(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Pred 60. rokmi prešli Košicami transporty smrti so židovskými spoluobčanmi
@ Kultúra -> Divadlo Jun 11 2004 - 08:49 GMT

(Magistrát mesta Košice – tlačová správa) -- Spomienkový večer na 60. výročie transportu židovských spoluobčanov z Košíc do koncentračných táborov bude v košickom Štátnom divadle 14. júna o 19. hodine. Pripravilo ho mesto Košice v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou, Úradom Košického samosprávneho kraja, Spišských divadlom, Štátnym divadlom Košice a združením Ester. Na spomienkovom večere uvedie Spišské divadlo predstavenie barokovej ľudovej hry na biblický námet nazvané Ester. Hra mala premiéru vlani v decembri. Biblický príbeh zo Starého zákona hovorí o žene, ktorá sa obetuje a riskuje vlastný život, aby zachránila svoj ľud.

„Táto hra je o tolerancii a spolunažívaní. Ale jej uvedenie sprevádzalo v histórii niekoľko paradoxov,“ povedal režisér inscenácie Miroslav Košický. „¼udovú hru, ktorá nemá autora, zachránil a zinscenoval komunista a antisemita E. F. Burian. Predstavenie naštudovali a hrali väzni v koncentračnom tábore v Terezíne a prenasledovaná bola aj samotná hra, už len za to, že vôbec bola.“

Dramaturg Tibor Ferko dodal, že Ester má aj svoje slovenské osudy, bola prenasledovaná nielen v časoch okupácie, ale aj v roku 1968. „Koncom roku 1968, keď sa ešte nestihla rozbehnúť normalizácia v Slovenskej televízii, naštudovali sme so Zuzanou Kočovou, vdovou po E. F. Burianovi, televíznu hru v košickom štúdiu. Inscenáciu sa síce podarilo dokončiť, ale nikdy sa už nestihla dostať do vysielania a jej filmovú kópiu dokonca zničili. Zostala po nej iba kolekcia fotografií.“

Ester sa dodnes niekde hráva na židovské sviatky Purim. Hra hovorí prostou rečou ľudu a hoci jej fabula má charakter orientálnej rozprávky, je vážnym varovaním rasistickým úletom, antisemitizmu a etnickým čistkám. Horlí za spravodlivosť a rasovú rovnosť. Jej víťazná idea je napokon aj o tom, že osud človeka i zázraky sú v jeho rukách.

„Hra je aj o súčasnosti,“ dodáva Miroslav Košický. „Je o dodnes žijúcom antisemitizme, xenofóbii, nenávisti k neznámemu. Ak nie sme schopní tolerovať v rámci svojej komunity nejakú skupinu, stávame sa netolerantnými. Ester učí tolerantnosti.“

Pred vojnou tvorili Židia v Košiciach okolo 15 percent obyvateľstva. Tí, ktorí prežili koncentračné tábory, sa po vojne vrátili domov so silnou traumou a museli hľadať nové vzťahy ku komunite. „Môžeme hovoriť o dvoch skupinách. Tá jedna sa už nedokázala zžiť s prostredím, opustila Slovensko i Európu. Druhá skupina ľudí opäť našla pretrhnuté vzťahy a zžila sa s komunitou,“ vysvetľuje predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach Pavol Sitár. Dnes v Košiciach existuje záujem o židovskú komunitu. Vzťahy sa obnovili a medzi spoluobčanmi je pevne vžité vedomie, že vojnová tragédia košických Židov sa už nezopakuje.

„Ak by sme si to nemysleli, museli by sme odísť tiež.“ dodáva Pavol Sitár. „Židia v Košiciach našli nové vzťahy. Jeden príklad za všetky: na obnovu zničeného cintorína prispeli aj ´nežidia´. Všetkým sa za 60 rokov spolunažívania podarilo zbaviť traumy a výčitiek svedomia za to, čo sa tu počas vojny stalo.“ Tragédiu, ktorá vzišla z nedostatku tolerancie si však musíme pripomínať neustále.

Zuzana Bobriková, hovorkyňa MMK