Začala balónová fiesta U.S. STEEL BALLOON CUP 2002
@ Aktuálne -> Šport
Jun 13 2002 - 15:19 GMT | Napriek čiastočne daždivému i veternému počasiu na začiatku týždňa sa prírodné sily upokojili a plánovaný začiatok balónovej fiesty U.S. STEEL BALLOON CUP 2002 začal podľa programu. Už od rána, len čo bolo niekoľko minút po šiestej hodine, prichádzali na vyhradené parkoviská Námestia osloboditeľov autá s prívesmi naloženými balónmi, balónovými košmi a potrebným technickým vybavením. Štart bol naplánovaný na siedmu hodinu.
Sivá plocha parkovísk sa začala meniť rozprestieraním pestrofarebných balónov, ozýval sa charakteristický zvuk výkonných plynových horákov, ktoré začali chrliť teplý vzduch. Všetko to, čo vyzeralo len ako obrovská pestrá plachta, začalo nadobúdať tvar balónových gúľ. Tvar nestačí, špeciálne mašinky na teplo musia byť výkonné, pretože teplota vo vnútri musí byť približne 90 stupňov a viac. Samozrejme, keď v koši pod balónovou guľou, tú teplotu tak nevnímate. Sú na to dva dôvody. Teplý vzduch stúpa nahor a vy ste nižšie. Druhý dôvod je ešte podstatnejší. Let balónom prináša zážitky, ktoré vás (a to zatiaľ každý potvrdil) natoľko pohltia, že teplotu vlastne nesledujete. Výnimku v tomto prípade však tvorí pilot. Jediná možnosť, ako sa ním na Slovensku stať, je absolvovať pilotnú školu pilotnú školu balónového lietania v Košiciach.
Organizátor Balón Klub Košice organizuje balónové fiesty v Košiciach už deväť rokov. Nabrali na medzinárodnom uznaní i atraktivite v domácom prostredí. Letov sme sa zúčastnili vlani aj predvlani a virtuálne prehliadky mesta z vtáčej perspektívy si môžete vychutnať aj vy, ak si kliknete tu, alebo tu. Na rovnakej spolupráci sme sa dohodli i na tento rok. Vyhradili mi priestor v balóne s reklamou U.S. Steel, čiže s reklamou generálneho sponzora. Pilotom sa stal Štefan Lisík, člen Balónového klubu Košice, spolucestujúcou učiteľka angličtiny z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského Američanka pani Barbara Abel. Bolo tesne po siedmej hodine, niektoré balóny už vzlietli, keď sme sa odlepili od povrchu zemského, zem nahradila podlaha balónového koša a dole stojace autá, ľudia a budovy sa začali nápadne zmenšovať.
Najkrajšia časť letu asi býva - aspoň pre mňa - štart. Severne od nás sa odkryla Hlavná ulica, dominoval Dóm svätej Alžbety. Severný veľmi mierny vietor nás posúval niekam na juh, prešli sme nad Južnú triedu. Je to zvláštny pocit, pozerať sa zhora na chronicky známe miesta, okolo ktorých prechádzate denne už roky. Stúpali sme stále vyššie, ako neskôr pilot Štefan Lisík povedal, najvyššiu výšku letu sme mali 350 metrov nad zemou. Samozrejme, dá sa ísť aj oveľa vyššie, kde už však môžu byť iné než očakávané vzdušné prúdy a svoju úlohu tu zohráva aj reklama, ktorá vlastne balónové organizácie najviac živí. Na akciách ako je táto, musí byť dobre viditeľná a čitateľná aj zo zeme.
Boli sme kdesi nad železničnou stanicou Košice - predmestie, keď balón ostal stáť. V silnejšom vetre pilot dokáže balón určitým spôsobom ovládať, ale v bezvetrí? Keď sme štartovali, pýtal som sa, či budeme pristávať na letisku, tak ako vlani. „Niekde tam,“ kývol pilot rukou na juh, čo by aj mohlo byť pri letisku, ale jednoznačné to nebolo. Keď sme si tak poviseli v bezvetrí, pilot najskôr skúsil trocha klesnúť. Žiaden vzdušný prúd sme však nezachytili, tak sme potom zasa poidstatne stúpli. Tu sme sa už na voľajaké prúdenie chytili, južným smerom však neviedlo. Prešli sme kdesi opäť bližšie k Námestiu osloboditeľov a potom smerom na východ s sídlisku Furča. Blízko Nižnej úvrate, potom až na okraj Košickej Novej Vsi.
Pod nami ležalo akési pole, pilot sledoval elektrické vedenie, ktoré zo známych dôvodov balónisti nemajú radi. Boli sme už asi dvadsať metrov nad zemou, keď sa Štefan Lisík rozhodol zmeniť miesto pristátia a opäť sme stúpli. Na okraji oného poľa stál chlapík pri aute. Možno obdivovateľ, možno majiteľ poľa, čo už mal v aute pripravených psov na vypustenie. Jeho pšenica však neutrpela, pretože sme už preleteli ponad cestu vedúcu z Košíc do obce Sady nad Torysou. Aj na tejto úzkej ceste je križovatka, z ktorej ešte užšia odbočka vedie k vysielačom, či skôr k objektu s vysielačmi, vykrývačmi. Známa stavba na kopci, o ktorej mi viacerí ľudia tvrdili, že sa tam za čias vlády československých komunistov rušil príjem rádií Slobodná Európa a Hlas Ameriky. Kopírujúc vzduchom túto cestu pilot balón nasmeroval na pristátie. To už pod nami zastavilo doprovodné auto, aby pomohli pri balení. Pristáli sme mäkučko ako do perín.
Dobrým zvykom balónových nadšencov býva, že prvoletci po pristáti prechádzajú krstom. Tentoraz bola na rade pani Barbara Abel. Po úvodných slovách pilota o histórii lietania teplovzdušných balónov prišiel na rad samotný ceremoniál - dotyk so štyrmi živlami. Zemou - to jej vlasy oprášil zeminou, vetrom - to jej tú zeminu z vlasou sfúkol, ohňom - iskrou zapaľovača je opálil končeky vlasov a vodou. S vodou je to komplikované. Hovorí sa o nej ako o strategickej surovine tretieho tisícročia, a že ňou netreba plytvať. A keďže balónové lietanie má svoj pôvod vo Francúzsku, výdatne ju radšej postriekal šampanským.
„Keď mi manžel volal, či chcem letieť, okamžite som povedala, že áno. Neváhala som. Je to veľmi vzrušujúce. Fantastické,“ prejavila spokojnosť pani Barbara Abel potom, čo som sa jej opýtal, ako sa cíti.
Na let som sa opýtal aj pilota Štefana Lisíka: „Počasie bolo hodnotené na jedničku, hlásili premenlivý slabý vietor. A bolo až bezvetrie. Keď zafúkal vietor, potvrdilo sa, že je naozaj premenlivý. Oproti štartu sa zmenil jeho smer. Niekedy v takom počasí je lepšie stúpnuť aj do výšky tisíc metrov. My sme však chytili vcelku dobré prúdenie pomerne skoro.“
Štefan Lisík si rovnako ako ostatní piloti vedie o svojich letoch presné záznamy. Toto bola jeho 75. letová hodina a 69. let. Lieta sedem rokov, z toho šesť rokov ako pilot.
Vedľa nás už pristávali ďalšie dva balóny, ktoré sa chytili rovnakého prúdu vetra. Je to zvláštne, ale všimol som si to už viackrát. Keď pasažieri vystupujú s balónových košov, akoby im žiarili oči a úsmev nikdy nechýba. Ani jedného, ani druhého nie je na zemskom povrchu dosť... V košoch letiacich balónov asi áno...
13. 6. 2003
Slavomír Szabó, v roku 2000 po prvom lete členmi Balón klubu Košice prekrstený ako Slavo z letiska
Virtuálnu prehliadku celého letu uverejníme v čo najkratšom čase.
Ïalšie linky US STEEL CUP 2002
Základné informácie - program
Záznam z tlačovej besedy o jednotlivých atrakciách
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|