(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

CIGARETY, ALKOHOL A HAZARD alebo ČO SA DEJE, KEÏ ROZDÁVAME PENIAZE ZÁVISLÝM?
@ Aktuálne -> Rôzne Jul 02 2004 - 08:27 GMT

(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- Keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú závislí od sociálnej podpory, začnem malým príkladom:

Otvorím tašku, v ktorej je škatuľka cigariet v cene 55 Sk. Potom otvorím inú tašku, v ktorej je 8 rožkov, 1 nátierka a 2 jogurty - to všetko v cene 53 Sk. Predstavte si veľmi chudobnú ženu, ktorá ide ráno do obchodu a automaticky si kúpi cigarety. Potom nemá peniaze na jedlo a deti posiela do školy hladné.

Ak človek dostane peniaze na výchovu a starostlivosť o svoje deti a on ich míňa na nákup cigariet, porušuje tým ľudské práva týchto detí?
Porušuje zákon?
Porušuje zákon obchod, ktorý im tieto cigarety predáva?

Keď je človek závislý od cigariet, alkoholu, či hazardu, bude slovné presvedčovanie, dostatočným tlakom na to, aby zmenil svoj životný štýl?

Aj keď som ľuďom konkrétnym príkladom - rohlíkmi a cigaretami - ukázal, ako možno míňať peniaze inak a tým "zatlačil" na ich svedomie, málokedy sa stalo, že by to viedlo ku zmene ich spôsobu života.

Nezodpovedné míňanie peňazí však vôbec nie je len problémom "negramotných" ľudí na podpore. V jednej skupine na univerzite som zistil, že z desiatich študentov fajčia až siedmi. Priemerne kupujú jednu krabičku cigariet denne, čo je asi 20 000 Sk za rok. Z týchto desiatich študentov až 6 je proti tomu, aby museli niečo investovať do svojho štúdia. (Tvrdili, že sú príliš chudobní.) Keď mali na výber medzi cigaretami alebo zvýšenou kvalitou vyučovania, vyhrali cigarety. Súvislosť medzi svojimi návykmi a ‚chudobou‘ nevideli...

Nie je jedno, ako míňam peniaze ktoré som si zarobil, alebo ako míňam peniaze, ktoré som dostal ako ‚štátnu pomoc‘.

Existujú však nejaké systémové metódy, ktoré by závislým pomáhali zodpovednejšie nakladať so svojimi peniazmi?

Tridsať rokov mala Americká vláda rovnaký problém a skúšala mnoho spôsobov, ktoré by obmedzili, čo môžu klienti kupovať. Najúspešnejšie programy však vznikli až po decentralizácii, keď štáty mohli samy experimentovať, v praxi skúšať ako sa to dá riešiť.

Najúspešnejšie vyšli nasledovné projekty:

1. Klienti si objednávajú jedlo cez zmluvného dodávateľa s licenciou. Ten dostane platbu - peniaze za jedlo - priamo z ich podpory.

2. Zmluvné predajne potravín dostávajú priamo od štátu podporu klienta a tí majú v týchto potravinách debetné účty. Ceny musia byť konkurencie schopné.

3. Tzv. barter karty (elektronické debetné karty).

Rozhovor s Matthew Cayhillom, riaditeľom výskumu a vývoja pre sociálny systém v štáte Colorado v USA

Otázka: Častým problémom je, že ľudia poberajúci podporu zneužívajú tieto peniaze na alkohol, cigarety alebo zadåženosť voči úžerníkom. Aké sú vaše skúsenosti?
Odpoveď: Keď dávaš narkomanovi hotovosť, bude kupovať to, čo potrebuje pre svoju závislosť.

Otázka: A čo robíte vy?
Odpoveď: Na základe výskumu sme zistili, že najefektívnejší a najmenej zneužívaný systém je tzv. barter karta. Táto karta funguje ako debetná karta. Klienti potrebujú iba doklad totožnosti na overenie vlastníctva majiteľa karty. Barter karty nie sú administratívne náročné. Karty môžu byť programované tak, aby zabránili klientom kupovať niektoré produkty. Nedovolia napríklad nákup cigariet, či alkoholu, prípadne vyberať hotovosť. Pokiaľ klienti na podpore majú iba barter karty, veľmi to komplikuje život úžerníkov. Zároveň nimi môžete zabezpečiť elektronický prevod časti podpory (peňazí od štátu) na účet školy za obedy pre deti klientov. Barter karty však neobmedzujú klientov na nákup potravín iba na jednom mieste, v jednej predajni.

Otázka: Je možné systém týchto kariet zneužívať?
Odpoveď: Nemôže byť nič horšie, ako rozdávať hotovosť na pošte. V celoplošnom merítku to priam vyzýva na zneužívanie. Naša skúsenosť zatiaľ je taká, že zneužiť debetné karty sa dá najťažšie.

Otázka: Nemôžeme očakávať, že ľudia budú agresívnejší, keďže nemôžu nakupovať cigarety, alkohol, atď.?
Odpoveď: Keď máte sankcie alebo represívne programy, môžete navrhnúť riešenie. Napríklad, keď nezvyšujete podporu s narodením ďalšieho dieťaťa, môžete ich naučiť ako "plánovať rodinu" alebo zabezpečiť poradenstvo pre tehotné ženy. My žiadame od alkoholikov, ako zmluvnú podmienku (pri podpise Zmluvy o osobnej zodpovednosti), aby sa zúčastnili rehabilitácie, liečby. Terapia sa stane súčasťou systému a cestou k samostatnosti toho klienta. Keď sa začali zavádzať barter karty, najväčší odpor kládli práve tí, čo najviac ťažili zo zneužívania systému. Vo vašom prípade sú to asi úžerníci. Výhodou je, že už viete kto to je...

Projekty a ”úspech”

 Problém: Aby mimovládna organizácia dostala finančnú podporu, musí zaručiť "dlhodobý úspech projektu".
 Zároveň, väčšina projektov sú v skutočnosti experimenty, ktoré nie sú integrované do systému.
 Problém: Každá záverečná správa musí potvrdiť, že projekt bol úspešný. (Kto by financoval ďalšie projekty, ak sa priznáte, že daný projekt nesplnil svoj cieľ).
 Irónia: Všetky projekty sú úspešné. A problémy pretrvávajú.

Sila, keď organizácia môže robiť vlastné chyby

Je možné budovať dobrý systém, keď budeme môcť naozaj experimentovať, pokusmi a omylmi hľadať riešenia a zároveň pravdivo hodnotiť výsledky? Vplývajú vlastné chyby a omyly na zmenu spôsobu myslenia? Áno! Najmä, keď majú jednotlivé regióny vlastný rozpočet a zodpovednosť vytvoriť si vlastný systém a sociálnu politiku. Regionálne programy umožňujú vzájomné porovnávanie výsledkov. Hodnota výsledkov sa stane pragmaticky dôležitejšia ako politická príslušnosť. Namiesto riskovania zlyhania jediného celoštátneho programu spustíme 8 krajských experimentov, 8 rôznych spôsobov hľadania riešenia. Ak sa vyskytnú problémy, miestni realizátori prídu do krajského mesta, nemusia cestovať do Bratislavy a hľadať (zvyčajne neúspešne) niekoho, kto je kompetentný. Regionálne hlavné mestá sú bližšie nielen geograficky, ale aj k reálnemu k problému.

A čo, ak regionálna administratíva nie je veľmi úspešná?

Pred 15 rokmi bola v Taliansku vládna administratíva výrazne decentralizovaná a zodpovednosť rozdelená na 22 regiónov. Severnej časti krajiny sa však darí stále lepšie a prosperuje oveľa výraznejšie, než juh Talianska. Nedávno dostal predseda jedného regionálneho úradu v južnom Taliansku otázku, ako s odstupom času hodnotí túto decentralizáciu.

Otázka: Myslíte, že keby zostal zachovaný centralizmus v Ríme bolo by to pre váš región lepšie? (V "centre centralizmu" panujú názory, že ľudia v hlavnom meste sú schopnejší, než na vidieku. Je to pravda?).
Odpoveď: V žiadnom prípade! Predtým sme mali pocit, že sme niečo ako ”kolónia”. Teraz robíme naše vlastné rozhodnutia. Keď robíme chyby, sú to naše chyby!

BILL BAKER,
0908 635 823
[email protected]

ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU
Letná 38, 040 01 Košice
Tel.: 0907 104 153
e-mail: [email protected]