(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

U Löfflera: ¼udovít Csordák
@ Kultúra -> Výstavy Dec 19 2003 - 10:15 GMT

12. 12. 2003 – 15. 2. 2004

Múzeum Vojtecha Löfflera

¼udovít Csordák (8. 2. 1864 Košice – 28. 6. 1937 Košice) je jeden z najvýznamnejších plenéristov prvej tretiny 20. storočia. Maľbu začal študovať súkromne u Vojtecha Klimkoviča okolo roku 1180. V roku 1883 študoval na škole pre profesorov kreslenia v Budapešti, v rokoch 1883 – 1889 žil v Mníchove, v rokoch 1889 – 1895 študoval na AVU v Prahe (prof. J. E. Maøák). Od roku 1912 žil a pôsobil v Košiciach a v Turni na Bodvou, neskôr v Slanci, kde sa natrvalo usadil.

Tvorbou bol predovšetkým krajinár ovplyvnený dielom svojho učiteľa Juliusa Advarda Maøáka. Jeho lesné interiéry v slohu náladového realizmu prechádzajú vo vývinovej línii k otvoreným krajinám s figurálnou štafážou, so solitérmi stromov a krížov v centre kompozícií, v duchu nastupujúceho trendu luminiscentného až impresionizujúceho rukopisu. V celom diele tohto významného maliara prevláda silný intímny akcent.

Oneskoreného uznania sa mu dostalo až v roku 1929 na pražskej výstave „Maøák a jeho žiaci“. Obdivovateľmi jeho diela, a svojim spôsobom aj mecénmi, boli vtedajší riaditelia Východoslovenského múzea J. Mihálik a potom Dr. Jozef Polák, veľký priaznivec umenia a podporovateľ nastupujúcej generácie umelcov. Za svojho pôsobenia na tomto poste v Košiciach do fondu múzea zakúpil aj niekoľko jeho obrazov. Sú to napríklad série olejov zo Zádielskej doliny, akvarely, ktoré sa stali základinou fondu pri vzniku Východoslovenskej galérie. Csordák niektoré svoje diela múzeu aj daroval. Jozef Mihálik zase pre neho vybavil finančnú podporu z fondu grófa Andrássyho pre začínajúcich umelcov.

V roku 1907 sa stal členom Nemzeti Szalónu v Budapešti. Vypracoval sa na znamenitého krajinára, ktorý vyšiel z neskororomantického Maøákovho názoru (motívy machnatých lesných interiérov). Pri maľbe olejom vynikol aj v uhľokresbe a venoval sa intímneho portrétu. Okolo roku 1908 prešiel od romanticko-náladového krajinárstva postupne k luministickému názoru, v sa ktorom uplatnili najmä vzdušné pohornádske krajiny s vysokými oblohami.

Na svojich potulkách po východoslovenskej krajine, ako mnoho vtedajších nastupujúcich umelcov, nepracoval iba na skicách a náčrtoch, ale využíval aj fotografický aparát a samotné diela vznikali už v pohode ateliéru. Jeho aparát ale nikdy nezachytil tú pravú atmosféru a detaily svetelnej mozaiky, ktorú si zo svojich potuliek pamätal on, a na svojich obrazoch majstrovsky zachytil.

Kurátor výstavy: Mgr. Ivan Havlice