Základné údaje

Sopečné pohorie Slanské vrchy sa nachádza v Matransko-slanskej oblasti. Ich severná strana susedí s Beskydským predhorím, východná s Východoslovenskou nížinou, západná s Košickou kotlinou a južná s hranicami Maďarska.

Charakteristickým rysom pohoria je jeho rozmanitosť, ktorá je daná zložitým geologickým vývojom. Masív vznikal postupne rozloženou sopečnou činnosťou. Z tohto dôvodu sa tu nachádzajú početné doliny, členitý horský reliéf so skalnými bralami.

Dĺžka pohoria je približne 50 kilometrov. V severnej časti dosahuje šírku asi 20 kilometrov a v južnej časti približne 12 kilometrov. Najvyšší vrh je Šimonka a má nadmorskú výšku 1092 metrov.

Atraktívne sú hlavne jazerá Izra a Malá Izra. Prevažne Izra je z hľadiska turistiky nádherným miestom, ktoré má šance v budúcnosti prilákať milovníkov horskej turistiky i rekreantov vyhľadávajúcich oddych pri vode.

Toto jazero je uložené atypicky, jeho nadmorská výška je až 448 metrov, čo v porovnaní s okolitým prostredím z neho vytvára horké jazero. Vzniklo zosuvom pôdy, ktorá vytvorila prírodnú hrádzu, čím zamedzila odtoku vody z prostredia. Rozloha Izry je 3,7 hektára a miestami dosahuje hĺbku až 8 metrov.

Svojrázne čaro jazera preniklo až do slovesnej ľudovej tvorivosti, čím vznikla povesť o pôvode mena jazera. Údajne bola Izra dcéra tureckého veľkovezíra, ktorý velil vojskám, čo si podrobili celé Slanecko. Zamilovala sa však do uhorského grófa, ktorého veľkovezír nechal sledovať. Keď sa gróf s Izrou člnkovali na jazere, veľkovezír vystrelil z luku na grófa. Zasiahol ho, ale do vody za ním skočila aj Izra a jazerná hladina sa zatvorila nad oboma navždy.

Rastliny

Vzhľadom na nadmorskú výšku a charakter pôdy sú pre Slanské vrchy typické listnaté stromy. Prevažujú teplomilné dúbravy a vo vyšších pásmach bučina. Typický je aj hrab, najmä vo vlhších oblastiach s hlbšou pôdou nad kamenným jadrom hôr. Tieto stromové spoločenstvá sú pôvodné, v prevažnej miere nevznikli ľudským zásahom, čiže sadením, ale prirodzene pokryli celé pohorie. Kamenisté svahy majú pestrejšie zloženie, často dominujú jaseň, javor, lipa a klen.

Botanikov určite zaujmú teplomilné rastliny, ktoré sa nachádzajú v nižších pásmach, často v blízkosti skalných útvarov a tiež v oblasti národných prírodných rezervácií Veľký Milič a Malý Milič. Druhovo sa v týchto rastlinných spoločenstvách vyskytujú: Zvonček sibírsky, kavyľ pôvabný, klasovec sivastý, waldesteina kukliková, kostava dalmatská, tavoľnik prostredný a kamienka modropurpurová.

Živočíchy

Rôznorodosť prostredia, relatívne teplomilné prostredie a početné vodné toky od malých potôčikov po jazero vytvárajú predpoklady pre pestré zastúpenie živočíšnych druhov.

Z poľovnícky atraktívnej vysokej zveri tu žije jeleň obyčajný, srnec hôrny, ale i muflón obyčajný. Medzi známymi druhmi nechýba ani líška obyčajná a jazvec hôrny.

Z dravých vtákov sú svojim výskytom vzácne najmä orol kráľovský , sokol sťahovavý a sova dlhochvostá. Početnejšie sú zastúpené aj druhy jariabok hôrny, krkavec čierny, orešnica perlová, haja červená a muchárik malý.

Samostatnú kapitolu tvoria netopiere. Z ich druhového zastúpenia tu možno nájsť podkovára veľkého, netopiera brvitého, netopiera ostronohého a nehaňu čiernu.

V jazere Izra žijú ryby lieň obyčajný a čík malý.

Medzi jaštericami sa vyníma najmä jašterica murová.

sivo