| Stanovisko Priateľov Zeme – SPZ k štúdii MESA 10 „Riešenie nakladania s obalmi v podmienkach Slovenska“
@ Aktuálne -> Životné prostredie
Jun 10 2005 - 07:48 GMT | / Priatelia Zeme – SPZ -- tlačová správa/ -- Priatelia Zeme – SPZ upozorňujú, že množstvo odpadov z nápojových PET obalov na Slovensku aj v EÚ neustále rastie. Na Slovensku tento nárast predstavoval od roku 2000 do roku 2004 až 5-tisíc ton. Organizácia považuje za veľmi nebezpečné, že sú dnes z trhu umelo vytláčané ekologickejšie vratné opakovane používané obaly jednorazovými.
Aktuálna štúdia MESA 10 o systémoch zberu a recyklácie PET obalov, tento trend posilňuje. Tvrdí, že separovaný zber PET obalov je výhodnejší ako ich povinné zálohovanie. Priatelia Zeme – SPZ upozorňujú, že štúdia obsahuje zavádzajúce tvrdenia a množstvo odborných chýb, ktoré zásadne deformujú jej výsledky. Ak by sa ňou riadila vláda a ministerstvá, došlo by iba k podpore triedeného zberu na úkor ekologickejších alternatív. Organizácia vyjadrila hlboké znepokojenie, že Recyklačný fond SR financoval vypracovanie nekvalitnej štúdie, ktorá sa týka verejného záujmu.
Odborné chyby v štúdii MESA 10
Priatelia Zeme – SPZ upozorňujú, že MESA 10 vychádzala pri vypracúvaní štúdie z nesprávnych predpokladov a že jej autori urobili niekoľko odborných chýb.
▪ Štúdia počíta s drahými technickými zariadeniami – čističkami, ktoré by zálohovanie značne predražili. Zálohovanie však čističky vôbec nepoužíva.
▪ Predpokladá nerovné podmienky pre zálohovanie a triedenie. Počíta s väčším počtom obalov v systéme triedenia, čím neobjektívne znižuje náklady na jeden kus obalu.
▪ MESA 10 kalkuluje s osobitnou dopravou zálohovaných obalov, oddelenou od existujúcej infraštruktúry argumentujúc, že „legislatíva zakazuje mať odpady v tých istých priestoroch ako potraviny“. Ignoruje tak stanovisko Hlavného hygienika SR, ktorý konštatuje, že spätné odoberanie zálohovaných obalov nie je zberom odpadu. „Z pohľadu ochrany zdravia otázka, či použité PET fľaše sú obalom alebo odpadom nehrá podstatnú rolu za predpokladu, že budú splnené určité podmienky vyhovujúceho nakladania s nimi v samotných obchodných priestoroch,“ konštatuje v liste Priateľom Zeme.
▪ Štúdia tiež kalkuluje s pätnástimi zbernými centrami, čo je ďaleko väčší počet, než je zaužívané vo svete. Ak by boli údaje o ich potrebnom počte pravdivé, šlo by v prípade Slovenska o svojho druhu rekord. Väčšiemu Švédsku totiž stačí jedno a Nórsku štyri.
„Pre jedného príjem, pre iného náklady“?
Nevybratá záloha spolufinancuje systém zálohovania a recyklácie. Príspevky štátu výrobcom a dovozcom sú vďaka prostriedkom z nich a z predaja suroviny PET na recykláciu menšie. Výrobcovia si potom do ceny nápoja započítajú len náklady, ktoré musia priamo zaplatiť. Nevybratá záloha tak šetrí peniaze všetkých spotrebiteľov. Argumentácia MESA 10, že časť záloh by sa snažili vybrať ľudia za obaly privezené z krajín, kde neexistuje zálohový systém, je demagógiou. EAN Slovensko, ktoré označuje obaly kódmi už oznámilo, že je pripravené pomôcť zaviesť značenie pre obaly predané na Slovensku. Takto systém bezproblémovo funguje vo všetkých krajinách, kde sa obaly zálohujú.
Náklady predstavuje len pre znečisťovateľov – platí ten, kto obal nevráti, ale zahodí. Dochádza tak k naplneniu princípu „znečisťovateľ platí“, ktorý je súčasťou environmentálnej politiky EÚ. Systém zálohovaných obalov je adresný – nezavádza paušálne poplatky, ktoré „trestajú“ všetkých.
Nevybraté zálohy spolufinancujú systém zálohovania všade na svete. V roku 2002 boli Nórsku vďaka používaniu nevyžiadaných záloh administratívne poplatky pre výrobcov 0 korún pre veľké PET obaly. Náklady sa vykryli z predaja suroviny a nevyžiadaných záloh.
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|