Okruh cez Herľany a Budimír
@ Okolie -> Cyklotrasy
Jun 24 2002 - 15:30 GMT | Trasa:
Košice – OC Torysa na Furči: 0 km
Bidovce: 13,8 km
Nižná Kamenica: 19,2 km
Herľany: 24,6 km
Odbočka na Mudrovce: 29,1 km
Vtáčkovce: 35,3 km
Družstevná pri Hornáde: 49,6 km
Košice – Amfiteáter: 58 km
Povrch
Celá trasa vedie po asfaltových cestách, na úseku z Košíc do Bidoviec je cesta veľmi frekventovaná, ďalej sú to tichšie až tiché cesty. Pri príchode do Košíc je cesta z Družstevnej pri Hornáde do Košíc opäť dosť frekventovaná.
Najťažší úsek cesty:
Cestou je niekoľko výraznejších stúpaní, tiež niekoľko málo strmých, ale dlhodobých stúpaní. Najciteľnejšie je to v úsekoch: Herľany – Kecerovce (pred Kecerovcami strmo dole), Kecerovce – Ortáše (2x stúpanie a 2 x klesanie).
Najzaujímavejší úsek cesty:
Z Vyšnej Kamenice cez Herľany, Rankovce až po odbočku na Mudrovce. Vpravo vidíte vykrývač Makovica, kam podľa mapy z dediny Mudrovce vedie asfaltka až na hrebeň.
Veľmi príjemné je aj dlhé klesanie, ktoré začína medzi dedinami Vtáčkovce a Ortáše a vedie až do Ploského. Príjemne klesáte až 4 km a môžete dosiahnuť slušnú rýchlosť na veľmi málo frekventovanej ceste.
Potrebné mapy:
Opisovaný úsek cesty je na okrajoch troch odporúčaných máp. Ide o turistické mapy Vojenského kartografického ústavu Harmanec. Sú to mapy: č. 117 – Slanské vrchy – Dargov, č. 116 – Slanské vrchy – Veľká Domaša, č. 136 – Volovské vrchy – Košice.
Opis trasy:
Trasa je vhodná ako pre horské, tak i pre cestné bicykle. Na základe našich skúseností však radím zobrať si dostatočnú výbavu na opravu defektov.
Štart - Bidovce
Nultý kilometer našej trasy sme začali merať pre obchodným centrom Laborec, čo je v mestskej časti Dargovských hrdinov na Triede arm. Generála Ludvíka Svobodu. Išli sme na križovatku s Herlianskou ulicou, ktorá vedie do mestskej časti Košická Nová Ves. Musíte prejsť cez známu križovatku na konci sídliska, kde sa stretáva spomínaná cesta so Sečovskou cestou, čo cez Košickú Novú Ves pokračuje už ako Herlianska. Je to výpadovka na Michalovce.
Bol koniec júna a teploty sa šplhali nad 30 stupňov. Je potrebné povedať, že v tomto počasí by bolo azda vhodnejšie uprednostniť nejakú cestu lesným terénom. Aj pretože výpadovka na Michalovce je dosť frekventovaná, nielen čo sa týka osobnej, ale i kamiónovej dopravy.
Potom ako mierne stúpnete a dostanete sa cez Košickú Novú Ves, čaká vás asi trojkilometrové klesanie do obce Košické Olšany. Klesanie je výrazné, v jednej časti je dopravná značka, ktorá povoľuje najvyššiu rýchlosť 50 km/h, takže som musel brzdiť.
Keby ste sa vášnivo zaujímali o stredovekú architektúru, v Košických Olšanoch od križovatky vpravo nájdete Farský kostol sv. Štefana kráľa, ktorý pochádza zo 14. storočia. Neskôr bol však prebudovaný natoľko, že teraz vyzerá dosť všedne obyčajne, takže predpokladám, že väčšina pôjde cez križovatku ďalej rovno trochu do kopca.
Cesta je stále dosť frekventovaná (medzinárodná cesta E 50) a trvá to až po odbočku na Bidovce. To ešte prefrčíte cez okraj dediny Ïurďošík, v závere tejto časti potom opäť klesáte.
Do Bidoviec sa možno dostať priamo hlavnou cestou, ale je tu aj kratšia možnosť. Počas klesania zaregistrujete križovatku. Hlavná cesta trochu bočí a priamo vedie užšia vedľajšia cesta k benzínovej pumpe. Ak sa pustíte tadiaľ, skôr opustí frekventovanú asfaltku a rovno sa dostanete do dediny skôr. Tu aj motoristický ošiaľ končí a môžete ďalej vychutnávať jazdu menej frekventovaný bočnými cestami okresu Košice-okolie.
Uprostred Bidoviec je malý parčík, hneď pri pobočke Slovenskej sporiteľne. Je to dobré miesto na zastávku a oddych. V smere na Herľany máte ešte v Bidovciach niekoľko možností zastaviť sa na občerstvenie.
Výpis z tachometra na úseku: Košice, OC Laborec – Bidovce, parčík pri sporiteľni
Vzdialenosť: 13,77 km
Čistý čas jazdy: 48 minút
Priemerná rýchlosť: 17 km/hod
Maximálna rýchlosť: 53 km/h
Bidovce – Nižná Kamenica
Ïalší terén, podobne ako počas celej cesty, je vlnitý. Stúpate hore, klesáte nadol. Pri cyklistike to už tak býva, že ľahšie a rýchlejšie sa klesá. Teda aj keď približne rovnako klesáte a stúpate, pokiaľ ide o kilometre, v podstate dlhšie stúpate a to sa viac vryje ako zážitok do pamäti. Smerové značky ukazujú cestu na Herľany, ktorá na konci dedine pri cintoríne bočí vpravo. Opäť mierne stúpate. Do Herlian sa môžete dostať dvoma spôsobmi. Buď stále rovno po tejto ceste, čo je o niečo málo kratšie, alebo pri odbočke na Nižnú Kamenicu odbočíte vpravo a potom cez obec do Vyšnej Kamenice, potom okolo malej vodnej nádrže späť na hlavnú cestu.
My sme uprednostnili cestu cez Kamenice. Jednak som potreboval nafotiť Nižnú aj Vyšnú Kamenicu do časti okolie Košíc, taktiež je o niečo dlhšie obchádzka cez tieto dediny skutočne dobrá, pretože sme takto v danom úseku stretli iba jediné auto.
Ako sme klesali po odbočke do Nižnej Kamenice, dostali sme prvý defekt. To sme ešte netušili, že ich celkovo dostaneme štyri. Nuž, niektoré akcie sú bohaté na nepredvídané zážitky.
Zastavili sme sa v areáli kaštieľa, v ktorom teraz sídli detský domov. Pohľad to naozaj nebol radostný, ale deti nám mali snahu pomôcť, rovnako aj ich „tety“, ako tu deti nazývajú vychovávateľky. Problém bol len v tom, že pri oprave defektu je vhodné povrch vyňatej gumy odmastiť alkoholom. Zohnať poldeci vodky v detskom domove je však dosť nereálne. I tak sme to zvládli a šli ďalej.
Výpis z tachometra na úseku: Bidovce, parčík pri sporiteľni – Nižná Kamenica, detský domov
Vzdialenosť: 5,39 km
Čistý čas jazdy: 26 minút
Priemerná rýchlosť: 12,1 km/hod
Maximálna rýchlosť: 45 km/h
Nižná Kamenica – Herľany
Z Nižnej Kamenice do Herlian je cesta v pohode. Úplne tichá asfaltka vedie do obce Vyšná Kamenica. Na začiatku dediny je odbočka vľavo, ale pokojne môžete pokračovať rovno až dôjdete k malej vodnej nádrži, okolie ktorej sa práve vyznačovalo zvýšeným počtom rybárov. Tu za dedinou asfaltka bočí vľavo, čím sa spätne dostávate na pôvodnú hlavnú cestu. Potom trochu stúpnete v lesnatejšom teréne a v závere prudšie klesnete do dediny Herľany. Ak zastavíte presne pred krčmou, čo je na Hlavnej ceste pri obchode Jednota, možno budete mať ma tachometri rovnaké výsledky ako my.
Výpis z tachometra na úseku: Nižná Kamenica, detský domov – Herľany, krčma
Vzdialenosť: 5,44 km
Čistý čas jazdy: 31,25 minút
Priemerná rýchlosť: 10,3 km/hod
Maximálna rýchlosť: 40 km/h
Herľany – odbočka na Mudrovce
Pri Herľanoch sa trochu zastavím, pretože tamojšie pomery ma zanechali v smútku. Toto miesto bolo známe už v 17. storočí, v 18. storočí išlo o chýrne kúpele, ktoré možno porovnať napríklad s terajšími Piešťanmi. Koncom 18. storočia tu bolo 112 izieb a 25 kamenných vaní. Chodili sa tu liečiť nielen ľudia z Rakúsko - Uhorska, ale i spoza hraníc monarchie. Z Košíc do Herlian premávali omnibusy, čiže upravené vozy na transport ľudí, ťahané koňmi a konské taxíky - fiakre. Dnes tu nenájdete nič, hoc pokiaľ ide o gejzír, je to svetová rarita. Údajne sú na svete len dva studenovodné gejzíry, z nich jeden práve tu. Táto atrakcia tu však už asi nanajvýš pritiahne iba niekoľko fanatikov – geológov.
Našiel som internetové stránky Penziónu Herľany, ktoré sľubovali dobré ubytovanie a kvalitnú reštauráciu. Zariadenie je priamo uprostred dediny, ale zo strany majiteľov penziónu je to poriadne chrapúnstvo takúto stránku ďalej prevádzkovať, keď nám dedinčania povedali, že penzión je už druhým rokom zatvorený. To sme ešte predtým poslali objednávku ubytovania cez e-mail... Z Košíc sme totiž išli v piatok dosť popoludní, aj vďaka defektu sme do Herlian dorazili v podvečer. Inak je však celú trasu možné prejsť za jeden deň.
Keďže slnko celý deň poriadne pálilo a v čase najväčších horúčav bolo vyše 30 stupňov, veľmi sa nám žiadalo dať si sprchu. Podľa mapy je v dedine aj hotel Gejzír. Bol. Teraz je to akési stavenisko v rekonštrukcii, kde len brechá zúrivý pes na reťazi.
Hneď pri gejzíri je niekoľko krásnych historických budov, v historickom sade, ideálne prostredie na ubytovanie. Teraz je to školiace zariadenie Technickej univerzity Košice. Opýtal som sa vrátnika, či sa tu dá prespať. Povedal, že áno. Hneď som pýtal jednu izbu pre troch, odpoveď ma však prekvapila. Že aj keď práve majú dosť veľa voľných izieb, nemôžu nás tu ubytovať, lebo sme neboli vopred nahlásení. Tak sme teda týmito krásnymi historickými kúpeľmi smutne prechádzali a pokúšali sa hľadať logiku vo vrátnikovom vysvetlení. Márne. Ale vcelku sa už teším na najbližšiu tlačovú besedu Technickej univerzity, keď páni z rektorátu zasa budú bľačať, ako zúfalo málo peňazí má škola. Nevravím, že by ich pár stoviek za nocľah spasilo, ale ak je toto modelový prístup využívania majetku univerzity, stojí sa
zamyslieť nad tým, kam to vlastne speje.
Herľany, obec vďaka gejzíru svetovo unikátna, je miesto, kde nezoženiete teplú stravu ani nocľah. To sme ešte nevedeli, že na druhý deň tu nezoženieme ani chlieb. Odišli sme prameňu minerálnej vody, ktorý sa donedávna dal čerpať zo studne v altánku. Zbytočne. Pumpa bola pokazená. Vrátili sme sa pár metrov do krčmy. Dlhý rad na pivo, čakanie asi 30 minút v rade, kým začne čapovať s tým, že si máte ísť sadnúť a o chvíľku sa prísť pozrieť, či je to už hotové. Malé pivo čapovala asi 20 minút, z výčapu krčmárke tiekla samá pena. Keď to teplé pivo ochutnáte, pravdepodobne získate životnú skúsenosť, ako sa môže cítiť pacient, ktorý podstúpi liečbu formou urinoterapie. (Urinoterapia v preklade znamená liečbu močom. Ide o metódu, ktorá rozpútava ostré výmeny názorov nielen medzi laikmi, ale predovšetkým v lekárskych kruhoch.)
Pokiaľ teda v Herľanoch túžite po hygiene, k dispozícii je vodovod v záchode v krčme, prípadne sa môžete umyť v potoku. Ak tu chcete prespať, ponúkame dobrý a lacný tip. V smere z obce na Rankovce asi 200 až 300 metrov po značke, kde Herľany končia, je vpravo od cesty skupina stromov a lesná cesta. Tá vás priamo zavedie do kameňolomu, či skôr „pieskolomu“ vyhåbeného v poli, kde sa pekne v izolácii od prostredia môžete uložiť na zem, alebo si rozložiť stan a prespať do rána.
Ráno sme v jediných tunajších potravinách chceli kúpiť chlieb, alebo pečivo. V predajni Jednota COOP nás z nestriedmeho optimizmu dostala predavačka. Tu, necelých 30 kilometrov za Košicami, civilizácia končí. Posledný chlieb dostávajú v piatok ráno. Pretože gejzír mal začať chrliť medzi 12,00 a 14,00 a chceli sme to stihnúť, rozhodli sme sa ísť si kúpiť chlieb na raňajky do obce Žírovce. Tá je necelý kilometer odtiaľ západným smerom. Keď sme tam prišli, povedali nám, že v dedine nie je ani jeden obchod a všetci chodia nakupovať do Herlian. Tak sme sa vrátili a uvažovali, či máme počkať na erupciu svetovo jedinečného gejzíru, alebo svoj čas venovať zháňaniu čohosi takého raritného, ako je v tejto lokalite chlieb. Hlad zvíťazil a rozhodli sme sa poskytnúť cestu za chlebom.
Cestou z Herlian sme asi pol kilometra stúpali do mierneho svahu a potom klesli do dediny Rankovce. Táto dedina je turistom známa vďaka Rankovským skalám, čo je prírodná rezervácia viditeľná z celého okolia obce. Rastie tam veľký počet rôznych chránených rastlín a celkovo to vyzerá naozaj dobre. To však už nie je cesta pre bicykel. Dedina je známa aj početným rómskym etnikom, a teraz bude známa aj vďaka nášmu oznamu, že ani tu sa nie je dobre zastavovať v sobotu dopoludnia s takou absurdnou požiadavkou, ako je kúpa chleba, alebo pečiva. Môžete to však vyriešiť ako my a dať si na raňajky nanuky...
To už sa blížilo poludnie a slnko opäť žeravilo vzduch, rozpaľovalo asfalt, naše lebky, varilo v nich mozgy. Teplota cez 30 stupňov asi nie je práve to najlepšie na predstavovaný úsek cesty, pretože sa začína dlhodobo stúpať až k odbočke na Mudrovce.
Výpis z tachometra na úseku: Herľany, krčma – odbočka na Mudrovce
Vzdialenosť: 4,46 km
Čistý čas jazdy: 21 minút
Priemerná rýchlosť: 12,5 km/hod
Maximálna rýchlosť: 48,5 km/h
Odbočka na Mudrovce – Vtáčkovce
Úsek z Rankoviec po odbočku na Mudrovce je krátky, ale stúpate stále nahor. Ako samostatnú časť trasy sme ho vyčlenili, pretože podľa mapy z Mudroviec vedie asfaltka na hrebeň Slanských vrchov, konkrétne k vykrývaču Makovica. Ten je dobre viditeľný takmer počas celého úseku cesty. Vyjsť hore na bicykli by bol určite zážitok, avšak nie v čase, keď padajú historické teplotné rekordy a nemáte so sebou potraviny, pretože sa tu nedajú kúpiť.
Odbočku na Mudrovce poznáte veľmi ľahko. Je to odbočka v pravo od cesty, ktorou prichádzate a je tam značka so šípkou a nápisom Mudrovce. To by mohol každý pochopiť, aj keď bude 40 stupňov... Ak by sa niekto na bicykli na Makovicu vybral, prosím, napíšte svoje zážitky do čitateľských poznámok pod článok.
Niekoľko metrov po odbočke na Mudrovce čaká milé prekvapenie. Strmým kopcom si to šiniete nadol, slušnou rýchlosťou už aj okolo prvých rómskych chatrčí v Kecerovciach. Ak máte dobrú rýchlosť, môže vás to doviesť až na križovatku v centre obce. Tam sme okamžite nabehli do malého obchodíku s potravinami a div divúci. Nie, chlieb nemali, ale mali ešte jednu vianočku. Takmer dôvod na oslavu. Stáli sme pred obchodom a s neskrývanou radosťou sa na ňu usmievali. Keby sme ráno kúpili chlieb, bolo by to chvíľa, ktorej vzácnosť by sme si ani neuvedomovali. Tak sme tu stáli a tešili sa, že bude čo jesť.
Naša trasa z Keceroviec pokračovala v smere na Bunetice. Musíte prejsť na vyšný koniec obce, kde sa cesta rozdvojuje a pokračovať vľavo. Opäť nastáva dlhotrvajúcejšie stúpanie medzi poľami, kde má slnko možnosť opierať sa plnou silou do vašich lebiek, páliť na kožu, až po čase začnete počuť, ako duní tep vášho srdca v spánkoch. Opäť pripomínam, že trasa je vcelku slušná, chybu sme urobili my, že sme sa po nej vybrali v čase vrcholných horúčav. Keď už stúpnete na relatívnu rovinu, vľavo sa od cesty delí ďalšia, užšia asfaltka. To je cesta do Vtáčkoviec, ale pozor, nie je tu žiadna smerová tabuľa! Len dopravná značka križovatky s vedľajšou cestou. Tu je potrebné zabočiť a čaká vás príjemné klesanie po ceste vedúcej z časti lesom. Podľa môjho odhadu touto asfaltkou prejde tak nanajvýš desať áut denne. Po krásnom klesaní sa dostanete za obecnú tabuľu, ktorá hlása, že ste už v dedine. No, ste aj nie ste. Nachádza sa tu veľmi rozľahlá rómska osada, ktorú sme si aj my s dedinou pomýlili. Po pravej strane sa tiahne na kopec domov, ktorých stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia by som rád videl. Slušný počet z nich je prizdobený satelitmi.
Výpis z tachometra na úseku: odbočka na Mudrovce - Vtáčkovce
Vzdialenosť: 6,22 km
Čistý čas jazdy: 29 minút
Priemerná rýchlosť: 12,9 km/hod
Maximálna rýchlosť: 43,5 km/h
Vtáčkovce – Družstevná pri Hornáde
Skutočná dedina sa nachádza až na kopci, kam je opäť nutné stúpať. Prechádzate popri niekdajšom JRD, cintoríne až do obce. Cesta ďalej pokračuje stúpaním. Vzhľadom na skutočnosť, že keby teplota mala 30 stupňov, bolo by to vítané ochladenie, začalo mi to liezť na mozog. To sa prejavilo asi tak, že som naraz videl dvojmo, povrch tela som mal žeravý a bolestivý na každý dotyk, chytala sa ma triaška, v ušiach mi hučalo, keď som privrel oči, začal sa so mnou krútiť celý svet. Za iných okolností by sme túto trasu zvládli hravo, ale odporúčam naozaj za prijateľnejšieho počasia.
Ïalším stúpaním sme došli až na kopec nad obec Ortáše, odkiaľ sme opäť príjemne klesli do dediny. My sme v Ortášoch zastavili, pretože toto oné, čo lekári diagnostikujú ako úžeh, čiže prehriatie organizmu, naberalo na obrátkach. Ak by ste však pokračovali ďalej rovno, ide priam o nádherný úsek cesty, pretože klesáte naberajúc na rýchlosti až do obce Ploské. Je to asi štyri až päť kilometrov cesty, počas ktorej iba suchopárni flegmatici nevýskajú: „Jupí“. Bicykel ide sám, udržiavate len rovnováhu, sledujete okolitú krajinu, občas slabučko pribrzdíte, ak sa blíži zákruta. Áut tu jazdí minimálne, prosto úsek ako stvorený na rýchlostné rekordy. Ja, vzhľadom na zdravotný stav, som tu už pod šesťdesiatkou brzdil, najviac som dosiahol 58 km/h. Aj to na zabitie stačí.
Ešte predtým sme však zastavili v Ortášoch. V strede obce to majú priam geniálne zariadené. Kostol, krčma a obecný úrad sa nachádzajú v jednej budove. Nikam nie je ďaleko.
Keďže sme boli úplne prehriatí, požiadali sme dedinčanov o vodu. Povedali nám však, že vodu v tejto dedine nehodno piť, ak si k súčasným problémom nechceme pridať ešte aj žalúdočno-črevnú koliku. Chlapík bol však zlatý, doniesol nám pol fľaše minerálky. Jej teplota bola tak tesne pod bodom varu, asi ju mal vycapenú v okne, ale boli sme mu nesmierne vďační. Zaliezli sme do tieňa pod strom a čakali a čakali a čakali, kým otvoria krčmu.
Strávili sme tu vyše troch hodín, pretože v tej horúčave sa nedalo pokračovať. Potom nasledovalo spomínané klesanie do Ploského a cestou ďalej do Kráľoviec. Tu je v dedine odbočka, ktorá vedie mostom ponad košicko-prešovskú diaľnicu do dediny Budimír. Je to veľká obec, viacero krčiem, ale my sme tu opäť dostali defekt. Keď sme ho opravili, zistili sme, že koleso ďalej sfukuje. Opäť sme ho rozobrali a zistili, že malo hneď defekty dva.
Po oprave sme sa vybrali severne smerom na Prešov. Je to lepšie, ako si to namieriť južne na Košice a absolvovať stúpanie v smere cez Zelený dvor po diaľničnom privádzači. Necelý kilometrík severne za Budimírom totiž máte málo frekventovanú cestu v smere na Družstevnú pri Hornáde. Prechádzate cez malý horský chrbát, čo znamená, že stúpate a potom pekne klesáte. Tu sa však opäť stalo niečo, s čím sme už nerátali. Opäť ďalší defekt, takže v poradí na predstavovanej trase už štvrtý.
Keď sme však dorazili do Družstevnej, zmocňoval sa nás hlad a rozhutovali sme, v ktorej reštaurácii sa najeme. Zbytočne, jedlo sme nedostali ani v jednej.
Výpis z tachometra na úseku: Vtáčkovce – Družstevná pri Hornáde
Vzdialenosť: 14,27 km
Čistý čas jazdy: 1 hodina, 4 minúty
Priemerná rýchlosť: 13,1 km/hod
Maximálna rýchlosť: 58,0 km/h
Družstevná pri Hornáde – Košice
Reštaurácia Čárda mala v ten deň zatvorené. Našťastie je na hlavnej ceste v smere na Košice asi po 500 metroch ďalšia reštaurácia. Reklamný panel hlásal lacné obedy a večere. Lenže predavačka na nás vyhàkla, že už cez víkendy nevaria. Ostala len blízka cukráreň, krémeše, zmrzlinové poháre. Aj tým sa dá zahnať hlad, naviac, potešil nás veľmi úslužný personál, ktorému nevadilo, že sme už špinaví, smrdíme od potu a náš jazyk sa po celodennom pražení lebiek na slnku pletie, akoby sme boli pripití.
Cesta z Družstevnej do Košíc je chronicky známa. Na konci dediny krátke stúpanie, potom viac-menej vlnitý terén a rovinky až k štadiónu Lokomotívy. Pre zaujímavosť ešte v závere ponúkame výpis z tachometra, keď cesta pokračuje okolo Botanickej záhrady a potom po Watsonovej k amfiteátru.
Výpis z tachometra na úseku: Družstevná pri Hornáde – Košice, amfiteáter
Vzdialenosť: 8,39 km
Čistý čas jazdy: 25 minút
Priemerná rýchlosť: 19,6 km/hod
Maximálna rýchlosť: 42,0 km/h
Torzo
Spomínaná trasa vedie viacerými zaujímavými úsekmi, často veľmi málo frekventovanými cestami. Niet však kde sa najesť. Aj keď my sme si ju rozdelili na dva dni, dá sa pokojne zvládnuť aj za jeden, len je potrebné počítať, že s prestávkami pôjdete od rána do večera. Aj pretože budete musieť zvládnuť viacero prevýšení. Taktiež ju neodporúčam absolvovať v 30 stupňových teplotách, skôr niekedy na jar, alebo na jeseň. Uvedené časy berte s rezervou. Podmienky neboli vhodné a bicykle sme mali nabalené s batožinou na dva dni. Akoby sme už predpokladali, že v Herľanoch turisti nie sú vítaní.
Túto trasu sme absolvovali v dňoch 21. – 22. júna 2002.
Slavomír Szabó
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|