| Zápis z 9. stretnutia Košického Občianskeho Kruhu na tému: „Budúcnosť Košickej ekonomiky“
@ Aktuálne -> Rôzne
Mar 30 2004 - 08:47 GMT | (Košický občiansky kruh - tlačová správa) -- Na fóre (Košice, Reštaurácia Jalta, 22. marca 2004) sa zúčastnilo 19 občanov mesta, medzi ktorými nechýbal viceprimátor Košíc František Knapík, poslanci mesta, podnikatelia, zástupcovia občianskych združení i samotní občania. Témou fóra bolo definovať stav ekonomiky v Košiciach, čo je brzdou zaostávania ekonomického rozvoja, ako aj čo potrebuje ekonomický rozvoj Košíc.
Účastníci diskusného fóra predostreli viacero závažných konštatovaní, ako aj námetov pre posilňovanie ekonomického rozvoja Košíc i skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Účastníci konštatovali, že kľúčom pre zdravé podnikateľské prostredie je samospráva, ktorá môže napomáhať i vytvárať priestor zdravej súťaživosti i partnerskej spolupráci podnikateľom, ako aj pestovať transparentné prostredie pre zdravé podnikanie. Z diskusie vyplynulo, že podnikateľské prostredie v Košiciach je vážne deformované netransparentnosťou.
Je viacero náznakov, že Košická realita o podnikateľskej kultúre je pastavená na princípe kto koho oklame a kto koho podvedie a že samospráva sa tvári, že sa jej to netýka. Táto zaostalá kultúra v podnikaní deformuje prostredie natoľko, že viacerí podnikatelia, ktorí majú túžbu férovo a transparentne podnikať, hľadajú iný priestor svojich podnikateľských aktivít mimo Košíc. Diskutéri na fóre predostreli viacero konštatovaní, ktoré je možné zhrnúť do týchto bodoch:
1. Ekonomický rozvoj nie je cieľom, ale nástrojom zvyšovania životnej úrovne obyvateľov a aby Košice sa dostali na úroveň Slovenska, potrebujú sa dynamickejšie rozvíjať, ako je Slovenská realita.
2. Košická realita ekonomického prostredia je postavená na prosperite i úpadku dominantného podnikateľského subjektu (USSteel cca 75% podiel na ekonomickom rozvoji) podfarbená masovou kultúrou hypermarketov.
3. Košická samospráva je veľmi pasívna vo vytváraní aktívneho ekonomického prostredia, tvári sa, že sa jej to netýka. Kritizuje Vládu SR za to, že sa neinvestuje na východ, ale sama nepodniká kroky, aby napomáhala rozvoju. O „kvalite“ nekvalitného strategického rozhodovania v Košiciach svedčí napríklad prístupová cesta na letisko, ktorá vedie z Košíc na letisko dva krát cez tú istú dedinu. Táto rarita hovorí o kvalite rozhodovania i o spôsobe myslenia.
4. Základnou ambíciou by malo byť, že čím viac investorov, tým stabilnejšie ekonomické prostredie. Do Košíc za posledné roky vďaka iniciatíve mesta neprišiel žiadny investor. Nesystémové pokusy vzniku priemyselného parku Pereš resp. ostatná orientácia smerom na Prešov len potvrdzuje, že mesto nemá jasnú predstavu, ktorým smerom má mesto podporovať ekonomický rozvoj. Na území mesta je množstvo hnedých plôch, ktoré „hyzdia“ mesto a mesto taktiež nemá predstavu, čo s hnedými plochami v rámci územného rozvoja.
5. Rozmýšľanie v Košickej pospolitosti je orientované na argumentáciu, ako nič nerobiť a keď náhodou niekto príde s iniciatívou resp. s nápadom niečo urobiť, tak sa hľadajú rôzne spôsoby prekaziť túto iniciatívu. Táto filozofia v strategikom razmyšlľaní u ľudí na dôležitých postoch degraduje tvorivosť, inovatívnosť i zdravú súťaživosť v podnikateľskom prostredí. Príčinou nezdravej kultúry podnikania, je blokovanie akejkoľvek iniciatívy kompetentných aj z pozície samosprávy, čím sa nevyužíva mozgový potenciál ľudí Košickej pospolitosti. Vzdelaní ľudia nedostávajú priestor, skôr sú bytí za svoje nápady. Je zvláštne, že v Košiciach lepšie sa spája proti niekomu, ako za niečo.
6. Košice majú mimoriadne veľký podnikateľský potenciál pre potreby poskytovania služieb košickej pospolitosti, o ktorý sa samospráva nezaujíma, resp. zaujíma iba okrajovo. Napríklad vodne zdroje z Košických lesoch pre zásobovanie obyvateľstva kvalitnými pitnými vodami, obnoviteľné energetické zdroje (biomasa), tepelné hospodárstvo, vytváranie pracovných príležitostí na revitalizačných programoch hnedých plôch, ekologické biopotraviny, cestovný ruch. Samospráva nie je podnikateľský subjekt, ale môže vhodných spôsobom napomáhať vytváraniu partnerstiev podnikateľských subjektov, ktoré môžu podnikať v prospech občanov i pomôcť prosperovať Košiciam.
7. Je potrebné identifikovať a špecifikovať nástroje, ktorými samospráva má zasahovať do ekonomického rozvoja. Jeden z nástrojov, ktoré samospráva môže urobiť je demonopolizovať podnikateľské prostredie. Zvláštne je, že Košice sa nesnažia demonopolizovať prostredie. Ïalším z nástrojov je plán hospodársko-sociálneho rozvoja, ktorý mesto momentálne pripravuje. Samospráva potrebuje viac otvorenej komunikácie s podnikateľskou komunitou a dávať príležitosť podnikateľom, ktorí majú ambíciu transprentne a férovo podnikať.
8. Samospráva nie je motivovaná, koľko má vo svojom meste nezamestnaných a koľko zamestnaných. Napriek tomuto faktu, nič nebráni samospráve byť aktívnejším v podpore podnikania, vytvárať transparentné prostredie pre podnikanie, pretože soľou ekonomického rozvoja sú transparentné podmienky a súťaživosť podnikateľských subjektov.
9. Kľúčom k ekonomickej prosperite sú kvalitné ľudské zdroje na všetkých úrovniach. Dôležité je, aby na dôležitých postoch verejnej správy pracovali ľudia profesionálne zdatní, tvoriví, inovatívni i iniciatívni pre spoločné dobro.
10. Školy sú producentami nezamestnaných. Nepripravujú absolventov na reálne podnikateľské prostredie, aby boli schopní reálne vstupovať do podnikateľského prostredia. Na trhu chýbajú technologicko - vývojové strediská, v ktorých by absolventi mohli štartovať prípravu svojich podnikateľských plánov.
11. V meste sa kumuluje negatívna energia, ľudia sa cítia podvedení, oklamaní, nedôverujú verejným činiteľom, majú pocit neistoty. Preto je potrebné pestovať kultúru podnikania na báze dôvery a partnerstva a otvorene o týchto veciach rozprávať.
12. Košice sú perifériou Slovenska a prihovárajú sa v médiách prostredníctvom kontraverzných škandálov. Preto by malo byť vecou samosprávy, aby pestovali vzťahy, ktoré budú vzorom transparentnosti, otvorenosti, partnerstiev, vzdelanosti, kultivovanosti, tvorivosti i inovatívnosti.
13. Košice zažívajú obdobie boja dobra so zlom, preto kritika netransparentnosti je oprávnená. Preto je potrebné pestovať transparentnosť v podnikateľskom prostredí a samospráva má kľúč k tomu. Košice majú skvelú históriu múdrych rozhodnutí a je len na Košičanoch samých, ako tieto skúsenosti využijú vo svoj prospech. Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme nezlyhali vo vytrvalosti budovať transparentné podnikateľské prostredie.
14. Je potrebné pozerať pravde do očí.
15. Počas Fóra bola urobená anketa z ktorej vzišlo, že účastníci fóra považujú, že pre ekonomický rozvoj Košíc je najdôležitejšia celková atmosféra, spolupráca všetkých zainteresovaných, transparentnosť, vzdelanosť a vedieť ako na to.
Zapísal: Michal Kravčík
10. stretnutie Košického Občianskeho Kruhu bude 5. apríla 2004 na tému „Kvalita vzdelávania“
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|