Úradníci budú platiť z vlastného vrecka za svoje nesprávne rozhodnutia a nečinnosť
@ Aktuálne -> Verejná správa
Dec 15 2003 - 08:51 GMT | "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom."
Článok 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
(Občianská iniciatíva "Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme" - tlačová správa) -- V zbierke zákonov vyšiel 11. decembra 2003 zákon č. 514/2003 Z. z. „o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“. Orgány štátu, ale aj obce, mestá a vyššie územné celky budú povinné zaplatiť poškodeným občanom a firmám škody spôsobené vydaním nezákonných rozhodnutí, nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou. Vyplatenú škodu bude musieť úrad následne vymáhať od úradníka, sudcu alebo prokurátora, ktorý ju spôsobil výkonom svojej právomoci. Zákon sa vzťahuje aj na notárov a exekútorov pri výkone verejnej moci.
Na rozdiel od dodnes platného zákona z roku 1969 by mal mať poškodený subjekt právo nielen na náhradu škody, ale tiež ušlého zisku, straty na zárobku a dokonca aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Novinkou oproti starému zákonu je, že zodpovednosť budú niesť už aj orgány samosprávy, napríklad starosta, obecné zastupiteľstvo či orgány vyššieho územného celku.
Právo na uplatnenie náhrady škody však vznikne až potom, keď protiprávnosť v každom konkrétnom prípade skonštatuje príslušný orgán a nezákonné rozhodnutie buď zruší alebo zmení. Právo na náhradu škody nebude mať ten, kto predtým nevyužil všetky riadne opravné prostriedky, napríklad odvolanie.
Za nesprávny úradný postup sa podľa návrhu považuje aj porušenie povinnosti urobiť úradný úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Patria sem aj subjektívne prieťahy v súdnom konaní.
Poškodený občan alebo firma bude musieť najprv o náhradu škody požiadať príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy v takzvanom "predbežnom prerokovaní nároku". Ak po uplynutí šiestich mesiacov nebude škoda nahradená vôbec alebo iba čiastočne, poškodený bude môcť pokračovať vo vymáhaní náhrady škody na súde.
Ak štát vyplatí poškodenému škodu, bude povinný požadovať tzv. regresnú úhradu v plnej výške od úradu, ktorý škodu spôsobil. Následne bude úrad povinný vymáhať vyplatenú škodu od zodpovedných zamestnancov, ktorý pri výkone svojej funkcie vydali protiprávne rozhodnutie, podieľali sa na nesprávnom úradnom postupe alebo spôsobili prieťahy.
Schválený zákon bude účinný až od 1. júla 2004 a vzťahovať sa bude až na škody spôsobené po tomto dátume.
Občianska iniciatíva „Za spravodlivú právnu úpravu vyvlastňovania vo verejnom záujme“ víta vydanie nového zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V súčasnosti totiž úradníci, sudcovia a prokurátori nenesú prakticky žiadnu priamu finančnú zodpovednosť za svoje konanie a vydávané rozhodnutia. Takmer žiadny dôsledok im zatiaľ nehrozí ani vtedy, ak úmyselne nekonajú, hoci sú povinní konať.
Zo zákulisia prípravy zákona
Občianska iniciatíva „Za spravodlivú právnu úpravu vyvlastňovania vo verejnom záujme“ pozorne sledovala celý legislatívny proces prípravy a schvaľovania zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Definitívne schválené znenie zákona sa líši od pôvodného návrhu zákona z dielne ministra Daniela Lipšica. Niektoré zmeny sú z hľadiska praktického dosahu zákona významné, iné menej:
- Pôvodný návrh ministerstva bol "mäkký" v tom, že štát nemal povinnosť vymáhať vyplatenú škodu (tzv. regres) od úradu, ktorý ju svojim postupom spôsobil. Ak by aj štát, zastúpený v konečnom dôsledku úradníkom, vymáhal škodu od podriadeného úradu, podriadený úrad nemal povinnosť ďalej vymáhať škodu od svojho zamestnanca, ktorý škodu spôsobil. V praxi by to teda znamenalo, že by škodu za konanie konkrétnych úradníkov v konečnom dôsledku zaplatili daňoví poplatníci.
Schválený návrh už nedáva na výber a prikazuje vyplatenú škodu zosobniť. Predstavitelia úradov sa nemôžu rozhodnúť, či škodu zamestnancom zosobnia alebo nie. Jednoducho ju zosobniť musia. Schválený návrh je tvrdší aj voči sudcom. Ak je za škodu zodpovedný sudca, ktorý ju spôsobil subjektívnymi prieťahmi alebo svojvoľným rozhodnutím a jeho vinu skonštatuje disciplinárny senát, musí sudca nahradiť spôsobenú škodu v plnej výške bez obmedzenia.
Pre úplnosť treba dodať, že právo vymáhať regresnú úhradu sa premlčuje po uplynutí jedného roka od okamihu keď štát náhradu škody vyplatil poškodenému. Prieťahy v samotnom procese vymáhania škody tak paradoxne poskytujú jednu z možností, ako sa úradníci budú môcť vyhnúť "zodpovednosti za vyvodenie zodpovednosti" a presunúť ju na plecia daňových poplatníkov. Schválený zákon neobsahuje v tomto smere voči úradníkom žiadne sankcie.
- Návrh ministerstva skrátil oproti súčasnosti lehotu na tzv. predbežné prerokovanie nároku na tri mesiace. Začiatok vymáhania škody sa totiž pre poškodeného začína tak, že požiada príslušný zodpovedný orgán o náhradu škody. Prirodzene ju musí preukázať a vyčísliť. Zodpovedný orgán má potom určitú lehotu na vyjadrenie, či zodpovednosť za škodu dobrovoľne uznáva a zaplatí. V praxi sa spravidla úrady po uplynutí lehoty vyjadria, že škodu neuznávajú alebo nezareagujú vôbec. Oproti ministerskému návrhu je v schválenom zákone táto lehota predåžená na šesť mesiacov, teda sa prakticky zachoval stav podľa zákona z roku 1969.
- Pôvodný ministerský návrh stanovoval, že škoda sa môže nahradiť aj uvedením do pôvodného stavu, ak o to poškodený požiada a je to možné a účelné. Definitívne znenie zákona takúto možnosť neobsahuje.
- V praxi bývalo predmetom rôznych výkladov, či sa do náhrady škody zahàňajú aj trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré musel poškodený vynaložiť na účasť v konaní, ktorého výsledok sa neskôr ukázal ako nezákonný a poškodenému vzniklo právo na náhradu škody. Schválený návrh to upravuje jednoznačne: vynaložené trovy konania a právneho zastúpenia sú v konaní o náhrade škody uplatniteľné a štát ich musí nahradiť.
- Orgány územnej samosprávy (t.j. obce a vyššie územné celky) sa zosobneniu škody vyhnú, ak konali na základe nesprávneho právneho názoru orgánu štátnej správy. Vtedy zodpovednosť ostane na orgáne štátnej správy, ktorý mal nesprávny názor.
Ïalšie informácie k téme článku:
11. 12. 2003 Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo formáte pdf.
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|