núti diváka plne sa koncentrovať na tanečníka a sledovať meniace sa detaily. Autor upriamuje pozornosť na telo vo svojej podstate. Tvrdí, že jeho sila nezáleží na pohlaví , ale na jeho konaní.
Večerným predstavením boli „Modelky“ Divadlo GunaGu Bratislava. Natrieskaná sála Malej scény ŠD dokazovala, že košický divák má o osobitú tvorbu tohto divadla záujem. Autor a režisér Karol Vosátko si ako tému pre svoju hru vybral atraktívne prostredie sveta modeliek. „... Žijeme svoje paralelne svety, paralelne bubliny. Niektoré bubliny sa nafukujú viac ako iné. Naše pseudoproblémy nás vzďaľujú od podstaty. Ale máme úspech , sme krásne, krásne, krásne ...“ Predstavenie sa rozohráva na prehliadkovom móle so spodným osvetlením, ako by už to malo predznamenať odtrhnutie od reálneho sveta a jeho problémov. Dve hlavné predstaviteľky, Oľga Blelešová a Petra Polnišová, vytvorili prototypy nielen modeliek, ale prázdnych konzumných bytostí dnešných dní. Ich výrazovými prostriedkami sa stala grotesknosť, štylizácia hlasového prejavu, pohybu a gesta. Jednotlivé témy režisér oddeľuje projekciou, nezaprel sám seba ako televízneho tvorcu a už menej efektívnym, aj keď spočiatku efektným prvkom, promenádou skutočných modeliek. Aj keď môžeme „vyčítať“ z ich postupného vyzliekania, akúsi metaforu na to, čo sa deje na scéne, stáva sa z toho postupne retardujúci prvok predstavenia. Inscenácia je plná vtipu, sarkazmu a irónie, aj keď ku koncu stráca dych, výrazové prostriedky sa začínajú opakovať a stáva sa monotónnou. /Najmä časť televízneho kvízu/ Súčastná téma , hovorové dialógy, herecké výkony, to sú divácky úspešné „Modelky“.
V pondelok v Máraiho štúdiu uviedlo Divadlo Víti Marčíka z Česka inscenáciu „Mystéria Buffa“, na motívy knihy nositeľa Nobelovej ceny Dária Foa.Autor scenára, režisér a herec Vítězslav Marčík predviedol štyri mystéria /Zrodenie komedianta, Svadba v kadi, Moralita o slepcovi a krívajúcom, Vraždenie neviniatok/ , ktoré v jeho podaní, sa stali oslnivou prehliadkou nápadov, divadelných kúziel a fantázie. Marčík svojou tvorbou naväzuje na to najlepšie z českého divadla. Je divadelníkom „par excellence“. Dokáže diváka zaujať nielen svojim hereckým a režijným talentom, ale aj håbkou svojich myšlienok, ktoré podáva s takou láskou a bezprostrednosťou, čo je daná iba málo ľuďom. Stačí mu sud , rebrík a palica, dobrý príbeh a vytvorí neopakovateľný divadelný zázrak.
Divadlo AHA Bratislava, uviedlo na Malej scéne , komédiu „Pobrežie“ od Edwarda Albeeho, v réžii Štefana Korenčiho . Je to stretnutie sa dvoch ľudí, ktorí majú odrastené deti aj vnúčatá. Je to však aj o stretnutí sa so svojou mladosťou, životom a sebou samým. Režisér celý príbeh – inscenáciu – rozohral na morskom móle. Priestor predurčoval striedmosť mizanscénických riešení a tak sa musel sústrediť na výklad textu a hereckú prácu. Inscenácia je dominantne postavená na majstrovskom hereckom výkone pani Evy Krížikovej, ktorej Anton Korenči len sekundoval. Škoda , že si režisér nevedel poradiť ani s významom postáv „bytosti mora“. Trochu rozprávkové kostýmovanie znižovalo ich význam daný autorom . Bezradnosť prezradili aj herecké výkony Petra Kočiša a Zuzany Kyzelovej.
Piaty Festival Európskych nezávislých divadiel je len vo svojej tretine a svojou dramaturgiou, chvalabohu, ponúka nielen zaujímavé témy, ale aj žánre a druhy dramatických umení. Predstavenia, ktoré mohli diváci v Košiciach vidieť boli aj napriek niektorým výhradám, možno, že pre diváka aj nepodstatným, veľmi zaujímavé svojím osobitným stvárnením daných tém. Festival pokračuje a určite prinesie ďalšie zaujímavé predstavenia.
Utorok na festivale
V.Festival európskych nezávislých divadiel vstúpil utorkovým večerom do svojej polovice. Obidve predstavenia boli prísľubom , ako je na tejto prehliadke divadelnej fantázie chvalabohu samozrejmosťou, že divákmi preplnené hľadiská sa stanú účastníkmi nevšedných umeleckých zážitkov.
O 17,30hod. sa v Máraiho štúdiu , Divadla Thália , predstavilo Divadlo Publikum /Štúdio 12/ z Bratislavy. Uviedlo „bláznivú komédiu“ Petra Pavlaca „Deus ex machina“ Boh zo stroja. Bola to klauniáda troch hercov /Mariána Miezga, Lukáša Latináka, Patrika Molnára/ neustále sa prezliekajúcich , vizuálne meniacich , ktorí v kolotoči výstupov , na scéne z jedného praktikábla a dvoch rebríkov, stvárnili 21 bizarných postáv. Predstavenie plné gagov, väčšinou nie veľmi vtipných, pripomínalo etudy menej talentovaných študentov herectva. Aj keď bolo ambíciou tvorcov predviesť vtipno-vážno-tragicko-smiešno-komicko-bizarno-realisticko-nerealistickú divadelnú inscenáciu s prvkami komiksu, zostalo iba pri zámere. Jednotlivé príbehy výstupy mali rozličnú úroveň a len v niektorých vydarenejších /dvaja policajti , športovci/ sa dalo vybadať čím chcela inscenácia byť.
Večerné predstavenie španielskeho klaunovského divadla Teatrófia pod názvom „¼udia bez titulu“ bola divadelnou šou, v ktorej dvaja čašníci – Juan Luis Moreno a Juan Reyes – podali bohatú porciu smiechu. Pomocou tých najjednoduchších hereckých výrazových prostriedkov, so zopár scénickými prvkami a rekvizitami, rozohrali fantáziu príbehov, zo života ľudí bez titulu. Predviedli bohatú škálu svojich improvizačných schopností, lebo toto predstavenie bolo z rodu tých, ktoré vznikajú až v súhra s publikom a tým je neopakovateľné a jedinečné. Aj jeho časový priebeh závisí od zaujatia diváka a je preto na ňom samom, koľko príbehov uvidí. Vrcholmi inscenácie boli minipríbehy „Autobus“ a „Zoznam rekvizít“. Videli sme inteligentný, tichý humor klaunovského divadla v podaní veľmi sympatických mladých umelcov z Tenerife./Kanárske ostrovy/
Emil Spišák
Stránky festivalu
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|