Nový štatút je podľa starostov neprijateľný
@ Aktuálne -> Verejná správa
Apr 09 2002 - 17:36 GMT | Denník Korzár dňa 22. 11. 2000 uviedol článok s titulkom Starostovia kričia, že nový štatút je pre mestské častí likvidačný, vedenie radnice im odkazuje, aby hľadali rezervy. Ako reakciu na v ňom uvedené informácie, ale i pre všeobecnú informovovanosť Košičanov, zvolali starostovia šiestich mestských častí tlačovú besedu.
Témou bol nový štatút mesta, ktorý má platiť od 1. 1. 2000. Ten napriek námietkam starostov odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo. Štatút však zaťažuje novými činnosťami predovšetkým mestské časti, a to do akej miery, že starostovia svorne tvrdia, že nové povinnosti nemôžu technicky, odborne a finančne zvládnuť. Ide predovšetkým o správu verejných komunikácií, verejné osvetlenie a správu zelene. Týmto sa vedenie mesta zbavilo od uvedeného termínu zodpovednosti. Pretože je mestu jasné, že mestské časti to nemôžu finančne zvládnuť, štatútom pridelilo dvom bohatším mestským častiam (Šaci a Džungli), že majú mestu odvádzať 80 percent daní z nehnuteľností.
S týmito peniazmi chú pomáhať mestským častiam riešiť pridelené úlohy. Starostovia Šace a Džungle, Július Kontur a Peter Sabo, sa uzniesli na tom, že to prerokujú s právnikmi, pretože tento štatút považujú za diskriminačný a v rozpore so zákonom. Takže je možné, že vznikne vlečúci sa proces, do vyriešenia ktorého peniaze odtiaľ do mesta nepoputujú. Pripomeňme si, že v čase tlačovej besedy ešte primátor Zdenko Trebuľa nový štatút nepodpísal, môže však k tomu dôjsť v nasledujúcich hodinách.
Prečítajte si teda vybrané vyjadrenia starostov. Úmyselne sme ich ponechali tak, ako odzneli na uvedenej tlačovej besede a komentár prinášame až v závere:
Ing. Ján Süli, mestská časť Košice-Staré mesto: "Vyzerá to tak, že zástupca štatútara v meste tvrdí, že my nechceme nič robiť, len kričíme, nadávame a my sme sa k riešeniu štatútu mesta postavili nekonštruktívne. Ako starostovia chceme jednoznačne potvrdiť náš všeobecný záujem na tom, aby pravidlá hry v hospodárení mesta boli veľmi jasné, prehľadné a rozdelené medzi mestskými časťami a mestom. My, ako starostovia, môžeme presne povedať, na čo máme z miestnych poplatkov a daní z nehnuteľností a kde naše možnosti končia. Vyjadrenie pána námestníka Filasa, ktoré sme čítali v Korzári, nás trošku pobúrilo v tom, že pán námestník problematike asi nerozumie. Ak tomu nerozumie, je to poľahčujúca okolnosť, než keby to robil zámerne. Dúfam, že to robí z nevedomosti.
Ako starostovia sme sa dohodli, že sa zíjdeme Košickej Belej, kde budeme konštruktívne jednať a podobe budúceho štatútu. Tak sme tam všetci prišli a urobili sme návrhy na zmenu štatútu. Tieto sme koncipovali tak, aby boli prijateľné ako pre mestské časti, tak i pre mesto. Potom sme to prejednávali na mestskej rade, ale naše pripomienky boli prijímané len veľmi povrchne a predložili nám úplne nový štatút. Tak sme ho museli preštudovať opäť a keď sme ho chceli pripomienkovať- opäť na mestskej rade, tak na nás veľmi podráždene reagovali a povedali nám, že však sme boli v Košickej Belej. Takže aj tretí štatút, ktorý sme dostali, bol celkom iný, prepracovaný, pričom tam zase nebolo konkrétne dohodnuté to, na čo sme si po zasadnutí v Košickej Belej i predchádzajúcej mestskej rade nárokovali.
Je tu niekoľko kritických miest. Verejné osvetlenie - elektrická energia, údržba. Ïalej sú to komunikácie - údržba, oprava. A, nakoniec, verejná zeleň - údržba. Mestská časť Košice - Juh už v predchádzajúcich rokoch tento problém vyriešila tak, že sa zmluvne s mestom dohodla, že nepreberá do správy údržbu týchto položiek, ale 75 percent nákladov hradí dodávateľom a kontroluje faktúry. Tak aj Košice - Staré mesto sa rozhodlo, že nepreberie do svojej správy nič, ale podobným spôsobom podpísalo zmluvu s mestom Košice. Rovnako začalo prispievať na náklady na údržbu týchto častí mesta. Tým, že napríklad výbojky a svietidlá už nakupujeme my, tým, že kontrolujeme faktúry, nás to vychádza o 30 percent lacnejšie. Nový štatút však vyžaduje, aby takéto nemohli existovať, ale máme odovzdávať peniaze a basta! Vedenie mesta nás dokonca vyzýva k využívaniu našich finančných rezerv. K tomu môžem dodať len toľko, že v samospráve dodržiavame platné platové predpisy v zmysle rozpočtových pravidiel. Musím konštatovať, že zatiaľ čo u nás, kde existuje konkrétny kontakt s občanmi, tento platový predpis dodržiavame, ale mesto Košice ho nedodržuje. V mestskom magistráte sú podstatne vyššie platy ako v mestských častiach.
Navrhujem, aby sme na každú spornú činnosť (osvetlenie, komunikácie, zeleň) mali podpísať s mestom Košice zmluvu. Do vlastnej správy by sme to však prevziať nemali. Ja mám na úseku dopravy dvoch pracovníkov, keby som mal prevziať do správy komunikácie, zimnú údržbu, osvetlenie, zeleň, pasporty, revízne správy a podobne, musel by som vytvoriť podnik, ktorý už v tomto meste existuje. Hospodárnosť, na ktorú mesto poukazuje, by sa takto pre nás výrazne zhoršila. Mesto má Správu mestskej zelene, ktorá celkom dobre pracuje, má spoločnosť Veros, ktorá vykonáva údržbu verejného osvetlenia, dokumentácie, pasporty a takisto zodpovedných ľudí, ktorí rozumejú komunikáciam. Ak by sme to všetko prevzali na seba, bola by to známka úžasnej nehospodárnosti. Preto tvrdíme, že pán námestník asi nerozumie tomu, o čom hovorí. Formou zmluvy mestských častí s mestom a výkonom údržby prostredníctvom už existujúcich spoločností je možno dosiahnuť ďaleko efektívnejšie hospodárenie. Pritom by mala byť, samozejme, zachovaná možnosť kontroly financií. Aby si ďalších 22 mestských častí vytváralo vlastné organizácie - to je blbosť ako hrom!"
Jaroslav Hlinka, mestská časť Košice-Juh: "V mestskej časti Košice - Juh sme dobrovoľne, podľa našich rozpočtových a príjmových možností, prispievali konkrétnymi čiastkami na financovanie verejnej zelene, ciest i osvetlenia. Celkovo je to len v tomto roku okolo sedem miliónov korún. Okrem toho mestská časť Košice-Juh už niekoľo rokov prispieva sumou jeden milión korún naviac na úhradu miezd mestských policajtov, ktorí sú pridelení na výkon služby v mestskej časi Košice-Juh. Naše finančné možnosti teda boli a sú využívané na verejnoprospešné služby i na verejný poriadok.
Treba podotknúť, že podľa zákona sú mestské časti právnym subjektom, ktorý más svoje vnútorné kontrolné mechanizmy a občanmi volené miestne zastupiteľtsvo s rozhodujúcou právomocou. Nakladanie s finančnými prostriedkami nie je teda osobnou záležitosťou starostu.
Čo sa týka počtu zamestnancov na miestnych úradoch mestských častí, my na "juhu" ich stav držíme už niekoľko rokov na tej istej úrovni, respektíve aj prirodzeným odchodom do dôchodku uvoľnené miesto neobsadzujeme novým človekom, ale dochádza ku kumulácií funkcií. Nechápen, aké veľké rezervy by tu teda mohli vzniknúť, naviac, ak nám počet poslancov miestneho zastupiteľstva určuje legislatíva.
Skutočne by bolo vyhovujúcejšie, keby sa osvetlenie, zeleň a komunikácie zabezpečovali na základe stanovených finančných príspevkov na ich údržbu formou zmluvy medzi mestskou časťou a mestom, resp. jeho podnikmi. Viazať mestskú časť na správcovstvo nad komunikáciami, verejným osvetlením, robiť pasportizáciu, viesť o tom evidenciu, revízne správy, právnu zodpovednosť za havárie a vzniknuté škody, to si vyžaduje tvorbu nových kvalifikovaných pracovných miest, pričom by na zabezpečovanie potrieb bolo potrebné vynaložiť ďaleko viac financií ako doteraz.
Štatút napríklad hovorí o stravovaní pre dôchodcov. Je to sociálne i ľudsky veľmi citlivá téma. Zákon o sociálnej starostlivosti predpokladá, že ho majú zabezpečovať obce. Zatiaľ sa to zabezpečovalo z strany mesta. Teraz to majú zabezpečovať mestské časti, ak na to budú mať možnosti. Ak sa máme starať aj o cesty, včítane vodorovného dopravného značenia, značiek, semafórov, zimnej údržby a podobne, ako potom máme viesť aj kluby dôchodcov, zabezpečovať jednorázovú sociálnu výpomoc odkázaným, variť pre dôchodcov? Nie je predsa možné, aby mesto presúvalo zodpovednosť na subjekt, ktorý rozsah úloh nebude môcť finančne zvládnuť. "
Daniel Rusnák, mestská časť Košice-Sídlisko KVP:"Filozofia tvorby rozpočtu mesta na rok 2001 je zo strany mesta asi taká, že mestské časti Košice- Džungľa a Košice-Šaca by mali odviesť 80 percent z daní z nehnuteľností mestu, ktoré by z týchto finančných prostriedkov mali pomôcť ostatným mestským častiam na pokrytie spomínaných činností. Tým by chceli vyrovnať deficit veľkých mestských častí, ktoré z vlastných finančných prostriedkov na to nemajú. Tu je ďalšia otázka, ako mesto donúti Džungľu a Šacu, aby tento príspevok odviedli, ak to mieste zastupiteľstvá daných mestských častí neschvália. Pokiaľ sa to nestane, padá celá filozofia rozpočtu a nového štatútu."
Andeja Takáčová, mestská časť Košice-Sever: "Mestská časť Košice-Sever je plochou najväčšia v Košiciach. Má 57 štvorcových kilometrov a nachádza sa tu najviac svetelných bodov a ciest, čo kladie veľké nároky na ich údržbu. Pritom 30 percent obyvateľstva tejto mestskej časti tvoria dôchodcovia. Naša mestská časť teda nie je bohatá, hovoríme, že sme bohatí len duchom. Od roku 1994, kedy som nastúpila do svojej funkcie, sme prispievali dosť vysokými čiastkami do údržby zelene a osvetlenia. Viem, v akom stave je mesto, čo prinieslo jeho hospodárenie za posledných desať rokov, takže som sa tomu nebránila. I tak, k dnešnému dňu nám tu chýba 600 žiaroviek, z ktorých jedna má hodnotu 600 korún. Dôchodcovia sa boja chodiť na večernú ulicu, pretože slabé osvetlenie má vplyv aj na kriminalitu.
Zoberme do úvahy, že mestská časť Košice-Sever od roku 1994 nedostáva podielové dane, čo je 80 miliónov ročne v prospech mesta. Ak by som ich mala, tak z tejto mestskej časti urobím malé Švédsko. V minulom roku sme znížili počet našich zamestnancov o päť miest. Robíme opatrenia, šporíme. Každý starosta má záujem v rámci svojich možností podporiť chod mesta, ale to nesmie mať na mestské časti likvidačný charakter. Stále platí zákon O meste Košice, že 22 mestských častí a mesto musia byť v rovnocenom partnerstve. My nie sme žiadna brzdiaca páka, ale myslím si, že riešenie problémov sa nemôže vykonávať zbavením sa zodpovednosti mesta, ktoré disponuje potrebnými odbornými kapacitami a ich prevedením na mestské časti, ktoré to organizačne a finančne nedokážu zvládnuť."
Pavol Mutafov, mestská časť Košice-Západ: "Vychádzajme z toho, že štatút bol právoplatne odsúhlasený v mestskom zastupiteľstve a po 14-tich dňoch by mal nadobudnúť právoplatnosť. Mali by sme teda prevziať komunikácie, zeleň a osvetlenie. Preto sa pýtam. Ak som správca komunikácie, ako budeme zakresľovať nové siete? Veď na svojich úradoch na to nemáme ľudí s oprávnením. Práve sme to konzultovali s odborníkmi s Ferrostu, či ich potrebujeme. Áno, potrebujeme.
Ak sa budeme musieť o svetlá starať my, ako bude fungovať Veros? Bude pracovať len na cestách I. triedy, kde chodí mestská hromadná doprava, alebo bude pracovať aj pre nás a budeme im zadávať práce? Preto som žiadal, aby predtým, než sa štatút schváli mestským zastupiteľstvom, bol k dispozícii nejaký vykonávací predpis. V pasportoch napríklad doposiaľ nie je individuálna bytová výstavba nad Popradskou ulicou. Podľa zákona teda ide stále o stavenisko, pretože stavby ešte doposiaľ neboli odovzdané mestu Košice. Niesú ešte doposiaľ urobené zákonom stanovené revízne správy na osvetlenie. Ak by som teraz prevzal právnu zodpovednosť a o rok sa niečo stane, žiaden právnik sa ma nebude pýtať, či som prevzal správu a údržbu v rámci snahy pomôcť mestu, alebo nie. Bol by som braný na plnú zodpovednosť. A čo komunikácie? Všetky práce, ktoré sa urobili na Terase od roku 1990, nie sú pasportizované. Ani jedno parkovisko, ani jedno rozšírenie, doposiaľ nie sú prevaté. (!)
Ak bol štatút odsúhlasený, ako si mesto predstavuje napríklad prevod zodpovednosti za verejné osvetlenie, ak ono nemá revízne kontroly?
Podľa štatútu sa k 1. 1. 2001 mení správca komunikácií z mesta Košice na príslušnú mestskú časť. Lenže nevieme, či čistenie ulíc I. a II. triedy budú zabezpečovať Technické služby, pričom tam chodí mestská hromadná doprava. My na to predsa nie sme technicky ani finančne pripravení. V mestskej časti Košice-Západ sme pripravili len zmluvy s troma traktoristami, ktorí majú traktory s radlicami a možnosť posypu. Lenže my potrebujeme vedieť, od koho zoberieme posypový materiál, koľko to bude stáť a to je podstatné. A čo v prípade, keď skutočne miestne zastupiteľstvá v Šaci a Džungli neschvália prevod 80-tich percent dane z nehnuteľností na mesto. Čo ak tie peniaze nedostaneme a budeme zodpovední? Ja chcem k svojim partnerom vystupovať maximálne korektne, ale tieto základné záležitosti, umožňujúce výkon údržby, mali byť prerokované predtým, ako došlo na hlasovanie o novom štatúte mesta.
Aby som nekrivdil, v tomto smere boli dve sedenia. Tu sme si vykonzultovali niektoré otázky, ale z nich nič nie je na papieri. Veď my predsa nepoznáme všetky elektroinštalačné rozvody. Elektrozariadenia sú napríklad vyhradené zariadenia, kde nesmú vstupovať dve osoby. Ak sú cesty I. triedy a III. triedy, bude všetko vykonávať Veros, alebo my? Čo s nočným dispečingom? Máme si zabezpečovať vlastný dispečing, alebo ho bude zabezpečovať aj Veros? Podľa môjho názoru poslanci štatút odsúhlasili v dobrej viere, že je všetko pripravené, ale skutočnosť je iná.
Z ďalších konkrétnych problémov - na Terase máme 900 vpustí. Na to potrebujeme asi milión korún na čistenie na rok. A to nehovorím o rozkradnutých liatinových vpustiach, ktoré potrebujeme nahradiť. Situácia je teda aká, že nebudem môct reálne zabezpečiť to, čo odo mňa štatút žiada. Nebudem na to stačiť ekonomicky."
Ján Jakubčiak, mestská časť Košice-Nad jazerom: "Štatút mesta nemôže mestský majetok mestskej časti nanútiť. Zákon hovorí, že mesto dáva majetok do správy na základe zmluvy. Na zmluvu musia byť minimálne dvaja. Ja túto zmluvu teda nepodpíšem a tým dané položky v správe nemám.
Mesto za desať rokov samosprávy vyprodukovalo dlh približne 1,8 miliardy, z toho asi 1,2 miliardy voči bankám. Mestská časť Košice-Nad jazerom s ročným príjmom 17 a 18 miliónov má za 10 rokov preukázateľne 42 miliónov miliónov zisku na majetku. To je rozdiel medzi hospodárením mesta a mestských častí. Aj iné mestské časti majú aktíva. Vec sa má ale tak, že každý investuje do toho, na čo má. Mesto investovalo do "pekného zvrchlíku", ktorý ukazujeme zahraničným návštevám, ale na sídliskových častiach sú diery a jamy. Aj ja mám záujem naďalej prispievať čiastkou 4 až 6 miliónov na verejnoprospešné práce, ale zmluvu o zodpovednosti za správu zelene, komunikácií a verejného osvetlenia nepodpíšem. My v mestských častiach dávame financie na sociálne dávky občanom, civilnú obranu, požiarnu obranu, bytovú problematiku, kluby dôchodcov, ďalšiu starostlivosť o dôchodcov, príspevky na kultúru, ktorú mesto už dlhý čas nefinancuje. Mesto má krásny príjem z daní fyzických i právnických osôb a cestnú daň. To je ročne okolo tristo miliónov. My, aby sme získali z poplatkov za psov 300 tisíc, potrebujeme na to jedného až dvoch ľudí. My robíme voľby, referendá, na ktoré aj keď pripieva štát, sme stratoví. My máme v samospráve mestskej časti 35 ľudí. Tam nie je žiadna rezerva! A zoberme si mestské časti ako Furča, kde je ročný príjem 8 miliónov, alebo ahanovce, ktoré majú 4 milióny. Kde majú potom rezervy hľadať?
Podľa mňa je všetko politická akcia. Preniesť zodpovednosť na mestské časti tak, aby úlohy nedokázali plniť a o dva roky ukázať na to, že nový zákon O Košiciach má byť koncipovaný tak, že mestské časti s právnou subjektivitou v meste netreba.
Hovorili sme spoločne na zasadnutí mestskej rady. Ale zákon hovorí, že mestská rada je poradný orgán primátora. I keď mestská rada nový štatút nedoporučí, aj tak by primátor mohol dať na zastupiteľstve o štatúte hlasovať. To, čo bolo zastupiteľstvu predložené, nevzniklo na základe výsledkov rokovania v mestskej rade, ale bola to verzia, ktorú vypracoval mestský magistrát. "
Daniel Rusnák, mestská časť Košice-Sídlisko KVP: "Na mestskej rade začal s pripomienkami ako prvý pán poslanec Hanušin. Povedal, že ich má na tri strany. My, starostovia, sme takisto mali svoje pripomienky dosť obsiahle. Zasadnutie mestskej rady vtedy viedol námestník primátora Jozef Filas. Boli sme ním zahriaknutí, že tu predsa nebudeme rozobrať pripomienku po pripomienke. Tieto pripomienky vraj budú zosumarizované a budú prílohou k ďalšiemu prejednávaniu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že z dvoch pripomienok, ktoré sme mali my, ako mestská časť Košice - KVP, tam nebola zahrnutá ani jedna. V zmysle toho, čo bolo povedané na rade, som ani nebol predvolaný na mestský magistrát, čo nám bolo rovnako sľúbené za účelom ďalších konzultácií sporných bodov. Bol daný dátum, dokedy máme pripomienky dovozdať a dátum, dokedy majú byť prerokované s riaditeľom magistrátu. My sme termín odovzdania pripomienok splnili, na magistrát sme už však privolaní neboli. Len telefonicky oznámili mojej sekretárke, že moje pripomienky budú akceptované. V sobotu ráno mi mestská polícia doručila návrh štatútu a zistil som, že moje pripomienky nielenže neboli akceptované, ale je tam paragraf, ktorý je v absolútnom protiklade s jedným z mojich návrhov. Týkal sa osvetlenia."
Jaroslav Hlinka, mestská časť Košice-Juh: "Pripomienky mestskej časti Košice - Juh k štatútu boli napísané na štyri strany. Osobne boli doručené do podateľne mestského magistrátu, presne v pondelok 13. novembra. Boli sme aj predvolaní na konzultáciu, ale tam nedošlo k zhode. Súčasťou materiálov k rokovaniu o štatúte mesta, ktoré boli predložené mestskému zastupiteľstvu na rokovanie, je listina s názvom Prehľad pripomienok k návrhu štatútu. V nej však z dôvodov mne nevysvetlených, aj keď som sa na to dodatočne pýtal riaditeľa magistrátu, sa nachádzajú iba niektoré naše pripomienky, mnohé chýbajú. Je to teda neúplný dokument."
KOMENTÁR AUTORA
Zadåženosť mesta je teraz jeho prvoradý problém. Celkový dlh v súčasnosti predstavuje približne 1,8 miliardy, z toho 1,2 miliardy bankám. Práve dlh bankám je mimoriadne alarmujúci, pretože im boli dané do zálohy budovy, ktorých reálna hodnota je oveľa vyššia. Starosta Ján Süli už oznámil, že mu bola bankou ponúknutá na odkúpenie radnica na Hviezdoslavovej 7. Ak si mesto neplní záväzky vyplývajúce z pôžičky, je to právo banky. A čo ďalšie budovy, ktoré mesto založilo? V súčasnosti je možné pozorovať snahu vedenia mesta, aby novokonštituovaný zákon O meste Košice zbavil mestské časti právnej subjektivity. Tým by sa majetok mestských častí stal majetkom mesta. Ak by mestské časti budovy predávané bankami odkúpili, a potom by stratili štatút právnickej osoby, mesto by dostalo späť svoje budovy bezplatne. Startégia dobre premyslená, ale na čí účet?
Poďme po poradí. Starostovia si sťažujú, že nový štatút mesta prijalo mestské zastupiteľstvo bez akceptácie ich pripomienok. (Starostovia dostali navrhované znenie v podstate len niekoľko hodín pred jeho schválením). Mestské zastupiteľstvo má na to právo (aj svedomie?), mestské zastupiteľstvo je orgán volený obyvateľmi mesta. Starostovia však poukazujú na skutočnosť, že štatút pripravili úradníci mestského magistrátu. Mestský magistrát je len výkonnou zložkou mestského zastupiteľstva a jeho úradníkov obyvatelia mesta nevolili. Môžeme síce tvrdiť, že rozhodnutie je vždy na zastupiteľstve, ale čia vôľa sa v predkladanom materiáli zobrazila najviac?
Keďže mesto je v stave, kedy pravdepodobne nedokáže zachovať stabilitu a plynulosť svojho života (komunkácie, osvetlenie, mestská zeleň), prijalo štatút, ktorým prenieslo zodpovednosť na mestské časti aj proti ich vôli. K čomu môže dôjsť? Keďže mestské časti nie sú na rozdiel od mesta na tieto činnosti pripravené ani odborne, ani finančne, a i keď sa starostovia snažili verejnosť upokojovať, bez kolapsov to asi nepôjde. Čo znamenajú kolapsy? Zimná údržba od 1. 1. 2001, možný dopravný koplaps. Zlé udržiavanie osvetlenia, zvýšenie nočnej kriminality, zvýšené riziko dopravných kolízií. Ïalšie menovanie dopadov, by zabralo dosť priestoru.
Lenže - ak by aj starostovia bezvýhradne súhlasili s touto činnosťou, na vyčlenenie (aj u nich absentujúcich) finančných prostriedkov na tieto aktivity je nutné schválenie nového rozpočtu miestnych zastupiteľstiev, prijatie nových odborných síl na tieto činnosti, zvládnutie know-how v priebehu niekoľkých hodín. Niečo také sa zdá byť skôr námetom na spomienkový román z prostredia potemkinovských dedín, než umné rozhodnutie poslancov košického mestského zastupiteľstva. Naviac, osvetlenie bez revíznych kontrol, cesty bez pasportizácií - to predsa nie je možné uhladiť v takomto čase ani po stránke právnej. Ako to chce mesto stihnúť, keď je dôvodné predpokladať, že na to nemá finančné prostriedky ani dostatočný časový priestor? Ako má teda dôjsť k prevodu právnej zodpovednoti z mesta na mestské časti? To, čo mesto podľa vyjadrenia starostov zanedbávalo desať rokov, má padnúť na plecia miestnych zastupiteľstviev, aby pri možných kolapsoch magistrát v očiach verejnosti obvinil starostov?
Starostovia prítomní na tlačovej besede majú zmluvy s mestom, podľa ktorých na uvedené činnosti prispievajú zvyčajne čiastkou 75 percent, pričom ich nikto do toho nenútil, žiadna právna norma na to nie je. Tento ich prejav dobrej vôle mestské zastupiteľstvo chce nahradiť povinnosťou financovania i s právnou zodpovednosťou.
Vec má háčik. Podľa nového štatútu budú mať údržbu osvetlenia, zelene a komunikácií na starosti mestské časti. Ak starostovia nepodpíšu nové zmluvy, a oni ich nepodpíšu, nebudú mať právnu zodpovednosť za túto činnosť. Mesto sa bude vyhovárať na štatút, starostovia argumentovať absenciou nových zmlúv. Platiť teda ešte budú staré zmluvy, kde je s finančným príspevkom mestskej časti zodpovedné mesto, ale tieto zmluvy budú v protiklade so štatútom mesta. Zamotané? Ale skutočné.
Ak príde na rokovanie návrh na nový zákon O meste Košice, mesto bude poukazovať na neschopnosť mestských častí udržať chod mesta. Bude mať o argument viac na stratu ich právnej subjektivity. Kruh sa uzavtvára. Ak to vedeniu mesta výjde, Košice pôjdu opačným smerom, ako je európsky trend. Demokracia totiž spočíva v čo najväčšom presune právomocí na čo najnižšie zložky riadenia verejnej správy. U nás by najnižšie zložky de facto zanikli.
Mesto síce môže priam sarkasticky poznamenať, že tieto právomoci práve novým štatútom ponúka, ale koná takých v nereálnych časových horizontoch, bez jasného určenia finančných tokov, núti k právnej zodpovednosti za majetok bez pasportizácie a revízie, správa sa k mestským častiam direktívne, čo, podľa môjho názoru, znižuje ich dôstojnosť. Je to prejav zbavovania sa zodpovednosti v stave, ktoré vedenie mesta vytvorilo, naviac, s možnosťou ďalšieho obvinenia mestských častí, najmä starostov. Snáď by potom stálo za to definovať kolektívny charakter mestského zastupiteľstva. Ale na to si môže urobiť každý vlastný názor...
Slavomír Szabó
(23.11.2000)
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|