Rok 2003 očami primátora
@ Aktuálne -> Verejná správa
Jan 09 2004 - 10:00 GMT | Prelom rokov je čas, kedy zvykneme bilancovať uplynulé obdobie. To sa rozhodol urobiť i primátor mesta JUDr. Zdenko Trebuľa pred novinármi, ktorých pozval do reprezentačných priestorov Historickej radnice.
Ak nepozeráme na bežným človekom len ťažko rozpoznateľné „makro-ekonomické zázraky Slovenska“, ale vnímame svet ekonomickou silou jednotlivca, súčasnosť prijímame len ako ďalšiu sériu z kapitol o povinnom uťahovaní opaskov. V Košickom kraji s vysokou nezamestnanosťou a zadåženým mestom sa situácia negatívne ešte násobí. Tento stav priam ženie vodu na mlyn populistickým rétorikom, ktorí sa nachádzajú v politickej opozícii voči súčasnej vláde. Primátor sa však v prípitku ideových prekáračiek zdržal, naopak – vyhlásil: “Aj napriek tomu, že som ľavicový politik, myslím si, že bez niektorých nepopulárnych reforiem by sme sa ako krajina nepohli z miesta.“ Ako ďalej dodal, je len otázne, nakoľko vládne orgány domysleli sociálne dopady reforiem. „Kiež by sme sa po zavàšení reforiem mali tak, aby sme už žiadne sociálne problémy nemuseli riešiť,“ dodal primátor.
Zadlženosť mesta na prelome rokov
V čase najväčšej zadlženosti Košíc sa hodnota dlhov vyšplhala na 2,2 miliardy Sk. To je stav spred niekoľkých rokov, kedy sa naštartovala tzv. reštrukturalizácia dlhovej zaťaženosti, čiže rozloženie dlhov na také splátkové termíny, ktoré by mesto dokázalo splácať bez zruinovania vlastnej ekonomickej stability. Na to bolo potrebné vybrať viacero pôžičiek, ktorými by sa dlhy s vysokými úrokmi zaplatili s tým, že pôžičky na zaplatenie dlhov musia mať nižšie percento úročenia a časovo prijateľné termíny splátok.
V roku 2003 sa mal ukončiť proces reštrukturalizácie dlhovej zaťaženosti, čo však z hľadiska potrebných príjmov vyžadovalo aj predaj časti mestských lesov. Tento proces poslanci mestského zastupiteľstva zablokovali. Tým sa skomplikovalo splácanie mestských obligácií v hodnote 351 miliónov. Preto v septembri za pomoci bánk mesto získalo syndikovaný úver 351 miliónov za zaplatenie starého. Bolo to výhodné, pretože zatiaľ čo starý bol splácaný na úroky 16,5 % , nový úver má úroky podstatne nižšie a termíny splátok prijateľnejšie.
Po zablokovaní predaja časti mestských lesov sa poslanci rozhodli ponúknuť do predaja časť nehnuteľného majetku mesta, predovšetkým obchodné centrá. Podľa primátora to bol zlý krok, pretože z týchto centier plynuli pre mesto a mestské časti zisky, o ktoré sa predajom natrvalo ochudobnili. V jednorázovom príjme však nehnuteľný majetok predali za 98 miliónov Sk. Ostáva ešte splatiť 281 miliónov plus úroky.
„V súčasnosti sme v stave, kedy platíme načas všetky splátky bankám a za všetky iné práce platíme do termínu 30 dní splatnosti. Mesto však stagnuje v oblasti investičného rozvoja,“ povedal primátor Zdenko Trebuľa.
Pre úplnosť a oficiálne:
Podľa správy z mestského magistrátu je stav úverových záväzkov ku dňu 31. 12. 2003 vo výške 1 miliarda 452 miliónov korún. Teda oproti času najvyššej kulminácie dlhu sú Košice o 750 miliónov dlžné menej. Splácanie úverov vyplývajúce z nových úverových zmlúv prebiehalo v roku 2003 bez akýchkoľvek problémov. Najvýznamnejším záväzkom splatným v roku 2004 je splatenie strednodobého syndikovaného úveru vo výške 351 mil. Sk, ktorý bol poskytnutý ako preklenovací úver do doby realizácie súťaže na speňaženie lesného majetku mesta (vyhlásenie tendra, jeho vyhodnotenie a prevod finančných prostriedkov). Plánovaný termín na jeho splatenie je december 2004. Na základe realizácie mimoriadnych opatrení mesta Košice a z predaju majetku mesta (mimo lesného majetku) bola po dohode s konzorciom bánk dňa 19. 12. 2003 zrealizovaná mimoriadna splátka tohto úveru v sume 70 miliónov 368 tisíc, čo znížilo zostatok tohto úveru na 281 miliónov Sk.
Školské a predškolské zariadenia
V rámci decentralizácie štátnej správy boli na mestá a obce prevedená základné školy a predškolské zariadenia. Ako povedal primátor Zdenko Trebuľa, 160 škôl a školských zariadení bolo prevedených priamo na mesto (z toho je 45 škôl) a 28 škôl bolo prevedených na mestské časti.
„Prevádzka týchto zariadení je mimoriadne drahá. Predtým, než boli na nás prevedené, sa do nich málo investovalo a sú v zlom stave. Finančné prostriedky vyčlenené zo štátu na ich prevádzku nechodia načas. Neostáva nám nič iné, než búšiť do štátu, nech nám dajú to, čo mali už v roku 2003,“ uviedol primátor. Ako ďalej povedal, ide o čiastku 35 miliónov Sk, ktorú sa rozhodli zaúčtovať ako pohľadávku a v prípade potreby od štátu právne vymáhať.
Prevádzka týchto zariadení je náročná najmä po stránke energetickej. Preto mesto zadalo vypracovať energetický audit škôl. Primátor plánuje do dvoch týždňov uskutočniť stretnutie so zástupcami bánk, aby sa nastolili také podmienky, ktoré umožnia investovať do návratných projektov v oblasti školstva. Medzi projekty hlavne patrí využívanie alternatívnych energetických zdrojov, ktorých prevádzka je ekonomicky menej náročná.
Sociálna oblasť
Za úspechy vlaňajšieho roka primátor hodnotí založenie Krízového centra v spolupráci s Arcidiecéznou charitou. Taktiež vyriešenie problému „Vodárenská“, kde bývali sociálne neprispôsobiví občania. Dostali náhradné ubytovanie na Luníku IX. V tomto smere primátor vyzdvihol najmä spoluprácu s Technickou univerzitou, ktorá na ubytovanie poskytla mestu unimobunky.
„Ostáva to len na nás, nikto iný tieto problémy nevyrieši. Aj keď sa to možno niekomu javí ako pozitívna diskriminácia, musíme to riešiť,“ povedal Zdenko Trebuľa.
Cesty
V rámci prevodu majetku štátu na vyššie územné celky, mestá a obce získali Košice za povinnosť starať sa o 62 kilometrov ciest II. a III. triedy na svojom území. Mesto by rado tento majetok (s povinnosťami o údržbu) previedlo pod Košický samosprávny kraj, a to predajom majetku za symbolickú korunu. Podľa vyjadrenia primátora však Úrad Košického samosprávneho kraja o tieto cesty nejaví záujem, pretože sú v mnohých prípadoch majetkovo (pozemkovo) nevysporiadané.
„Cesty sú v zlom stave a obávam sa, čo bude po zime. Rozpočet mesta, ktorý bol prijatý minulý týždeň, nedáva istotu opravy ani na jeden štvorcový meter cesty,“ povedal primátor s tým, že aj on si nechce predstaviť, ako budú neopravené vytåky ohrozovať cestnú premávku.
Zimný štadión
Za úspechy minulého roku primátor považuje prevedenie zimného štadiónu do majetku mesta a úzku spoluprácu mesta s HC Košice a U.S. Steel pri jeho ukončení. Pôvodne mal primátor prísľub pomoci aj od premiéra Vlády SR Mikuláša Dzurindu.
„Pán premiér z hľadiska svojich osobných politických záujmov uprednostnil Poprad. Považujem to voči Košiciam za neslušné,“ okomentoval udalosť primátor Košíc. Košický zimný štadión by sa mal stať multifunkčným zariadením nadregionálneho využitia, avšak peniaze z vlády - napriek sľubu daný v premiérovej predvolebnej rétorike – pôjdu do Popradu.
Teplárne
V roku 2003 sa veľa diskutovalo aj o prevode teplárne pod mesto Košice. Tento krok musí byť udobrený vládou, resp. musí vychádzať z návrhu Ministerstva hospodárstva SR. Primátor po odborných konzultáciách mieni, že by malo dôjsť k zlúčeniu TEHO a TEKO do jedného podniku v službách mesta. Ako primátor uviedol, plány ministerstva hospodárstva sa po nástupe nového ministra menia. Údajne do úvahy prichádza projekt, ktorým ministerstvo zlúči všetky slovenské teplárne do jedného podniku a ten ponúkne na privatizáciu súkromným firmám. Podľa primátora je takýto návrh nevýhodný pre mestá. Ak by však na takúto privatizáciu malo prísť, podľa jeho názoru by mali byť preferovaní investori z regiónu a dohľad nad transparentnosťou privatizácie by mali mať aj primátori, resp. nimi poverení zástupcovia miest.
„Už som zaslal, tak ako aj ostatní primátori, pánovi ministrovi list,“ informoval Zdenko Trebuľa.
Vodárne
V rámci prevodu majetku štátu pod regióny, mestá a obce majú z vodárenských podnikov na území východného Slovenska vzniknúť podniku s majetkovou účasťou východoslovenských miest a obcí. Jeden podnik samostatne v regióne Tatier a druhý v rámci ostatných častí východu Slovenska. Primátor je nespokojný, že príprava prevodu vodárenských podnikov trvá veľmi dlho.
„Už rok dávajú dohromady majetok a stále ho nemajú ocenený. Doposiaľ neboli vydané akcie novej regionálnej vodárenskej spoločnosti,“ konštatoval Zdenko Trebuľa. Ako dodal, naťahovanie času vyvoláva nespokojnosť v radoch primátorov natoľko, že niektorí už pomaly odstupujú od pôvodnej myšlienky vytvorenia regionálnej vodárenskej spoločnosti a chcú ísť vlastnou cestou.
Slavomír Szabó
foto: Karol Hatala
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|