"Bližšie od teba" - najlepšia hra sexuálnej politiky v štúdiu ŠDK
@ Kultúra -> Divadlo
May 24 2002 - 14:41 GMT | "Muži chcú dievča, ktoré vyzerá ako chlapec. Chcú ju chrániť, ale musí sa vedieť pretåcť aj sama. A musí mať orgazmus... ako keď ťa prejde vlak... ale s eleganciou. Čo chceš ty?
Toto je len jedna zo šťavnatých, dynamických replík inscenácie hry mladého anglického dramatika Patricka Marbera "Bližšie od teba", ktorú dnes (24.5.2002) uvedie štúdio Štátneho divadla Košice v réžii vynikajúceho Jana Willema van den Bosch a skvelého hereckého tímu - Matej Landl, Marek Majeský /alebo Vladimír Kramár/, Dana Košická a Alena Ïuranová.
Neviem, ako viac by som vás mohla pozvať na toto predstavenie ako slovami POÏTE! Je vynikajúce. A stavím sa o čo chcete, že bude najnavštevovanejším predstavením niekoľkých sezón. Realizátori tejto, jednej z najpopulárnejších a najznámejších britských súčasných hier, ktorá bola po svojom napísaní a uvedení v Kráľovskom národnom divadle preložená hneď do mnohých svetových jazykov, slušne šíria jej jedinečnú povesť. Snáď aj preto, že ich zasiahla rovnako silno ako všetkých, ktorí ju videli. Pre zaujímavosť niektoré kritiky odporúčajú: nedíva sa na to príjemne, ale choďte, lebo tá bolesť je práve to, prečo je to dobré, úprimne odporúčam každej žene, len pozor, s kým pôjdete, radšej nie s vlastným dôverným priateľom, neodporúča sa pre ľudí s účesom z 19. storočia...
Ako ste zrejme z úvodných viet vycítili, jazyk tejto hry bude možno pre niekoho uši drsný. Ale nie až taký, aký ho napísal autor. Režisér spolu s hercami sa zhodli na miernejšom podaní. Predsa len /možno aj našťastie/, slovenský divák nie je zvyknutý používať toľko vulgarizmov. Možno práve preto, že nie je obklopený veľkomestom. V ktorom... "Čím viac je v meste možností stretnúť sa, tým osamelejší sú ľudia, čím sú vzťahy voľnejšie, tým vzácnejšia je možnosť poznať intenzívny vzťah. Všade sa stretávame so samotou, prázdnotou, s neschopnosťou niečo cítiť, byť nadšením bez seba. Preto sa ľudia uchyľujú k nespočentým známostiam, čo len vyjadruje hľadanie silného citového zážitku... Do vzťahov sa vstupuje len preto, aby sa z nich dalo utiecť, akonáhle sa zásoba rozkoší vyčerpá..." Áno, táto hra je o vzťahoch a o všetkom, čo im dnešný svet /teda my sami/ prináša. Napríklad: "Realita je jedným z najdôležitejších referenčných bodov vnímania tejto hry - práve preto ju starší ľudia nepochopili, a možno preto ju mladší idealisti zavrhujú... Publikum hru vníma ako súčasnú nielen vďaka odkazom na dnešok /jazyk, internet, londýnske mestské reálie, materiálne detaily a podobne/, ale aj vďaka silnej emocionálnej zasiahnutosti a bolesti, ktorou naň pôsobí. Kritici píšu, že Marbrove postavy sú až bolestne skutočné, my ich vášne spoznávame a to nás znepokojuje... Každý, kto kedy miloval a zakúsil stratu, každý, kto má skúsenosť nevery alebo kto cítil odumieranie lásky, bude túto hru sledovať so stiahnutým žalúdkom a s pocitom spoznania."
Je toho veľa ešte napísané v bulletine a dovolím sio ako pozvánku použiť ešte toto: "Láska a sex sú ako politika, dôležité nie je čo hovoríte, ani čo to znamená, ale to, čo robíte. Patrick Marber tomu veľmi dobre rozumie a Bližšie od teba je v jazyku jednou z najlepších hier sexuálnej politiky."
Čo k tejto hre, inscenácii, tvorbe, dosahu divadla na diváka povedali režisér a herci:
Jan Willem van de Bosch: "Anglickí herci viac pracujú so slovom. Slovenskí cez emócie, veľké gestá. Ale čo bolo zaujímavé - vidieť, že sú schopní urobiť to po mojom. A čo sa týka jazykovej bariéry, ani tam problém nebol. Pretože ja vidím, čomu verím a čomu neverím. Jazyk nie je dôležitý... Hovorí sa, že dôkaz o pudingu je v jeho jedení. Ale už teraz môžem prezradiť, že výsledok povie - sú úžasní."
Matej Landl: "Pred premiérou nechcem nič zakríknuť, ale mám dobrý pocit. Hoci je čo doťahovať. Bližšie od teba je nesmierne zaujímavá, presná hra. Keď som mal v rukách prvú verziu, hoci nie som prudérny, bol som šokovaný pikantnými dialógmi. Ale s režisérom sme našli pre nás prirodzenejšiu cestu. Bola to veľmi zaujímavá spolupráca. Každý z nás je zvyknutý na iný spôsob tvorby. Myslím, že sme sa vzájomne obohatili. Spomínam si, ako sa ma niekto pýtal, či keď prídem do Košíc, neujdú mi kšefty v Bratislave a inde? Samozrejme, že mi ušli, ale som omnoho bohatší. Hra samotná, práca, tvorba... Po roku a pol, čo sme v Astorke robili Večierok - tiež veľmi zaujímavú hru - som mohol opäť robiť niečo plnohodnotné. To ma robí šťastným. Mňa táto hra jednoznačne posunula - aj v súkromí, aj v pracovnej sfére... ¼udia si nevážia, že nejaký vzťah majú, hľadáju ideály..., človek osciluje medzi anjelom a diablom...
Čo sa týka rozdielu medzi spoluprácou s bratislavskými a košickými hercami, nepociťujem ho. Podľa mňa ľudia, s ktorými som tu pracoval - Marek Majeský je síce hosť, ale Dana Košická a Alena Ïuranová sú absolútne skvelé herečky. Majú tam jeden výstup, na ktorý sa chodím stále pozerať. Mimochodom, myslím si, že taká Alenka má pred sebou skvelú hereckú budúcnosť.
Táto hra mi znovu prinavrátila chuť byť hercom. Som šťastný, že som si toto povolanie vybral. Vďaka tomu som pocítil istú zmenu - odišiel som z Bratislavy na dva mesiace. Netvrdím, žeby ma to v Astorke nebavilo, božechráň, naopak. Ale okrem jednej hosťovačky v Národnom divadle je to po jedenástich rokoch po prvykrát, keď som išiel inam. Je to spestrenie. Teraz sa teším na to, že keď prídem späť do Astorky, zahráme si s kolegami nejaké predstavenie. Máme tam stále skvelé vzťahy, až je to niektorým ľuďom podozrivé.
Je to hra, ktorá má v Londýne enormný úspech. Je vypredaná na rok dopredu. Má aj mnoho prvkov až komiky, takže diváka môže zabaviť a zároveň posunúť. Myslím si, že je to niečo nové, originálne, čo na Slovesnku ešte nebolo. ¼udia by si to mali prísť pozrieť už len zo zvedavosti. Možno budú šokovaní niektorými scénami, ale bohužiaľ, taký je život."
Marek Majeský: "S textom som nemal žiadny problém. Ale iba preto, že som mal možnosť v Nitre hrať oveľa naturálnejšiu hru. ´Bližšie k tebe´ je obraz súčasnosti. A divadlo verím, má dosah na diváka, rovnako ako na interpreta, herca. Keď nás to zasiahne - ako hercov pri interpretácii - aj my sa posúvame a výsledný zámer je ten, že prídeme na premiéru pred diváka so zámerom, aby ho to oslovilo. Preskočí iskra - akcia, reakcia, dostane sa to cez imaginárnu štvrtú stenu a výpoveďou zasiahneme diváka.
Ako herci sme cez dramatiku, autorov, texty zámerne ponáraní do rôznych psychologických vzťahov, ktoré rozoberáme, interpretujeme. Musíme sa možno v sebe viac vàtať a odhaľovať takzvané trináste komnaty, aby sme nimi oslovili diváka a zasiahli ho výpoveďou. Aby sa on potom zastavil, zamyslel sa nad sebou, ponoril sa do seba. Lebo ľudia v dnešnom svete sú takí hektickí, takí uponáhľaní, že veľakrát sa zabudnú zastaviť sa a popremýšľať nad tým - ako žijem, ako fungujem?
Momentálne som dosť pracovne vyťažený. Je náročné žiť popri divadle reálny súkromný život, pretože veľkú časť prežívam práve s ľuďmi od divadla. A veľakrát mám problém prepnúť. Ale sú herecké obdobia, keď je herec obsadzovaný. A prídu aj také, keď sa má čas zastaviť. Ale divadlo mi veľmi pomáha - v reálnom živote dá sa z neho ťažiť.
Poslaním divadla je, aby bolo zrkadlom, obrazom života, aby si divák uvedomil, v akom svete žije. Preto sa píšu také moderné hry, ako sa píšu, pretože sú odrazom dnešného sveta. Keby sme nežili takýto život, určite by takéto hry nevznikli. Keby sme boli všetci veľmi dobrí, hrali by sme presne také hry. Ale to nie je pravda. To je ten ideál, o ktorom všetci snívame, ale ten existuje iba v snoch a túžbach. Realita je vždy iná, akú si vysnívame. Veľakrát sa chceme správať lepšie, ako sme, ale v istých situáciách sa vždy prezradíme - že to tak nie je. Myslím, že sa všetci o to pokúšame, aby sa to zmenilo. Všetci celý život s tým bojujeme - aby sme boli lepší."
(24.5.2002)
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|