Oslavy Dňa mesta Košice 2004: 7. deň
@ Aktuálne -> Verejná správa
May 07 2004 - 14:44 GMT | Každoročným vyvrcholením Dňa mesta Košice je odovzdávanie Ceny mesta Košice, Ceny primátora mesta Košice a Plakety primátora mesta Košice. Tak aj v tento jubilejný ročník primátor mesta Zdenko Trebuľa odovzdal Ceny mesta desiatim jednotlivcom a trom kolektívom, Ceny primátora pätnástim jednotlivcom a trom kolektívom a Plakety primátora ôsmim jednotlivcom.
Pred 635 rokmi, 7. mája roku 1369 kráľ ¼udovít Veľký udelil Košiciam prvú erbovú listinu. Preto i celotýždňové oslavy smerujú k tomuto dátumu. Veď v európskom kontexte to bola prvá listina udelená mestu, ako právnickej osobe. Dovtedy mali právo získať erb len fyzické osoby - šľachtici.
Naše mesto je naviac jedinečné tým, že v období živej heraldiky dostalo do roku 1502 od štyroch panovníkov štyri erby. Vývoj sa zavàšil 8. decembra 1502, keď Vladislav II. udelil mestu štvrtú erbovú listinu. Túto podobu erbu používajú Košice dodnes. Hoci Deň mesta Košice sa oslavuje desiaty krát, ocenenia sa udeľujú o rok dlhšie - od roku 1994
Cena mesta Košice
JEDNOTLIVCI :
1. Prof. Juraj Bartusz, akad. soch.
2. Miloslav Danko
3. ¼udovít Feld, in memoriam
4. Ing. Alexander Jiroušek
5. sestra predstavená Alžbeta Kiššidayová
6. Igor Kočiš
7. Mgr. Pavol Kušnír, in memoriam
8. Prof. MUDr. Michal Pichanič, DrSc.
9. Arpád Račko akad. soch.
10. Vojtech Seliga
KOLEKTÍVY : 1. Košické biskupstvo
2. Špeciálna škola pre telesne postihnutých, Opatovská 97, Košice
3. Detský folklórny súbor Železiarik a súbor Železiar
Cena primátora mesta Košice
JEDNOTLIVCI :
1. Oľga Adámková
2. RNDr. Rudolf Ïuďa, CSc.
3. Anna Džubíková
4. Prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD.
5. Prof. Ing. Karol Florián, DrSc.
6. JUDr. Anton Gábor
7. Milan Godla
8. plk. MUDr. Milan Husťák
9. Prof. MUDr. Jozef Kafka, DrSc.
10. Mgr.art. Július Klein
11. Dana Košická
12. Jozef Kožárik
13. Alexander Laskovský, in memoriam
14. Mgr. Helena Miškufová
15. Štefan Plajdičko
KOLEKTÍVY :
1. Gymnázium Poštová 9 v Košiciach
2. Folklórny súbor Borievka
3. Sláčikový orchester Musica Iuvenalis
Plaketa primátora mesta Košice
JEDNOTLIVCI:
1. Igor Dohovič
2. PhDr. Jozef Jarkovský
3. Margita Klímová
4. Mgr. Jaroslav Kozák
5. Vladimír Mezencev
6. MUDr. Ján Michalko
7. Ing. Ján Novotný
8. Doc. RNDr. František Olejník, CSc.
9. Ing. Vincent Lukáč (udelená 11.2.2004)
10. Ján Kozák (udelená 17.4.2004)
11. Anton Flešár (udelená 2.5.2004)
Ocenenia nie sú udeľované na základe náhodného výberu, ale starostlivým zvážením zástupcov mesta. Tu je charakteristika ocenených, tak ako bola prednesená pri slávnostnom akte:
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za výrazný podiel na rozvoji kultúry a kultúrneho povedomia v Košiciach, podporu a pomoc pri zriadení Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach a za vynikajúcu umeleckú a pedagogickú činnosť reprezentujúcu mesto na Slovensku a v zahraničí
profesorovi Jurajovi Bartuszovi, akademickému sochárovi.
Profesor Bartusz sa výrazne podieľal na príprave študijného programu a samotnom zriadení Fakulty úžitkových umení TU v Košiciach v roku 1998. Výrazne sa zaslúžil o zriadenie Katedry výtvarných umení Fakulty umení Technickej univerzity s výrazným umeleckým profilom, ktorý vzbudzuje oprávnený záujem aj za hranicami Slovenska. Využíva svoje bohaté umelecké aj osobné kontakty s osobnosťami umenia na Slovensku i v zahraničí k prospechu rozvoja Fakulty umení TU a reprezentácie mesta Košice. Osobitne je oceňovaná jeho angažovanosť pri spolupráci s VŠVU v Bratislave a AVU Praha , ktorá prináša úžitok pre personálne budovanie katedry a rozvoj mobility študentov.
Profesor Bartusz sa v októbri 2003 dožil významného životného jubilea - 70 rokov. Za jeho doterajší plodný umelecký život vytvoril veľké množstvo umeleckých diel, ktoré prezentoval na 26 samostatných a vyše 70 kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Jeho sochárske diela sú súčasťou galerijných zbierok a jeho plastiky patria k umeleckým dominantám aj v Košiciach (socha košického maliara Jakobyho na Alžbetinej ulici, pamätník padlým v 1. svetovej vojne na Verejnom cintoríne, plastika pred Fakultnou nemocnicou s poliklinikou a ďalšie).
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za dlhoročnú reprezentáciu mesta, regiónu i Slovenska vo futbale a za osobný prínos k rozvoju športu
Miloslavovi Dankovi, bývalému športovcovi
Miloslav Danko je jedným z najúspešnejších športovcov, futbalistov, žijúcich na východnom Slovensku. Bol aktívnym hráčom v Prešove, v Košiciach ako aj členom reprezentácie vlasti. Narodil sa v Krčave, okres Sobrance, býva v Košiciach.
Bol členom Sokolu. Futbal začal hrať v žiackom družstve ŠK Slávia Prešov a potom pôsobil medzi dorastencami, s ktorými 2x získal titul dorasteneckého majstra Slovenska. Ako 17-ročný prvý krát obliekol ligový dres dospelých. Prvý reprezentačný štart zaznamenal 6.6.1943 vo futbalovom zápase proti Chorvátsku. Bol prvým hráčom susedného Prešova, ktorý si obliekol reprezentačný dres národného mužstva. Aj v zrelom veku sa aktívne venoval športu a jeho podpore medzi verejnosťou.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
pri príležitosti 100. výročia narodenia
za celoživotné dielo a grafické techniky, znázorňujúce Košice a východné Slovensko, ktoré sú trvalým vkladom do histórie umeleckej tvorby aj v celoslovenskom meradle
¼udovítovi Feldovi, in memoriam
¼udovít Feld, ocenený in memoriam, sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach. Maturoval na vyššej reálke v Košiciach v roku 1923. Po absolvovaní štúdia na súkromnej grafickej škole Eugena Króna, kde získal veľmi dobré základy kresliarskej školy a grafických techník, pokračoval v štúdiu grafiky na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Už v roku 1932 mal spolu s Grossovou a Oravcom prvú výstavu svojich prác v Košiciach. Jeho výtvarný prejav ovplyvnil aristotelovský mimezis - napodobňovanie skutočnosti, s dôrazom na perfekcionizmus. Počas druhej svetovej vojny mu osud nedoprial veľa pokoja.
V roku 1944 bol deportovaný s dvadsiatimi najbližšími príbuznými do Osvienčimu, odkiaľ sa vrátil ako jediný živý z rodiny. V Osvienčime na rozkaz známeho lekára - kata Mengeleho urobil asi 40 portrétov „osobitných“ typov zajatcov, čo mu pomohlo k záchrane života. Kratší čas žil v Bratislave u sestry, ktorá unikla deportácii. V roku 1949 sa vrátil do rodných Košíc, kde pokračoval v aktívnej práci a výučbe. Veľa chodil a vyhľadával neopakovateľné motívy Spišského Podhradia a najmä Košíc. Mnohé kresby starých ulíc, zákutí a už nejestvujúcich domov majú aj dnes dokumentačno-historickú hodnotu. Jeho kresliarske umenie a vynikajúca znalosť grafiky sa prejavili najmä na litografiách košického Dómu, či Východoslovenského múzea k storočnici jeho existencie v r. 1972. Zúčastnil sa na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách v bývalej ČSR, ale tiež v Rzeszowe, Užhorode, Miškolci. Jubilejná a reprezentatívna bola jeho posledná výstava v r. 1989 v Košiciach. Zomrel 18. mája 1991.
Dielo majstra ¼udovíta Felda zostáva veľkým prínosom nielen pre Košice a východné Slovensko, ale je trvalým vkladom do histórie umeleckej tvorby a grafiky v celoslovenskom meradle.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za dlhoročný významný podiel na obrazovom stvárňovaní mesta Košice a jeho propagovaní prostredníctvom publikačnej, fotografickej a výstavníckej činnosti doma i v zahraničí
Alexandrovi Jirouškovi, profesionálnemu fotografovi
S tvorbou Alexandra Jirouška sa denne stretávame v rozličných propagačných materiáloch, katalógoch a prospektoch, na pohľadniciach i kalendároch, ako aj na stránkach novín a časopisov. Svojou tvorbou sa - či už čiastočne, alebo samostatne - podieľal doteraz na vydaní viac ako 100 obrazových publikácií reportážneho, krajinkárskeho i vlastivedného charakteru. Doposiaľ najväčším ocenením jeho publikačnej tvorby je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú udelila Európska federácia turistickej literatúry so sídlom v Ríme jeho knihe Kraj pod Tatrami. V posledných rokoch vydal aj dve krásne fotografické publikácie prezentujúce mesto Košice doma i v zahraničí: Košice na prelome tisícročí a Dóm svätej Alžbety. O jeho neúnavnej tvorivej aktivite svedčia aj vyše štyri desiatky individuálnych výstav doma i v zahraničí.
Dňa 24. novembra 2004 oslávi Alexander Jiroušek významné životné jubileum - 70 rokov života.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za dlhoročné kresťanské, charitatívne a organizačné pôsobenie v povolaní dcéry kresťanskej lásky na poste predstavenej a za iniciovanie, dlhoročný rozvoj a organizovanie humanitárnej pomoci chorým, seniorom, deťom a sociálne slabším rodinám i bezdomovcom z radov obyvateľov mesta Košice
Alžbete Kiššidayovej, sestre predstavenej košickej komunity Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul
Ocenená sestra Alžbeta Kiššidayová od svojho vstupu do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul v roku 1972 pôsobila v meste Košice a od roku 1995 bola predstavenou tunajšej komunity tejto Spoločnosti. Jej pričinením sú sestry vincentky v našom meste symbolom nezištnej kresťanskej, hlboko ľudskej pomoci odkázaným bez rozdielu príslušnosti k náboženskej konfesii. V tomto roku misia sestry predstavenej Alžbety v Košiciach skončila a pôsobiť začala v komunite v Belušských Slatinách. Sestra predstavená Alžbeta Kiššidayová je v kresťanských Košiciach uznávanou duchovnou autoritou. Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul bola v roku 1992 v Košiciach prvou, ktorá začala s konkrétnou pomocou najbiednejším, najmä z radov bezdomovcov. Táto pomoc, neskôr v súčinnosti s vedením Miestnej časti Košice – Juh, sa rozvinula do súčasnej každodennej pomoci bezdomovcom. Sestra prestavená Alžbeta sa s mimoriadnym úsilím pričinila aj o začiatok, postupné skvalitňovanie a ďalší rozvoj opatrovateľskej služby v našom meste. Sestry z komunity, ktorú viedla, poskytujú kvalifikované opatrovateľské služby v súčasnosti ako v domácnostiach imobilných občanov, tak pre seniorov v malometrážnych bytoch a nepretržite v stredisku opatrovateľskej služby na Mlynárskej ulici.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za vynikajúcu reprezentáciu mesta Košice a Slovenskej republiky na vrcholných podujatiach v kulturistike a zisk už tretej zlatej medaily na majstrovstvách sveta
Igorovi Kočišovi, športovcov - kulturistovi
Menovaný je trojnásobný majster sveta v kulturistike v kategórii do 70 kg. Na 57. majstrovstvách sveta v kulturistike mužov v indickom Bombaji získal v novembri 2003 tretí titul za sebou. Ako prvý Slovák v histórii má v zbierke už tri zlaté medaily z vrcholného svetového podujatia (Jangon 2001, Káhira 2002, Bombaj 2003). Je členom Dukly Trenčín, trénuje v Košiciach pod vedením trénera Milana Čížeka. V Bombaji minulý rok potvrdil chýry o výbornej predšampionátovej forme a taktiež aj úlohu jedného z favoritov. Upútal perfektne vypracovaným a dostatočne objemným svalstvom vo všetkých partiách tela. Svojím zodpovedným prístupom k tréningu je príkladom pre mnoho mladých športovcov.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za mimoriadny podiel na rozvoji školstva, kultúry i náboženského života v Košiciach
Mgr. Pavlovi Kušnírovi, in memoriam
Ocenený in memoriam pôsobil 43 rokov na Strednej poľnohospodárskej a technickej škole v Košiciach – Barci ako učiteľ, vychovávateľ mládeže, organizátor súťaží v recitačnom a umeleckom prednese žiakov. Nadviazal spoluprácu so sesterskou školou v Hradci Králové, ktorá vydržala počas jeho celého pôsobenia.
Od r. 1968 do r. 2001 sa podieľal na oživení odboru Matice slovenskej v Košiciach. Podieľal sa na organizovaní mnohých kultúrnych podujatí a súťaží, uvedených v Pamätnici Miestneho odboru MS, vydanej v r. 1999 pri príležitosti 80. výročia jeho založenia.
Po r. 1989 bol spoluobnoviteľom nábožensko-kultúrnej ustanovizne gréckokatolíkov - Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach a od obnovujúceho valného zhromaždenia 2.3.1991 sa stal jeho podpredsedom a konateľom spolkového vydavateľstva.
V rokoch 1992-1999 bol redaktorom dvojtýždenníka SLOV a až do svojej smrti pomáhal redigovať dvojmesačnú revue LOGOS. Bol iniciátorom vydávania Martyrológia gréckokatolíckych kňazov, ktorí po 28. apríli 1950 museli odísť do vyhnanstva v Čechách. Gréckokatolícky apoštolský exarchát v Košiciach zastupoval vo výbore Spolku sv. Vojtecha.
Za prácu v Gréckokatolíckej cirkvi mu udelil pápež Ján Pavol II apoštolské požehnanie, ktoré si zo všetkých uznaní vážil najviac.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za významný podiel na rozvoji medicíny v odbore ušno – nosno – krčnom a za výchovu množstva odborníkov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach v našom regióne i v zahraničí
prof. MUDr. Michalovi Pichaničovi, DrSc.
Z bohatej odbornej činnosti prof. MUDr. Michala Pichaniča, DrSc., ktorou bol a je prospešný širokej verejnosti, možno uviesť tri hlavné oblasti:
V prvom rade sa zaslúžil o dokonalé rozpracovanie sanačnej a rekonštrukčnej chirurgie chorôb stredného a vnútorného ucha, počnúc genetickými a končiac zápalovými a iatrogennými poraneniami. V tejto oblasti odoperoval viac ako 1800 prípadov, z ktorých viac ako 200 bolo život ohrozujúcich a išlo doslova o zachraňujúce operácie. V niekoľkých stovkách prípadov dokázal normalizovať sluch a v ďalších stovkách došlo k jeho podstatnému zlepšeniu.
Ïalšou prioritnou oblasťou bolo jeho zameranie na oblasť otoneurológie, ktorá je považovaná za najdôležitejšiu časť otorinolaryngológie. Do klinickej praxe zaviedol mnohé nové operačné, resp. diagnostické metódy a postupy.
Treťou oblasťou je závažná problematika chorôb a chirurgickej liečby štítnej žľazy. Tejto problematike sa venuje posledných 10 rokov. Úctyhodným počtom okolo 500 prípadov, ktoré odoperoval, dokázal v podstatnej miere znížiť nepriaznivý percentuálny výskyt pooperačných komplikácií na mieru, ktorá je porovnateľná s poprednými pracoviskami v zahraničí, predovšetkým v ČR.
V každej z uvedených oblastí, prof. MUDr. Michal Pichanič, DrSC. urobil veľký kus práce. Odráža sa v tisíckach prípadov podstatného zlepšenia zdravotného stavu alebo úplného vyliečenia pacientov z Košíc, východoslovenského regiónu, ale aj z iných oblastí SR.
Nemenej významnou je jeho publikačná činnosť. V domácich a zahraničných časopisoch bolo publikovaných jeho 65 samostatných vedeckých a odborných prác.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za rozsiahle umelecké dielo, ktoré je významnou súčasťou novodobého slovenského sochárstva a vytváranie neopakovateľného obrazu mesta Košice
Arpádovi Račkovi, akademickému sochárovi
Pán Račko má za sebou rozsiahle sochárske dielo. Z hľadiska Košíc je autorom, ktorého diela sú neodmysliteľnou súčasťou vnímania mesta. Jeho práce nájdeme predovšetkým v strede mesta. Jeho dve diela stoja na severnom a južnom konci Hlavnej ulice. Na severe socha Maratónca z roku 1959, na juhu najnovšia bronzová plastika erbu mesta Košice z roku 2002. Je jednou z dvoch dominánt z hľadiska pohľadu na stred (insulu) mesta a je protiváhou Immaculaty Uprostred Hlavnej ulice je to fontána so zverokruhom za Štátnym divadlom (reliéfy z r. 1998). Pán Račko reštauroval sochy z pieskovca na priečelí Štátneho divadla i vrcholovú sochu Aurory, ktorú nanovo odlial do hydronália v roku 1994. Na Historickej radnici mesta rekonštruoval zatiaľ dve plastiky vojaka a justície, umiestnené na balustráde fasády (r. 1999). Tri zo šiestich novodobých portrétov primátorov v zasadačke rady sú taktiež jeho dielom. Mnohé ďalšie diela Arpáda Račka sú inštalované v mestských častiach Košíc.
Aj jeho medailérska tvorba je spätá prevažne s mestom a reprezentuje ju množstvo medailí a plakiet pre mestské inštitúcie a aj mesto „Cena mesta Košice“, „Cena primátora mesta Košice“ i „Plaketa primátora mesta Košice“.
Ocenený od roku 1958 tvorí a žije v Košiciach.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za celoživotné výtvarné dielo, ktoré vyjadruje úzku spätosť s východoslovenskou krajinou, za položenie základov stredného umeleckého školstva v Košiciach a hlboký osobný prínos v pedagogickej praxi
Vojtechovi Seligovi
Pán Vojtech Seliga sa narodil 24. júna 1913 v dedinke Vyšné Opátske neďaleko Košíc. Vyštudoval gymnázium a neskôr učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Jeho pedagogické začiatky sú spojené s Vranovom nad Topľou, kde mal aj v roku 1940 prvú samostatnú výstavu.
Pedagogické a umelecké pôsobenie menovaného je úzko späté s Košicami. Veľkou mierou sa zaslúžil o vznik Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach, na ktorej vykonával pedagogickú prax do roku 1982. Jeho umelecké pôsobenie je zviazané s Košicami a jeho okolím, kde čerpal hlavne prírodné a krajinárske námety. Inšpiráciu z mestského prostredia získaval hlavne v historickom jadre mesta. Usporiadal množstvo výstav a rôznych umeleckých podujatí.
Spočiatku v 40., 50. rokoch minulého storočia vytváral najmä akvarely so širokým záberom. Robil štúdie krajiny, tatranské motívy. V 60. rokoch sa krajinárska tvorba stala jeho doménou. V 70. rokoch prechádzal ku kompozíciám vytváraným širokými ťahmi štetca a maliarskej špachtle. Jeho práce charakterizovali plocha, priestor a citlivé ladenie farieb. Popri maľbe krajiny sa venoval zátišiam a občas sa utiekal aj k mestským žánrom. Na svojich cestách do zahraničia vytvoril množstvo vedút, pražský Karlov most, benátske motívy, Paríž. Dodnes tvorí vo svojom ateliéri v Košiciach.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za rozvoj vzdelania, kultúry, sociálno-charitatívnu činnosť, duchovnú a mravnú obrodu obyvateľov regiónu, za starostlivosť o sakrálne kultúrne pamiatky a za šírenie ekumenizmu
Košickému biskupstvu
Územie terajšieho Košického arcibiskupstva patrilo do začiatku 19. storočia do Jágerského biskupstva, ktoré podľa tradície založil svätý Štefan. Svojou rozlohou zaberalo také veľké územie, ako dnešné Maďarsko. Počas tureckých vojen v rokoch 1603 – 1724 niekoľkokrát sídlil jágerský biskup s časťou svojej kapituly v Košiciach a v Jasove V roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici. Dlhoročné snahy o rozdelenie Jágerského biskupstva vyvrcholili počas panovania Františka I.
Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23. marca 1804. Pápež Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva, jeho povýšenie na arcibiskupstvo a zároveň pripojil Rožňavské a Spišské biskupstvo do novovzniknutej cirkevnej provincie. Ïalšia bula Pia VII. In universa gregis Dominici cura z 9. augusta 1804 potvrdila zriadenie Košického biskupstva.
K dnešnému usporiadaniu správy územia Košického biskupstva došlo na základe apoštolskej konštitúcie „Praescriptionum sacrosancti“ z 30. decembra 1977. V nej pápež Pavol VI. ustanovil Slovenskú cirkevnú provinciu na čele s Trnavskou arcidiecézou a Košická diecéza sa stala jej súčasťou. Jeho Svätosť Ján Pavol II. bulou „Pastorali Quidem permoti zo dňa 31. marca 1995 erigoval Košickú cirkevnú provinciu a Košickú diecézu povýšil na arcidiecézu. Arcibiskupom sa stal košický biskup Alojz Tkáč.
Mesto Košice sa stalo sídelným mestom biskupstva s právomocami, ktoré sa pozitívne premietli do života mesta a Východoslovenského regiónu.
S pôsobením tejto inštitúcie v Košiciach sa spája množstvo práce na poli duchovnom, národnom, kultúrnom, výchovno – vzdelávacom a sociálno –charitatívnom. Košické biskupstvo sa výraznou mierou zaslúžilo o súčasnú podobu Košíc a regiónu, tak ich poznáme a vnímame dnes. Na prezentácii regiónu sa podieľalo biskupstvo aj prostredníctvom historickej návštevy Svätého otca Jána Pavla II. v Košiciach.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky telesne postihnutých žiakov školy, profesionálny a súčasne etický a humánny prístup pedagogických a ostatných zamestnancov k žiakom, za bohatú a zaujímavú mimoškolskú činnosť a prezentáciu školy a mesta Košice
Špeciálnej škole pre telesne postihnutých na Opatovskej 97 v Košiciach
Špeciálna škola pre telesne postihnutých sa od svojho zriadenia v roku 1970 postupne pretvárala počtom žiakov i organizačne do dnešnej podoby.
Súčasne so vznikom ZDŠ vznikli elokované triedy SEŠ pre telesne postihnutých, ktoré patrili pod riaditeľstvo SEŠ na Opatovskej ceste v Košiciach. Postupne k ZDŠ pribúdali nové typy škôl a to materská škola, obchodná akadémia, stredné odborné učilište so zameraním na opravu a šitie obuvi, ručnú vyšívačku a odbor remenár. V roku 1995 vznikla osobitná škola, dnes už špeciálna základná škola. V roku 1996 bola pri škole zriadená špeciálna pedagogická poradňa.
Aktivity žiakov tejto školy sa rozvíjajú rôznymi smermi. Napríklad cez školské súťaže v písaní na stroji a počítači, vydávanie školského časopisu „Hviezda mladých“, zapájanie sa do Stredoškolskej odbornej činnosti, kde získali žiaci zvláštne ocenenie aj v rámci Slovenska, zapájanie sa do matematickej súťaže Klokan a KAKS, kde žiaci dosiahli výborné výsledky. Žiaci sa každý rok zúčastňujú na Medzinárodných športových hrách v Nemecku, ktoré sa konajú za účasti 23 krajín a za Slovensko súťažia vo svojich disciplínach jedine žiaci tejto školy.
Za zmienku stoja aj benefičné koncerty v Štátnom divadle v Košiciach, ktoré majú za úlohu reprezentovať umenie a talent telesne postihnutých mladých ľudí, ich integráciu a spoluprácu so zväzmi pre telesne postihnutých, s Košickou organizáciou vozičkárov „Nezávislý život“, s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, so školami v Brne, Holandsku a Nemecku.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach u d e l i l o CENU MESTA KOŠICE
za dlhoročnú reprezentáciu mesta Košice, vynikajúce umelecké výsledky,
uchovávanie a šírenie slovenskej ľudovej kultúry a formovanie mladej generácie k poznaniu národných tradícií a úcte k nim
folklórnemu súboru Železiar a detskému folklórnemu súboru Železiarik
k 40. a 30. výročiu založenia
Folklórny súbor Železiar je známy osobitou dramaturgiou, úspešnou experimentálnou choreografickou tvorbou, novátorským prístupom k spájaniu folklóru s inými umeleckými žánrami. Jeho členovia sa s ľudovým umením začínajú zoznamovať v detskom súbore Železiarik. Obidva súbory sú tesne prepojené predovšetkým osobami svojich vedúcich – manželov Urbanovcov. Detský kolektív vedie Antónia Urbanová, umeleckým vedúcim Železiaru je Vladimír Urban. Ich spoločný cieľ je pestovať v mladých ľuďoch lásku k ľudovému umeniu, zmysluplne vypåňať čas stovkám detí a mladých ľudí a reprezentovať mesto i Slovensko vo svete. Súbory reprezentovali slovenskú kultúru 79-krát v 30 krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky.
Vznik folklórneho súboru Železiar súvisel s výstavbou hutníckeho kombinátu. Mladí hutníci, ktorí mali radi hudbu, spev a tanec, stretávali sa od októbra 1963 v Šaci ako súbor Mladý budovateľ. O rok neskôr premenovali kolektív na súbor ŽELEZIAR. V roku 1966 presídlil do Košíc, získal nových členov z hutníckej priemyslovky, ale aj prvými konkurzmi. Po príchode bratov Mészárosovcov v roku 1967 začali tanečníci aj s baletnou prípravou a o rok predstihli také súbory ako Zemplín a Čarnica. Po nich (1974 – 1979) prišiel do súboru čerstvý absolvent VŠMU a tanečník Lúčnice Pavol Širák. Pod jeho vedením tanečná zložka vyrástla na najvyššiu interpretačnú priečku medzi amatérskymi súbormi v Československu. Od roku 1980 do roku 1985 bol umeleckým vedúcim a choreografom Jozef Bakšay. Usiloval sa postaviť program na premyslenej dramaturgii a v tancoch začal prikláňať súborovú tvorbu bližšie k autentickým témam a útvarom. Od roku 1987 je umeleckým vedúcim a choreografom súboru Ing. Vladimír Urban.
Detský folklórny súbor Železiarik už 30 rokov pripravuje budúcich tanečníkov. Účinkujú v ňom deti navštevujúce Súkromnú základnú umeleckú školu na ulici Masarykovej. Vo svojich vystúpeniach prezentujú detské hry, piesne a tance východoslovenských regionóv.
Obidva kolektívy – Železiarik i Železiar - sa prostredníctvom občianskeho združenia Košické folklórne štúdio zameriavajú na zber, ochranu a šírenie ľudovej kultúry východoslovenských regiónov. Uskutočňujú súťaže folklórnych súborov v Košiciach. Sú hlavným organizátorom Košických folklórnych dní, ktoré sú vrcholnou prehliadkou folklóru v Košiciach. Na jeseň sa uskutočnia už po desiaty krát a na Slovensku nemajú obdobu. Obidva kolektívy iniciujú uvádzanie výchovných koncertov pre školskú mládež. Združenie vydáva publikácie o folklóre v Košiciach a spracováva informácie o folklórnych kolektívoch a priaznivcoch folklóru v Košiciach.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za významný podiel na zvýšení úrovne kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach mesta Košice
Oľge Adámkovej
Pani Oľga Adámková, pôvodným povolaním detská sestra, dlhé roky pôsobila v riadiacich funkciách. Svojim vysoko humánnym, etickým a odborným prístupom k riadiacej práci prispela k zvýšeniu profesionálnej úrovne sestier i úrovne kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Vychovala rad mladých sestier, vypracovala množstvo odborných metodických postupov, ktoré sú nosným pilierom súčasných štandardov v ošetrovateľstve.
Významnou aktivitou profesijnej orientácie menovanej je jej dlhoročná aktívna činnosť na pôde Slovenskej spoločnosti sestier. Bola jednou zo zakladateliek sekcie hlavných sestier zdravotníckych zriadení v SR, dlhoročne aktívne pôsobila ako členka tohto výboru. Popri svojej hlavnej pracovnej činnosti vykonávala aj funkciu krajskej odborníčky ošetrovateľstva pre Košický kraj. Je členkou Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov a členkou Slovenskej odbornej spoločnosti sestier.
V osobnosti menovanej sa snúbi vysoká profesionalita, morálna a charakterová pevnosť a zásadovosť. Je neustále zapálená pre prácu, odovzdaná pacientom i spolupracovníkom.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za rozvoj košického a slovenského múzejníctva v oblasti mineralógie,
za bohatú zbierkotvornú, vedecko-výskumnú, prezentačnú a publikačnú činnosť
RNDr. Rudolfovi Ïuďovi, CSc., geológovi - mineralógovi
Menovaný pôsobil vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach od roku 1990 vo funkciách námestníka riaditeľa, povereného riaditeľa a v súčasnosti pracuje ako odborný pracovník - geológ na prírodovednom odbore. Dr. Ïuďa sa trvalo zapísal do dejín muzeálneho prírodovedného výskumu. Za jeho pôsobenia na prírodovednom odbore sa geologický zbierkový fond, čo do počtu zbierok, zdvojnásobil, dnes obsahuje takmer 15000 kusov minerálov a hornín. Autorsky sa podieľal na vybudovaní prírodovednej expozície pod názvom „Príroda Karpát“ (1995) a taktiež odborne koordinoval viac ako 10 výstav prírodovedného charakteru. Jeho medzinárodné kontakty a odborné kvality sú nápomocné pri zviditeľňovaní múzea doma a aj za hranicami. Nepretržite sa venuje a odborne spracováva problematiku mineralógie a drahých kameňov na Slovensku. Výsledky odbornej činnosti publikoval vo vyše 100 odborných publikáciách, 32 manuskriptoch a 11 monografiách, ktoré ho zaraďujú medzi uznávaných odborníkov na Slovensku aj v zahraničí.
Knihy boli publikované v zahraničí v niekoľkých jazykových mutáciách. Celkovo vyšli jeho diela v 15 krajinách sveta v náklade vyššom ako 600 000 kusov. Jeho odborné poznatky sú nenahraditeľné pri príprave diplomantov aj doktorandov z oblasti mineralógie. Je odborným školiteľom ale aj oponentom, s ktorým spolupracujú nielen študenti, ale aj odborníci z Technickej univerzity či Prírodovedeckej fakulty.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročné, mnohonásobné bezpríspevkové darcovstvo krvi a krvných doštičiek
Anne Džubikovej
Pani Anna Džubiková sa narodila v roku 1962 v obci Kokšov - Bakša. V mestskej časti Košice – Krásna žije od roku 1983. Je vzornou matkou siedmich detí. S darcovstvom krvi začala ešte pred 20 rokmi. Má vzácnu krvnú skupinu 0 Rh negatív, preto ju v prípade potreby nemocnice pravidelne vyzývajú na darovanie krvi. Do dnešného dňa absolvovala množstvo odberov krvi a krvných doštičiek. Krvné doštičky daruje dobrovoľne, bez nároku na odmenu a v tomto duchu vedie aj svoju dcéru.
Ocenená pani Džubiková pracuje na základnej škole v MČ Košice – Krásna ako prevádzková pracovníčka a vzorne si plní pracovné povinnosti. Aktívne sa zúčastňuje na „Krasnianskej kvapke krvi“ organizovanej od r. 2003 miestnym úradom.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za rozvoj mikrochirurgie a cievnej chirurgie vo východoslovenskom regióne
prof. MUDr. Márii Frankovičovej, PhD., prvej profesorke chirurgie v dejinách slovenskej medicíny
Menovaná je absolventkou LF UPJŠ v Košiciach a pracuje od roku 1975 na Chirurgickej klinike. Najprv ako sekundárna lekárka, neskôr pôsobila na klinike vo funkcii docentky a od roku 2003 je profesorkou chirurgie.
Na I. chirurgickej klinike LF UPJŠ a vo FNsP sa spolu s tímom spolupracovníkov kliniky významne podieľala na rozvoji cievnej a transplantačnej chirurgie v našom regióne. S MUDr. Blažejovou, doc. MUDr. Brandeburom, CSc. a doc. MUDr. Guzaninom, CSc. zaviedla do praxe mikrochirurgickú operačnú techniku pri záchrane amputovaných končatín a ich častí.
Prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD. je národnou delegátkou SR vo Svetovej chirurgickej organizácii. Reprezentuje slovenskú chirurgickú školu na domácich i zahraničných kongresoch a sympóziách. Napísala 1 monografiu, publikovala 80 vedeckých a odborných chirurgických prác, odprednášala 114 prednášok.
Prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD. je prvou profesorkou chirurgie v dejinách slovenskej medicíny.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za celoživotný prínos pre rozvoj vzdelávania a výskumu v odbore analytickej chémie, najmä za vybudovanie košickej školy atómovej spektrochémie, za cieľavedomé začleňovanie košického výskumného potenciálu do európskeho a celosvetového vzdelávacieho a výskumného prostredia
Dr.h.c. prof. Ing. Karolovi Floriánovi, DrSc., prorektorovi Technickej univerzity v Košiciach
Ocenený profesor Ing. Karol Flórian, DrSc. sa zaslúžil o rozvoj Vysokej školy technickej v Košiciach, neskôr Technickej univerzity v Košiciach. Jeho prínos nie je len v odbornej oblasti, v ktorej rozvíja predovšetkým moderné spektroskopické metódy v aplikovanej chémii, ale aj v oblasti akademických manažérskych činností, akou bola funkcia rektora Technickej univerzity v Košiciach, ktorú vykonával v rokoch 1994 – 1997.
V terajšej funkcii prorektora pre zahraničné styky a vedu Technickej univerzity v Košiciach prispieva k reprezentácii mesta Košice pri jednaniach
so zahraničnými partnermi ako aj v centrále Európskej únie v Bruseli.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za výrazný podiel na realizácii projektu „ Košice - bezpečné mesto“, za dosiahnuté výsledky v prevencii a objasňovaní trestnej činnosti
JUDr. Antonovi Gáborovi, plukovníkovi vo výsluhovom dôchodku
Menovaný bol v službách policajného zboru od roku 1971 do roku 1996. Vo funkcii veliteľa Mestského veliteľstva Policajného zboru v Košiciach v rokoch 1990 - 1996 sa významnou mierou podieľal na ochrane života a zdravia občanov Košíc a ich majetku.
Bezpečnostnú situáciu na území mesta Košice v porevolučnom období výrazne ovplyvňoval prudký rast kriminality spolu s nárastom spôsobených škôd, zvýšenou agresivitou a organizovanosťou trestnej činnosti a narušovaním verejného poriadku na území mesta. Vzhľadom na to bolo potrebné v súčinnosti s predstaviteľmi samosprávy a policajného zboru prijať opatrenia, ktoré by vytlačili kriminálne živly z centrálnej časti mesta a občanom vytvorili pocit bezpečia.
JUDr. Anton Gábor stál pri zrode a realizácii projektu „Košice - bezpečné mesto“, ktorý pozitívne ovplyvnil nepriaznivú situáciu v celkovom vývoji kriminality a v ochrane verejného poriadku na území mesta Košice a zabezpečil účinnú generálnu prevenciu trestnej činnosti, garantoval bezpečnosť občanov, ochranu ich majetku a dôslednú ochranu verejného poriadku.
Mestské veliteľstvo Policajného zboru Košice pod vedením
plk. JUDr. Antona Gábora dosahovalo v rámci Slovenskej republiky veľmi dobré výsledky v prevencii a objasňovaní trestnej činnosti, skvalitnení výkonu obchôdzkovej a hliadkovej služby v meste. V konkrétnej podobe to bol výkon preventívnych a represívnych opatrení, zvýšenie efektívnosti a koordinácie síl a prostriedkov obvodných oddelení PZ, pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ a kriminálnej polície. V neposlednom rade to bolo umocnené veľmi dobrou spoluprácou s Mestskou políciou pri organizovaní spoločného výkonu služby.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za výraznú umeleckú reprezentáciu mesta Košice, jeho kultúry a kultúry Rómov na domácich a zahraničných scénach
pánovi Milanovi Godlovi
Ocenený pán Godla už jedenásť rokov, ako člen profesionálneho divadla Romathan na vysokej umeleckej úrovni reprezentuje nielen rómsku kultúru a umenie, ale zároveň aj mesto Košice, jeho multikultúrne zázemie a najmä jeho multinárodnostnú skladbu obyvateľstva a toleranciu. Pán Godla pochádza zo starej rómskej hudobníckej rodiny a od malička bol vedený k muzikalite, najmä k spevu, rómskej tradícii a jazyku. Tento spoločenský vklad zúročil a tvorivo rozvinul v rannej mladosti a zvlášť v profesionálnom, umeleckom prostredí divadla, kde svojou znalosťou obohacuje tvorivý register melódií a tým prináša do svojho repertoáru ale aj do dramaturgie divadla desiatky skoro zabudnutých rómskych pesničiek a poetických textov.
Špeciálnu kapitolu tvorí jeho štúdium rómskeho i slovenského jazyka. Svojím záujmom o tieto jazyky a samoštúdiom sa vypracoval na jedného z popredných lingvistov – Rómov na Slovensku o čom svedčí aj jeho menovanie za „súdneho tlmočníka“. Dominantou však ostáva jeho špecifická, nenapodobiteľná interpretácia rómskych pesničiek, ktorou si získal a získava srdcia a obdiv poslucháčov a divákov na domácich aj zahraničných scénach.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročné pôsobenie v oblasti medicíny na poste hlavného odborníka otorinolaryngológie Ozbrojených síl Slovenskej republiky a za zavedenie diagnostiky porúch sluchu u novorodencov pomocou vyšetrovania otoakustických emisií
plk. MUDr. Milanovi Husťákovi, primárovi oddelenia pre choroby ušné, nosné a krčné LVN v Košiciach
Menovaný pracuje v Leteckej vojenskej nemocnici Košice od roku 1976. Prešiel rôznymi lekárskymi funkciami, od roku 1988 vykonáva funkciu primára otorinolaryngologického oddelenia. Má veľký podiel na starostlivosti o zdravie obyvateľov mesta a okolia. Je hlavným odborníkom otorinolaryngológie Ozbrojených síl SR. Ako prvý na Slovensku zaviedol vyšetrovanie porúch sluchu u novorodencov pomocou vyšetrenia otoakustických emisií. V rámci Európskej únie je viac rokov zapojený do vyšetrovania vplyvu polychlórovaných bifenylov na poruchy sluchu v rizikových oblastiach východoslovenského regiónu. Počas svojej pôsobnosti vychoval viacero vysokokvalifikovaných odborníkov v odbore pre košický a prešovský kraj. Ako atestovaný odborník v odbore letecké lekárstvo sa podieľal na výbere kandidátov na prvého slovenského kozmonauta. Počtom a rozsahom operačných výkonov patrí ním vedené pracovisko medzi najlepšie hodnotené na Slovensku, čomu zodpovedá aj skladba jeho pacientov z celej republiky. Ako špičkový odborník otorinolaryngológie bol menovaný aj do tímu konziliárnych lekárov starajúcich sa o prezidenta SR.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za celoživotné vedecko-pedagogické pôsobenie na Lekárskej fakulte UPJŠ,
za dlhoročné vedenie Spolku lekárov v Košiciach a za rozvoj psychiatrie v našom regióne, najmä v meste Košice
Prof. MUDr. Jozefovi Kafkovi, DrSc.
Ocenený prof. MUDr. Jozef Kafka, DrSc. pracuje na Psychiatrickej klinike
od roku 1959, v súčasnosti pôsobí vo funkcii prednostu kliniky.
Výrazne zaslúžil o rozvoj psychiatrie v meste, celom regióne, ale aj o jej rozvoj v rámci celého Slovenska.
V období rokov 1980 – 1990 bol hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre odbor psychiatrie. Presadil moderné trendy rozvoja v psychiatrii, vybudovanie nového typu psychiatrickej kliniky. Pod jeho vedením sa stala významným centrom výskumu a vzdelávania v tomto odbore.
Významný bol podiel oceneného prof. Kafku na rozvoji Lekárskej fakulty UPJŠ vo funkcii prodekana v rokoch 1980 – 1990, neskôr od roku 1992 ako člena Akademického senátu UPJŠ.
Je členom dvoch vedeckých rád v zahraničí v Kanade a Ukrajine, ďalej členom najvýznamnejšej psychiatrickej spoločnosti vo Francúzku a Európskej psychofarmakologickej spoločnosti
Napísal 175 odborných prác, 5 monografií a s kolektívom napísal aj prvú pôvodnú učebnicu psychiatrie. V súčasnosti sa pripravuje jej tretie vydanie.
Charakteristický je jeho aktívny prístup k študentom, nielen v oblasti duševnej hygieny, ale aj v rozvoji ich estetického vzdelávania a osobitne pri presadzovaní potrieb duševného zdravia.
Je členom Slovenskej olympijskej akadémie a výchovno – vzdelávacej komisie Olympijského klubu Košice.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za významný podiel na rozvoji hudobného života v meste a regióne, ktorý sa spája s výsledkami organizačnej práce na poste riaditeľa Štátnej filharmónie Košice, ale aj s interpretačnými a pedagogickými úspechmi
Mgr. art. Júliusovi Kleinovi
Po štúdiách hry na klarinete na košickom konzervatóriu a následne na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa v roku 1979 stal prvým klarinetistom Štátnej filharmónie Košice, kde od roku 1991 zastáva funkciu riaditeľa.
Osobnosť Júliusa Kleina si v hudobnej kultúre Košíc zasluhuje mimoriadne ocenenie. V interpretačnej oblasti je bohatá bilancia jeho koncertných aktivít na domácej pôde, ale aj vo svete – či už je to Rakúsko, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Holandsko, Taliansko, Poľsko, Španielsko, ale aj Mexiko, USA a Japonsko. Július Klein je tvorivým hudobníkom, ktorý svoje bohaté skúsenosti a vedomostí prehodnocuje do interpretovaných diel. Okrem aktívnej umeleckej dráhy vedie rôzne majstrovské kurzy v zahraničí. Asociáciu riaditeľov profesionálnych orchestrov Slovenska reprezentuje v medzinárodnom združení Performing Arts Employers Associations League Europe a od októbra 2003 je aj členom Steering komittee, ktorá má podporu Európskej komisie.
V organizačnej práci, ako riaditeľ Štátnej filharmónie Košice, povzniesol toto popredné slovenské orchestrálne teleso na vysokú interpretačnú úroveň. Mnohorakú prácu Júliusa Kleina dopåňa aj pedagogické pôsobenie na košickom konzervatóriu, kde je svojimi interpretačnými výkonmi vhodným vzorom mladej generácie.
V každej zo spomínaných sfér pôsobí Július Klein s plnou profesionálnou zodpovednosťou a erudovanosťou. Príkladný pracovný elán, umelecká, organizačná a pedagogická práca Mgr. art. Júliusa Kleina prispeli významne k rozvoju hudobného umenia mesta Košice, regiónu, ale aj celej slovenskej kultúry.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za pozoruhodné výkony v oblasti divadelného umenia na doskách Štátneho divadla Košice a reprezentáciu mesta a košického regiónu
Dane Košickej, herečke
Počas štúdia na VŠMU absolvovala jeden semester na Hereckej akadémii Hemana Torlinga v Antverpách. VŠMU absolvovala v roku 1992. Literárny fond jej udelil výročnú cenu za ženský herecký výkon v sezóne 2000 - 2001. V rokoch 2002 a 2003 bola nominovaná na cenu „Divadelné dosky“ za najlepší ženský herecký výkon roka - postava Anny v hre P. Marbera „Bližšie od teba“ a postava ONA v hre I. Villqista „Helverova noc“.
Od svojho príchodu do Košíc pravidelne spolupracuje so Slovenským rozhlasom, v ktorom nahrala desiatky relácií ako spikerka a hrala v množstve rozhlasových hier. V roku 2001 na Medzinárodnom festivale rozhlasových hier v Bojniciach dostala cenu za ženský herecký výkon v hre Terárium.
V STV natočila televízny film „Tréner“ v réžii M. Dekanovského a rôzne inscenácie.
Pravidelne pracuje v dabingu - v STV, v štúdiách Košice, Banská Bystrica, Bratislava, ale i v súkromných štúdiách vyrábajúcich dabing pre komerčné televízne spoločnosti.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za výchovu mladej futbalovej generácie v prvoligových mužstvách Lokomotívy Košice a ďalších klubov
Jozefovi Kožárikovi
Menovaný vychovával mladú futbalovú generáciu, ktorá po skončení mládežníckeho veku úspešne reprezentovala farby mesta v prvoligových mužstvách Lokomotívy Košice, ale i iných prvoligových kolektívoch. Futbalisti ako Bodnár, Danko, Pavúk, Čumita, Onuška, Hric, Bobro, Suchánkovci, Duchyňa, Seman Jacko, Fecko, Ujhely, Cap, Kretovič a ešte celý rad ďalších prešli v žiackom veku v košickej Lokomotíve starostlivými rukami odborníka na mládežnícky futbal – Jozefa Kožárika. S trénovaním začal už ako 29-ročný v roku 1957 na Tyršovom nábreží v Košiciach, kde si vtedy podelil s kolegom Pethóm štyri družstvá žiačikov. S ďalšími kolegami Kochom, Barényim či Chučkom sa drobizgu venoval až do roku 1990 v prípravke Lokomotívy, z ktorej vyšiel Ladislav Onofrej. Joži-báči – inak mu ani dnes nik nepovie – bol pre svojich žiačikov i otcom, ktorý ich navyše zaúčal do prvých písmen futbalovej abecedy. Vládol prísnou rukou, ale i širokánskym srdcom. Pod jeho odborným vedením vyrástli stovky kvalitných futbalistov, ktorí dodnes robia veľmi dobré meno nášmu mestu doma i v zahraničí. Menovaný sa dožil v roku 2003 jubilea 75 rokov.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za celoživotné pôsobenie v oblasti športu, zvlášť v plávaní, za rozvoj československej telovýchovy a za vynikajúce výsledky pri výchove pretekárov a mladých talentov, ktorí robili česť mestu Košice
Alexandrovi Laskovskému, in memoriam
Ocenený in memoriam sa venoval plávaniu niekoľko rokov ako aktívny pretekár, potom pokračoval ako tréner a funkcionár plaveckého zväzu. Patril medzi nadšencov a organizátorov všetkých plaveckých podujatí organizovaných v Košiciach napr. bývalý Kukorelliho memoriál, dnes Medzinárodné plavecké preteky, jeho zásluhou sa zrodil i Ružínsky plavecký maratón.
Plávaniu obetoval veľa i zo svojho voľného času, predovšetkým však výchove pretekárov a mládeže, ktorí robili česť nášmu mestu i materskému oddielu ČH Košice, dnes Športový klub polície. V roku 1971 zavàšil diaľkové štúdium na Vysokej škole telesnej výchovy v Budapešti, odbor plávanie a stal sa profesionálnym trénerom z povolania. Najprv viedol plaveckú základňu a potom tréningové stredisko mládeže pri ČH Košice kde pôsobil ako vedúci tréner. V septembri roku 1982 nastúpil do Internátnej športovej školy v Košiciach na miesto hlavného trénera plávania.
Pod jeho rukami vyrástli Spišiak, Niežgodský, sestry Špinerové, Horoň, Hámorský, Labuda, Šulek, Urbanský a mnohí ďalší.
Bol nositeľom titulu vzorný tréner, držiteľom uznania za zásluhy o rozvoj československej telovýchovy.
V januári roku 1983 ho však náhla smrť vytrhla z kruhu najbližších. Uctením jeho pamiatky sa od roku 1983 organizuje v Košiciach medzinárodný žiacky a juniorský plavecký pretek memoriál Alexandra Laskovského, pričom v tomto roku sme si pripomenuli už jeho 21. výročie.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za záslužnú činnosť v prospech českej národnostnej menšiny v Košiciach
pani Mgr. Helene Miškufovej, prvej predsedníčke Českého spolku na Slovensku, zakladateľke a šéfredaktorke mesačníka Česká beseda
Pani Mgr. Miškufová po absolvovaní Fakulty osvěty a novináøství Univerzity Karlovy v Prahe začala v roku 1969 pracovať v košickom Večeri a neskôr viedla oddelenie spravodajstva. V roku 1985 nastúpila do Tlačovej agentúry Orbis Praha a založila krajskú pobočku tejto agentúry v Košiciach. Krátko pracovala v týždenníku Odborárske spektrum a od roku 1993 až do odchodu do dôchodku v košickej redakcii denníka Práca.
Ešte počas pôsobenia v redakcii Práca v roku 1993 po rozdelení spoločnej federatívnej republiky sa stala spoluzakladateľkou Českého spolku na Slovensku a zároveň aj jeho prvou predsedníčkou. Z jej podnetu vznikol celý rad spolkových projektov, napr. obnova pomníkov legionárov a náučný chodník medzi nimi, vydanie knihy Okolím Košíc od Č. Čermáka a ďalšie. Založila mesačník Česká beseda, ktorý v tomto roku oslavuje už 10. výročie. V Slovenskom rozhlase od roku 1999 pripravuje český magazín a od roku 2002 Kultúrnu Revue Bohemia. So Slovenskou televíziu spolupracuje pri tvorbe českých magazínov.
Počas svojej novinárskej činnosti získala niekoľko ocenení, naposledy vlani na 5. medzinárodnom festivale televíznych a rozhlasových programov v Užhorode za najlepší rozhlasový portrét.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročné obetavé a príkladné vykonávanie zodpovednej a náročnej profesie vodiča električky mestskej hromadnej dopravy v prospech rozvoja mesta Košice
Štefanovi Plajdičkovi, vodičovi MHD
Menovaný nastúpil do Dopravného podniku mesta Košice v roku 1960 ako učeň a po vyučení začal pracovať na prevádzke Autobusová doprava ako tokár kovov. Od 1.9.1980 pracuje nepretržite ako vodič električky až doteraz. Ide o vzorného vodiča MHD, ktorý si plní pracovné povinnosti zodpovedne a s plným nasadením bez dopravných nehôd. K cestujúcej verejnosti sa správa ohľaduplne a bez konfliktov. Za 43 odpracovaných rokov v DPMK a za 23 rokov práce vodiča mestskej hromadnej dopravy si zasluhuje uznanie a úctu.)
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročnú vynikajúcu reprezentáciu mesta Košice a Slovenska na koncertoch doma aj v zahraničí, a nepretržitú výchovu mladých ľudí a vytváranie ich vzťahu ku klasickým hodnotám
Sláčikovému orchestru Musica Iuvenalis
Sláčikový orchester MUSICA IUVENALIS vznikol v roku 1964. Na jeho čele sa vystriedali dirigenti Ján Grunwald, Artem Podhájecký, Ladislav Gurbaľ, Karol Petróczi a Igor Dohovič, ktorý orchester vedie v súčasnosti.
Medzi najvýznamnejšie úspechy orchestra patrí šesť víťazstiev na prestížnom hudobnom festivale v belgickom Neerpelte, tri mimoriadne ocenenia na festivale v portugalskom Porte a na festivaloch v Českej i Slovenskej republike. S veľkým úspechom účinkoval orchester v Maďarsku, Juhoslávii, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, bývalom Sovietskom zväze a na Ukrajine, mnoho poslucháčov tlieskalo výkonom mladých hudobníkov v slovenských koncertných sálach. Za 40 rokov pôsobenia sa v orchestri vystriedalo niekoľko stoviek detí a mladých ľudí z Košíc, ale aj z blízkeho okolia, ktorých spojila láska ku klasickej hudbe. Mnohí z nich spojili svoje profesionálne životy s hudbou, ale venujú sa aj úplne odlišnej práci. Hudba z nich však urobila vnímavých a citlivých ľudí, čo je ich vzácnou celoživotnou devízou.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhodobo dosahované vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky, vysokú úspešnosť v prijímaní študentov na slovenské i zahraničné vysoké školy, najmä v oblasti prírodných vied a šírenie dobrého mena nášho mesta a Košického kraja
Gymnáziu na Poštovej 9 v Košiciach
Toto gymnázium v minulosti známe ako „Šmeralka“ je škola s viac ako 30-ročnou tradíciou. Škola má 16 tried a 507 študentov.
V posledných rokoch sa práve toto gymnázium vypracovalo spomedzi 13 gymnázií v Košiciach k najlepším v meste, kraji, ba aj v rámci Slovenska. Jeho študenti, vedení svojimi pedagógmi, sa aktívne zapájajú do rôznych vedomostných súťaží, olympiád, najmä v prírodovedných predmetoch, v ktorých dosahujú vynikajúce až pozoruhodné výsledky. Niekoľko posledných rokov za sebou patrí k najúspešnejším v rámci kraja čo do počtu prihlásených, ale aj umiestnených a víťazov.
K najpozoruhodnejším výsledkom patria 3 medailové umiestnenia na medzinárodných študentských súťažiach bývalého študenta 4. ročníka matematickej triedy, ktorý bol účastníkom medzinárodnej matematickej olympiády vo Washingtone v USA. V Glasgowe v Škótsku získal 2. miesto a striebornú medailu a na medzinárodnej olympiáde v programovaní v Soule
v Južnej Kórei získal 3. miesto a bronzovú medailu. Za zmienku stojí aj účasť uvedeného študenta vo víťaznom družstve Slovenska v Stredoeurópskej olympiáde v programovaní a získaní bronzovej medaily.
Veľmi záslužnú prácu robí škola organizovaním korešpondenčného matematického seminára MALINAR pre žiakov ZŠ, čím sa talentovaní žiaci pripravujú na prijatie do matematických tried. Literárne nadaní študenti vydávajú školský časopis HOMO STUDIOSUS, ktorý vznikol pri založení školy pred 32 rokmi.
Škola od roku 1990 organizuje každoročne výmenné pobyty študentov s partnerskými školami z Veľkej Británie, Nemecka, Švajčiarska a Spojených štátov amerických.
Primátor mesta Košice u d e l i l CENU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročnú reprezentáciu mesta Košice doma i v zahraničí a za uchovávanie ľudových tradícií, zvykoslovia, spevov, hudby a tancov
folklórnemu súboru Borievka
Folklórny súbor Borievka v roku 2004 oslávi 25. výročie svojho založenia. Od roku 1979 pod krídlami Vojenskej leteckej akadémie gen. M.R.Štefánika v Košiciach úspešne reprezentuje nielen svojho zriaďovateľa, ale aj mesto Košice na rôznych folklórnych festivaloch doma i v zahraničí.
Pravidelne sa zúčastňoval na celoarmádnych festivaloch a prehliadkach umeleckej tvorivosti, na ktorých získal rad ocenení a viackrát bol aj laureátom festivalu.
Súbor reprezentoval VLA a mesto Košice na festivaloch v San Cipriáne v Španielsku, Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Zvlášť je potrebné oceniť študijné pobyty tanečnej a hudobnej skupiny v Maďarskej republike, kde v spolupráci s Maticou slovenskou nacvičovali programy pre Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Súbor za svoje 25 ročné pôsobenie nacvičil celý rad tancov a programových blokov, napr.: Slovenské čardáše, Zemplínska karička a ďalšie. Na základe dosahovaných úspechov minister obrany SR udelil Folklórnemu súboru Borievka v roku 1998 pamätnú medailu Ministerstva obrany SR
III. stupňa.
Súbor je každý rok pravidelne organizátorom programu „Vianoce s Borievkou“ za účasti folklórnych súborov pôsobiacich v Košiciach a pozvaných hostí z iných regiónov.
Dnes sa súbor zameriava na ľudové zvyky, obyčaje a tance z regiónov Šariš, Spiš a Zemplín. Od svojho založenia pracuje súbor bez prerušenia. V jeho radoch sa vystriedalo viac ako 400 mladých ľudí, ktorí popri štúdiu a zamestnaní hodnotne využívali svoj voľný čas na zachovanie ľudových tradícii.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za šírenie dobrého mena mesta Košice v oblasti hudobného umenia v zahraničí
Igorovi Dohovičovi
Pán Igor Dohovič je absolventom košického Konzervatória a Hudobnej akadémie v ¼vove. V roku 1997 získal prvé dirigentské angažmán v opere Štátneho divadla Košice, kde od roku 2003 zastáva post šéfdirigenta. Jeho meno je veľmi úzko spojené so sláčikovým orchestrom Musica Iuvenalis. Predstavil sa s ním na mnohých koncertoch a festivaloch doma i v zahraničí – v Belgicku, Portugalsku, Taliansku, Španielsku, Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine. Je autorom a realizátorom projektu koncertov pre mládež pod názvom Klasická a rocková hudba sa vzájomne nevylučujú. Za dva roky ho malo možnosť vidieť viac ako osem tisíc mladých poslucháčov.
Ako dirigent hosťoval vo viacerých domácich i zahraničných orchestroch – v Štátnej filharmónii Košice, Filharmónii Bydgoszcz, Lublinskej filharmónii, v Poznanskom opernom divadle či Opernom štúdiu Hudobnej akadémie ¼vov. Dirigoval viac ako 55 symfonických koncertov a 235 operných predstavení. V roku 1999 sa stal členom dirigentskej asociácie Conductor´s guild.
Hoci je Igor Dohovič mladým dirigentom, získal už mnoho ocenení – v roku 2002 bol finalistom šiestej Medzinárodnej dirigentskej súťaže v Barcelone, v roku 2003 ho dirigent Zubin Mehta pozval do Štátnej opery Mníchov na naštudovanie opernej tetralógie Richarda Wagnera, v októbri 2003 sa stal víťazom dirigentskej súťaže mladých dirigentov Európskej únie v talianskom Spolete.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za významné výsledky v práci športového redaktora košickej redakcie Slovenského rozhlasu, za mimoriadnu profesionalitu na vrcholných podujatiach, olympijských hrách a majstrovstvách sveta a vytváranie hrdosti na východoslovenský región prostredníctvom výkonov športovcov
PhDr. Jozefovi Jarkovskému, športovému komentátorovi
PhDr. Jozef Jarkovský je absolventom Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Na začiatku svojej profesionálnej kariéry prispieval do Východoslovenských novín a Slovenskej televízie.
Od roku 1980 pracuje v Slovenskom rozhlase, kde sa po siedmych rokoch v spravodajstve v roku 1987 konečne dostal k hokeju a začal komentovať zápasy VSŽ Košice pre najpočúvanejšiu reláciu v Československu „S mikrofónom za hokejom“, na federálnej stanici Hvězda. Hneď na to sa stal redaktorom športovej redakcie Slovenského rozhlasu Bratislava. Z košickej redakcie spravodajsky a komentátorsky pokrýva všetky športové podujatia v Košickom a Prešovskom kraji. V roku 1993 absolvoval predolympijský hokejový turnaj v Sherffelde, o rok neskôr na ZOH v Lillehammeri, v roku 1996 Svetový pohár v Kanade a USA v roku 1998 ZOH v Nagane, v roku 2002 ZOH v Sait Lake City. Zúčastnil sa na desiatich majstrovstvách sveta v hokeji, od tých v roku 1994 v C-skupine až po tie v rokoch 1996 až 2003 v A-skupine.
Jozef Jarkovský pri svojej práci vždy kladie veľký dôraz na profesionalitu. Hoci je veľkým lokálpatriotom a vyzdvihuje športovcov z východoslovenského regiónu, vždy dokáže objektívne ohodnotiť výkony všetkých športovcov. To je dôvod, prečo má medzi poslucháčmi Slovenského rozhlasu vynikajúce renomé a smelo mu môže patriť prívlastok „najlepší slovenský hokejový reportér“.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za dlhoročnú vyše 65 ročnú pedagogickú a vzdelávaciu činnosť
Margite Klímovej
Margita Klímová je rodáčkou z Ružomberku, jej starý otec bol bratom Andreja Hlinku. Pochádza z piatich detí, dvaja bratia boli zverolekármi, sestra dokonca prvou slovenskou zverolekárkou, veterinárnu medicínu študovali vo Viedni. V roku 1935 ukončila Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach a ďalších desať rokov pôsobila v Rojkove a Ružomberku. Práve tam sa zoznámila s budúcim manželom Miloslavom Klímom a po vydaji ho nasledovala do Košíc, kde dostal miesto vo Vojenskej nemocnici. Od roku 1945 sa jej život spojil s Košicami. S manželom vychovali troch synov, dvaja z nich sú známymi košickými lekármi, tretí je veterinárom.
Svoje pedagogické vzdelanie mohla pani Klímová uplatniť v plnej miere, pretože krajina stavajúca sa po vojne znovu na nohy potrebovala vzdelaných ľudí. Margita Klímová strávila plných 65 rokov za katedrou. Do roku 1974 na plný úväzok, ďalších 25 rokov brigádnicky na rôznych školách. Dodnes vypomáha pri príprave študentov na maturitné skúšky a prijímacie pohovory. Na budúci rok oslávi pani Margita Klímová požehnané 90. narodeniny. Podstatnú časť svojho života prežila s jedinečným poslaním učiteľa rozdávať múdrosť a ľudskosť.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za úspechy dosiahnuté v reprezentačných dresoch, výsledky trénerskej práce
a za zásluhy o rozvoj badmintonu v slovenskom, ale aj medzinárodnom rozmere
Mgr. Jaroslavovi Kozákovi
Ocenený pán Mgr. Kozák ako hráč dosahoval výborných výsledkov v rámci Československej socialistickej republiky. Šesť rokov reprezentoval jej farby, bol Majstrom ČSR a dvadsaťkrát Majstrom Slovenska. Ako tréner vychoval množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí reprezentovali ČSR i SR na Majstrovstvách sveta, Európy a iných významných medzinárodných podujatiach. V roku 1999 mu bolo udelené vyznamenanie MEDZINÁRODNEJ BEDMINTONOVEJ FEDERÁCIE (IBF) za zásluhy o rozvoj svetového bedmintonu. V roku 2003 z príležitosti životného jubilea mu Slovenské združenie telesnej kultúry udelilo zlatú medailu za zásluhy o rozvoj slovenského športu.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za aktívnu, vyše 30-ročnú novinársku a publicistickú činnosť, orientovanú na každodenný život Košíc
Vladimírovi Mezencevovi
Vo svojej novinárskej praxi od roku 1969 venoval veľa energie a tvorivých síl problémom mesta a dennodenne boli uverejňované jeho fundované články v slovenských denníkoch. Ako popredný funkcionár hádzanej či už na úrovni TJ VSŽ, Východoslovenského kraja, SSR i ČSSR mal nemalý podiel na rozvoji tohto športu v meste. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho podiel na organizovaní Medzinárodného plenéru maliarov slovanských krajín, ktorý preslávil Košice za hranicami. V súčasnosti vrcholí jeho práca na 100-ročných dejinách košického futbalu.
V deväťdesiatych rokoch až 3-krát zorganizoval v Košiciach a okolí bezplatný pobyt detí z ukrajinských okresov postihnutých černobilskou haváriou. Už 12 rokov vykonáva funkciu predsedu Združenia slovanskej vzájomnosti v Košiciach a pri tejto i ďalších aktivitách predovšetkým športového charakteru mu vždy ide o prezentáciu mesta a aj svoju šesťdesiatku, ktorú dovàšil v týchto dňoch oslávil aktívnou a tvorivou prácou, ako to robil celý svoj život.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za rozvoj leteckého a telovýchovného lekárstva a vzornú reprezentáciu vo funkcii lekára v športových kluboch v meste Košice
MUDr. Jánovi Michalkovi
Ocenený plukovník v zálohe MUDr. Ján Michalko dlhé obdobie pôsobil vo funkcii náčelníka zdravotnej služby a polikliniky Vojenskej leteckej akadémie a vo funkcii náčelníka zdravotnej služby košickej posádky. Bol členom metodickej rady veliteľa letectva a protivzdušnej obrany (PVO) Armády SR a hlavným odborníkom v odbore leteckého lekárstva Armády SR. Je nositeľom čestného titulu „zaslúžili letec“: Navrhol a spolupodieľal sa na vypracovaní metodiky výberu slovenského kozmonauta, za čo sa mu dostalo cti byť členom vládnej delegácie pri jeho štarte do vesmíru na kozmodrome Bajkonur.
Je autorom 150 publikácií v odbore leteckého a telovýchovného lekárstva. MUDr. Michalko je jedným z dlhoročných členov Olympijského klubu Košice. Naďalej je publikačne činný aj na dôchodku, svojimi príspevkami o metodike športového lekára prispieva do viacerých športových časopisov.
Nie menej je zaujímavá jeho činnosť v oblasti práce lekára vo futbale. Od roku 1967 – 1994 bol oddielovým lekárom futbalistov Lokomotívy Košice. Bol šéflekárom 1. FC Košice.
Bol lekárom československej olympijskej reprezentácie na XX. Olympiáde v Moskve v roku 1980, kde reprezentácia ČSSR získala zlaté medaily. Ocenený MUDr. Michalko je nositeľom mnohých štátnych, vojenských a športových vyznamenaní.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za zásluhy o rozvoj mesta pri budovaní a prestavbách elektrických sietí a za prácu v Slovenskom technickom múzeu na zdokumentovaní dejín elektrifikácie východného Slovenska
Ing. Jánovi Novotnému
Menovaný celý svoj profesijný život podriadil energetike východného Slovenska, kde v rôznych funkciách aj mimo energetiky uvádzal do života základný predpoklad rozvoja spoločnosti na pozadí jej elektrifikácie. Je priamym účastníkom poslednej elektrifikovanej obce v rámci bývalého Československa v roku 1964 Zlatá Baňa. Podieľal sa na rozvoji elektrifikácie samotného mesta Košice v spojitosti s výstavbou hutníckeho kombinátu. Vynakladá úsilie na záchranu historických pamiatok v odbore silovej energetiky.
Primátor mesta Košice u d e l i l PLAKETU PRIMÁTORA MESTA KOŠICE
za vynikajúce zásluhy o rozvoj a propagáciu mesta Košice a Vojenskej leteckej akadémie generála. M. R. Štefánika v Košiciach doma i v zahraničí
Doc. RNDr. Františkovi Olejníkovi, CSc., prorektorovi Vojenskej leteckej akadémie gen. M.R. Štefánika v Košiciach
Doc. RNDr. František Olejník, CSc. od roku 1972 pôsobil v pedagogických funkciách na katedre matematiky Vysokej školy technickej v Košiciach ako asistent a neskôr ako odborný asistent. Na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach pôsobí od roku 1984.
V roku 1991 na návrh Akademického senátu Vysokej vojenskej leteckej školy SNP bol po voľbách menovaný prezidentom ČSFR Václavom Havlom do funkcie rektora Vysokej vojenskej leteckej školy SNP v Košiciach.
Následne v roku 1994 bol prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom vymenovaný do funkcie rektora Vysokej vojenskej školy letectva gen. M.R.Štefánika v Košiciach. V uvedenej funkcii pôsobil do apríla 1997. Od vtedy až do súčasnosti vykonáva funkciu prorektora pre vedeckú činnosť Vojenskej leteckej akadémie gen. M.R. Štefánika v Košiciach.
Doc. RNDr. František Olejník, CSc. je uznávaným odborníkom v odbore matematika. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 50 vedeckých článkov a pojednaní. Je zakladateľom medzinárodnej vedeckej konferencie „Nové trendy v rozvoji letectva“, ktorej je tiež aj hlavným garantom a ktorá sa koná pravidelne každé dva roky na pôde VLA. V roku 1998 založil medzinárodný vedecký časopis „ACTA AVIONICA“ tiež je členom „Sekcie navigácie“ Poľskej akadémie vied.
Pri delení ČSFR bol členom skupiny pre delenie armády a výstavbu Ministerstva obrany SR.V rámci predvstupových aktivít SR do NATO bol členom pracovnej komisie pre simulačné technológie v Bruseli (NMSG). Jeho zásluhou sa začala rozvíjať spolupráca s leteckými akadémiami a školami v zahraničí.
V roku 1995 v Košiciach zorganizoval Medzinárodný letecký deň pod názvom SIAD 93, čím bol položený základ pre organizovanie medzinárodných leteckých dní na Slovensku. Pod jeho vedením sa v roku 1996 zorganizoval v Košiciach 4. Medzinárodný letecký deň.
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|