S kópiou v krku potlačil 16 ton
@ Aktuálne -> Šport
May 27 2002 - 16:02 GMT | V kláštore Shaolin sú údajne v kamennej dlažbe priehlbiny po kopoch mníchov, ktorí tu cvičili bojové umenia. Keď to človek číta v knihe, má pochybnosti. Naviac, mnoho kazia videofilmy s bojovými umeniami, pretože zábery sú častokrát zrýchlené a mnohé je viac dielom filmovej techniky, než skutočných športových výkonov. Tak možno vidieť ako ninja vyskočí dozadu na vysoký múr, alebo na strom, prípadne rozbije hlavou hrubú stenu kláštora. Kde je však pravda? Aké sú hranice ľudských možností? O tom, že sú ďalej, než sa radovému človeku zdá, presvedčil uplynulý piatok a sobotu majster čínskych bojových umení Róbert Mikula, vystupujúci pod umeleckým menom Black Eagle.
Ešte pred konaním jeho dvoch akcií sme sa s Róbertom Mikulom porozprávali, pričom nám odhalil skutočnosť, že fyzická sila a mrštnosť nestačí. Najdôležitejšie je údajne dokázať ovládnuť životodárnu energiu chi-kung, dokázať ju budovať do veľkosti aj rôznych foriem využitia, presúvať energetickými dráhami – meridiánmi – do tých častí tela, ktoré sú najviac zaťažované. Potom sú údajne hranice ľudských možností ďaleko väčšie ako pri bežnom spôsobe života. Aj to sa naučil u čínskeho majstra, ktorým je Wang-Shi-Ju.
Shaolin night
Prvou z akcií bola Shaolin night a konala sa v Športovej hale. Určite milým prekvapením bola skutočnosť, že vstup bol vďaka sponzorom zdarma. Svetelné efekty, primeraná hudba, plamene sviečok i fakieľ, to všetko vytváralo okolitú atmosféru, ktorej stredom boli výkony Róberta Mikulu a jeho zverencov.
Začalo to predvádzaním dýchacích cvikov v časti „Majster sa zobúdza“, kde z pokojných a navonok nebadaných cvikov rástla vnútorná energia cvičenca, až nakoniec niekoľkými prudkými údermi lámal stavebné kvádre. V ďalších bodoch nasledovalo predvádzanie bojových štýlov ako zo strany Róberta Mikulu, tak aj jeho žiakov. Predvádzali sa techniky Shaolinu ako skrížená päsť, železná päsť, dopredu narazená päsť a shaolínska päsť nan-guan. Nechýbala ani exhibícia čínskych bojových štýlov ako škola hada, tigra, draka, leoparda a žeriava.
Eleganciou pohybu a dokonalou technikou zaujala aj Róbertova žiačka Tai-chi Katarína Paukertová. Jej súbor cvičení s tai-chi palicou a mečom vyzerali na pohľad efektne, ale jeho význam je hlbší. Systém energetických cvikov táto žena rozvinula do takých rozmerov, že na druhý deň po nadľudskom výkone doslova nabíjala Róberta Mikulu energiou. K tomu sa však dostaneme neskôr.
Väčšina cvikov sa konala v tradičných ázijských kostýmoch cvičencov kung-fu. Samostatnú časť programu však tvorili aj efektné synchronizované súboje, stavané akoby scény z akčných filmov, ktoré na svoje nakrútenie ešte len čakajú. Vďaka nahodenému imidžu a sprievodnej hudbe by boli vhodné aj do cyberpunkového prostredia.
Ako to však býva, vyvrcholením boli záverečné čísla programu. Róbert Mikula si kľakol nad ostrý meč, priložil naň krk a na ramená si nechal naložiť stavebné kvádre. Tie mu potom jeho žiaci rozbíjali kladivom. V človeku skrsne podozrenie, či meč je naozaj ostrý. Bol. Dôkaz bol podaný nechtiac, keď pri odkladaní nástroja sa Róbert Mikula šuchol prstom o čepeľ a začala mu tiecť krv. Drobné zranenie vcelku výdatne krvácalo a aj keď takáto scéna nebola súčasťou plánovaného programu, cvičil ďalej s rukou, na ktorej mu medzi hánkami päste tiekli malé stružky krvi. To ešte prekopol zopár kvádrov, rozbíjal ich päsťami, v jednom prípade priamo hlavou.
Záverečným bodom bolo ohýbanie železných tyčí – roxorov. Cvičenci mu o jeho krk opreli hneď tri. Pomaly, krok po krku sa približovali k nemu, on k nim a tyče sa ohli. Za normálnych okolností by ich hroty pravdepodobne vyliezli z druhej strany krku, ale jatky sa nekonali. Ako tomu mohol krk odolať? V tej chvíli bol pravdepodobne tvrdší ako kovový materiál. Aspoň podľa Róberta Mikulu, pretože podľa jeho výkladu je to práva energie chi-kung.
Výkon hodný Guinnessovej knihy rekordov
Ako môžete vidieť v profile na našich internetových stránkach, Róbert Mikula má už v Guinnessovej knihe rekordov zápisy hneď dva. Na druhý deň v sobotu sa však pokúsil prekonať sám seba a s kópiou opretou o krčnú jamku potlačiť 16 ton ťažkú električku. Stačilo, aby ju pohol o pár centimetrov a do knihy rekordov by sa už dostal. On si dal normu 30 metrov.
V sobotu popoludní stál v tieni Dómu sv. Alžbety pokojne a pozeral na pristavenú električku. Zastavili sme sa pri ňom, či chce byť v pokoji a sám sa koncentrovať na výkon, alebo sa môžeme porozprávať. Prijal rozhovor, vraj, aby sa rozptýlil.
- Ako ste spokojný so včerajšou Shaolin Night?
„Myslím si, že včerajšia show bola skutočne precízna a bolo tam všetko, čo sa týka čínskych bojových umení. Bolo to prvé podujatie svojho druhu, ktoré sme tu organizovali a máme už objednávky asi na desať ďalších. Tie ešte viac vylepšíme, bude v nich viac ľudí, viac bojových umení. Podľa reakcií, ktoré som včera videl, mám dojem, že sme prebudili ducha kung-fu na Slovensku.“
- Pripúšťate možnosť, že by ste boli dnes neúspešný?
„Urobím všetko preto, aby som naplnil svoje očakávania, ale i manažéra, sponzorov a všetkých, čo sa prídu pozrieť. Predovšetkým však chcem opäť zhmotniť svoju disciplínu, že to dokážem.“
- Vraveli ste, že chystáte ďalšie akcie. Akú budúcnosť plánujete? Predpokladám, že napriek určitým nespochybniteľným dispozíciám neplánujete skončiť ako posunovač vagónov u železníc...
„Začíname projekt, ktorý bude predávaný do širokého zahraničia. Máme už záujemcov v Arabských emirátoch, vo Francúzsku, v Nemecku a vo Švajčiarsku. Tam by sme chcel realizovať niektoré rekordy a sú prvé náznaky až ponuky, čo sa týka filmových spoločností v Indii. Uvidíme nakoľko ďaleko to dôjde, ide o akčné filmy.“
- Váš manažér sa pred niekoľkými dňami vrátil z mesta Dubai, kde zabezpečoval prípravu akcie, čo sa zatiaľ viacmenej udržiavala v tajnosti. Môžete ju už teraz zverejniť?
„Pokúsim sa potiahnuť 60 tonovú loď, a to železnou reťazou, ktorú budem držať v zuboch.“
Ostávalo veriť, že Róbert Mikula má dobrého zubára. Na ťahanie lode si však ešte budeme musieť počkať. Aktuálne bolo oprieť si o krčnú jamku hrot kópie, zaprieť sa do 16 tonového električkového vozňa a tlačiť. Za normálnych okolností by človek musel skončiť ako ražniči. Ražniči sa však nekonalo. Dav ľudí dosť nahusto obkolesil električku, takže mestská polícia musela trochu viac dozerať, ale potom Róbert Mikula začal s cvičením dýchacích cvikov. Z pokojných prechádzal do prudkých krátkych nádychov a výdychov. Nakoniec si oprel hrot kópie o krk, pritlačil ho bradou. Rukami už kópiu nedržal, tie si nechal voľne vedľa tela. Zaprel sa vyrazil.
Mal som to šťastie, že som stál len niečo vyše metra od neho. V tej chvíli sa výraz jeho tváre zmenil na nepoznanie. Na celom tele mu navreli žili, výdychy boli sprevádzané akýmsi netypickým hrdelným hlasom, očné viečka zatvorené. K údivu všetkých sa vagón pohol. Naviac, zdalo sa, že naberá slušnú rýchlosť. Kráčal, tlačil, hlboko dýchal a akoby chrčal. Zo všetkých strán sa ozýval spontánny potlesk. Keď zastal a opatrne zložil kópiu, takmer padal z nôh.
Už v rozhovore, ktorý nám poskytol niekoľko dní pred akciou, vravel, že v takýchto chvíľach, keď energiu z celého tela premiestni len do potrebných častí, prestáva vidieť. Teraz stál podopieraný svojim manažérom Milošom Zverinom, žiačkou Katarínou Paukertovou a ešte ďalším zo žiakov svojej školy. Držali ho, prikladali naň ruky. Róbert sa opäť rozdýchaval, trvalo to asi minútu, upokojoval sa, otvoril oči. Padla otázka – „Už vidíš?“
Akonáhle potvrdil, že áno, odpovedal na otázky novinárov. Vlastne začal sám:
„Dal som do toho všetku svoju energiu. Neviem síce, či som prešiel tri, tridsať, alebo päťdesiat metrov, ale touto energiou sa skutočne dajú robiť veľké veci. To, čo sa vo mne odohráva, neviem ani opísať. Je to niečo krásne i bolestivé. Dokázal som potvrdiť svoje predsavzatia. Musím povedať, že sa mi termín oboch akcií stále posúval, adrenalín sa mi zvyšoval, v noci som nevedel spať a spal som len tri hodiny. Ráno som bol veľmi unavený, pretože aj včera som demonštroval energiu chi-kung.“
- Ak je to dielo ovládania energie, má chi-kung nejakú hranicu?
„Hranica? Keď sa človek chce dostať za ľudské hranice, musí doslova zápasiť medzi životom a smrťou. Tak som s 80 kilami, ktoré mám, mohol tlačiť 16 tisíc kilogramov. Ostrý hrot, ktorý je zapichnutý v krčnej jamke, je poháňaný energiou chi-kung do palice a tá tlačí vagón. Na túto akciu som trénoval od januára a cvičil som štyri až šesť hodín denne. Behom mesiaca a pol som schudol 15 kíl, aby som sa dostal do terajšej kondície. Keby som nevedel s energiou natoľko narábať, v živote by som sa do toho nepustil. Je to všetko vec meditácie a vnútorného videnia. Takto vieme sami seba presvedčiť o svojich možných výkonoch, v tomto smere nie je fyzická sila smerodatná. Keď sa vám to podarí v meditácii, dokážete to aj vo vonkajšom svete.“
Róbert Mikula potom odkráčal na pódium pred Vedeckou knižnicou, kde nastalo jeho verejné predstavenie, rozhovor a podpisová akcia. Oslovili sme Katarínu Parkeutovú, od ktorej prijímal energiu po výkone. Nakoniec, táto žena pracuje s energiami i profesionálne.
- V čom spočívala vaša pomoc? Fungovali ste ako generátor?
„Áno, bola som generátor, ktorý ho vlastne dobil. On prišiel skoro o celú energiu a to je dosť nebezpečné. Ja som mu energiu dala späť.“
- Hovoríte o tom ako o samozrejmosti. Pre bežného človeka to však nie je úplne normálne.
„Energia chi pracuje prúdením. Dotykom s chorým, alebo vysileným organizmom si tento energiu načerpá, to množstvo, ktoré potrebuje.“
- Zdá sa vám to úplne prirodzené, normálne?
„Pre mňa je to už normálne, aj keď to mnohí ešte nechápu. Každý máme normálnu energiu – bioenergiu. Róbert Mikula dokáže zobrať energiu z celého organizmu, kumulovať v krčnej jamke a tá je pevná ako betón. Hrot oštepu ju neprerazí. Po určitom čase sa energia vyčerpá, treba ju rýchle dobiť. Na to stačím ja.“
Nadišiel čas na meranie dåžky trate, po ktorej Róbert Mikula s kópiou v krku posunul električku. Bolo to presne 76 metrov a 53 centimetrov! Na záver ešte zapózoval fotografom, potom povedal, že sa už cíti unavený a nebadane uprostred anonymného davu kamsi odkráčal...
27. 5. 2002
Slavomír Szabó
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|