ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU
OBČIANSKA INICIATÍVA ZA ZMENU SOCIÁLNEHO SYSTÉMU V SR

• predstavenie
  
• ponuka na spoluprácu
  

Kontakt:
Letná 38
040 01 Košice
e-mail: [email protected]

ďalšie linky - publikačná činnosť:

• December 2002
• List poslancom NR SR
• Sociálna politika rešpektujúca prirodzené ľudské zásady - September 2002
• AKO PENIAZE MOTIVUJÚ ĽUDÍ K TOMU, ABY ZOSTALI NA PODPORE A AKO SLABÉ SANKCIE BRÁNIA ĽUĎOM PLNIŤ SI SVOJE POVINNOSTI - Marec 2002

ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU

S externou spolupracovníčkou sme sa pokúsili zistiť aký úspešný, či neúspešný je vládny program, ktorý má pomáhať umiestňovať deti z domovov do náhradnej rodinnej starostlivosti. Ako to dopadlo? Posúďte sami. Správa o výskume je v prílohe.

Z výskumu vyplýva, že v existujúcom systéme sa stráca príliš veľa detí, mnohé sa stanú obeťami svojich vlastných kolíznych opatrovateľov. Štátny úrad, ktorý program riadi i vykonáva je limitovaný množstvom neefektívnych obmedzení a predpisov. I keď väčšina detí v núdzi žije na východnom Slovensku, štátny úrad, ktorý má výhradné právo im pomáhať, má svoje sídlo v Bratislave. Teda nielenže je geograficky veľmi ďaleko, ale je aj na "byrokratické" hony vzdialený od skutočných problémov.

Ale aby sme neboli len kritickí, uvádzame aké sú možnosti, kroky, ktoré treba urobiť pre ozdravenie nefunkčného systému:

• Zodpovednosť za ozdravenie: Ako vytvoriť centrálny orgán, ktorý funguje zodpovedne a ktorý dodržiava najvyššie normy? Musí byť riadený dozornou radou a jej i zodpovedať a za svoju činnosť. Podľa Haagskeho dohovoru, štát má určiť ústredný orgán. My však doporučujeme, aby tento ústredný orgán bol nezávislou (podľa možnosti neštátnou) organizáciou. V dozornej rada by mal byť zastúpený štát (predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí a ministerstva práce a sociálnych vecí), príslušné mimovládne organizácie (organizácie, ktoré si získali uznanie svojimi skúsenosťami v tejto oblasti) a zástupcovia z oblasti ochrany ľudských práv.
• Decentralizácia a splnomocnenie: Adopčný systém by mal byť zverený akreditovaným nevládnym organizáciám (adopčné agentúry, charitatívne organizácie). Tie sú splnomocnené pracovať nielen v teréne ale i so svojimi zahraničnými partnermi. Ústredný orgán môže spolupracovať s týmito akreditovanými organizáciami pri tvorbe postupov a zámerov, pričom cieľom je dodržiavať najvyššie normy a najhumánnejšie kroky v záujme rešpektovania potrieb detí.
• Adopcia sirôt však má byť priechodná aj opačným smerom: Slovenské akreditované agentúry by boli oprávnené pracovať aj v mene slovenských rodín, ktoré si chcú adoptovať opustené dieťa zo zahraničia do SR. To znamená aj prípravu rodín na adopciu tak, aby splnili všetky podmienky adopcie tých krajín, kde deti žijú.

Želáme vám veľa zdravia a úspechov v roku 2003!

Bill Baker a Pavel Hanšut

Výskum situácie osirotených detí na Slovensku

Základné informácie

Prvého októbra 2001 Slovensko oficiálne spustilo štátny program, ktorý mal byť v súlade s Haagskym dohovorom. Našou snahou bolo zistiť aká je v oblasti medzinárodnej adopcie situácia po dvanástich mesiacoch od jeho spustenia.

Kontaktovali sme všetkých 71 detských domov na Slovensku. Chceli sme vedieť, koľko detí je takých, ktoré sú klasifikované ako ‚siroty' a koľko z nich sa môže, prípadne by sa malo, adoptovať do rodín. Poprosili sme detské domovy, aby uviedli koľké z detí sú ‚sirotami' dlhšie než 6 mesiacov. Spisy týchto detí majú detské domovy zasielať regionálnym úradom sociálnych služieb. Zaujímalo nás aj koľko z týchto detí je v predškolskom veku a koľké sú už staršie. Odpovede sme dostali zo 47 detských domovov.

Naše dotazníky smerovali na 8 regionálnych úradov sociálnych služieb. Okrem otázok zhodných s tými, čo dostali detské domovy, sme sa ich spýtali, koľko spisov zaslali do Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, teda ústrednému orgánu v Bratislave. Spýtali sme sa aj na počet adopcií uskutočnených do zahraničných rodín cez ústredný orgán pre adopciu počas posledného roka. Odpovedalo 7 úradov.

Otázky sme zaslali aj na ústredný orgán - Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže (ďalej len "Centrum"). Tu sme sa spýtali koľko spisov dostali od všetkých regionálnych sociálnych úradov. Poprosili sme, aby uviedli počet sirôt, ktoré boli za 12 mesiacov od spustenia programu umiestnené do rodín.

Informácie z Centra:

• Centrum prehlásilo, že eviduje spisy 49 sirôt. Napriek opakovanej prosbe, počet ukončených prípadov adopcie za uplynulých 12 mesiacov neuviedli.

Od regionálnych úradov a detských domovov sme sa dozvedeli, že:

• Pre účely medzinárodnej adopcie predložili Centru spisy najmenej 125 zo 163 detí, ktoré sú evidované ako siroty vo veku do 6 rokov.
• Minimálne 725 detí vedú ako dlhodobé ‚siroty' (bez rozdelenia podľa veku) Tieto deti boli evidované ako ‚siroty' dlhšie než 6 mesiacov a za toto obdobie na Slovensku nemal nik záujem si ich adoptovať.
• Uviedli, že počas uplynulých 12 mesiacov boli prostredníctvom Centra adoptované 2 deti.
• 3 adopčné prípady sú ešte nedoriešené na súde.
• Do USA a Dánska bolo adoptovaných 12 detí. Tieto prípady nevybavovalo Centrum - na súd boli predložené ešte pred 1. októbrom 2001.

• Ako je možné, že v systéme štátnej správy sa stráca toľko detí? Kde sú ich spisy?
• Prečo sa štátnym orgánom nepodarilo nájsť rodinu pre 725 právne voľných detí?
• Ako je možné, že Centrum uvádza len 49 detí nahlásených pre zahraničnú adopciu, pričom krajské úrady uviedli, že Centru nahlásili 125 takýchto detí?
• Ako to možné, že za celý rok sa podarilo Centru nájsť rodičov len pre 5 detí? (2 ukončené a 3 neukončené prípady) Koľko ľudí v Centre pracuje a čo vlastne celý ten čas všetci robili?
• Väčšina detských domovov s viac než 50 deťmi tvrdí, že nemajú deti, ktoré by boli hodnotené ako ‚siroty'? Ako je to vôbec možné? Kde sú interné a externé kontroly, ktoré by zabránili pokušeniu udržiavať plný stav len preto, aby bolo možné získať viac peňazí od štátu?
• Vo februári tohto roku vstúpil do platnosti nový zákon, ktorý vymedzuje zodpovednosti rodičov detí, ktoré sú v detských domovoch. Cieľom tohto zákona je umožniť, aby sa viac detí mohlo hodnotiť ako skutočne právne voľných. Náš výskum potvrdzuje, že tento zákon dodržiava málo detských domovov, možno len 4 až 5. Zabudlo im vari Ministerstvo sociálnych vecí zaslať pokyny?
• Čo sa stane, ak nejaká organizácia na ochranu ľudských práv informuje Európsku úniu o tom, že vďaka nečinnosti byrokracie štátneho aparátu sa stovkám detí odopiera právo na rodinu? Kto na Slovensku potom zoberie na seba zodpovednosť za túto neschopnosť?

2. Nikolas. Už vyše roka poznáme 6 ročného rómskeho chlapčeka, ktorého rodičia opustili ihneď po jeho narodení. Nikolas sa narodil bez rúk. V júni 2001 mu Bill a Nona Bakerovci sľúbili, že sa pokúsia nájsť mu mamku a ocka v Kanade či v USA. V októbri sa ohlásili bezdetní manželia z Chicaga s otázkou, či by si mohli Nikolasa adoptovať. Medzitým sa však systém zmenil. Za Nikolasa orodovali aj predseda U.S. Steel na Slovensku i veľvyslanec USA. Centrum odmietlo s odôvodnením, že USA nemá centrálny orgán. Problém teda nebol v tom, či sú žiadatelia vhodní ako potenciálni rodičia, alebo či ich Nikolas chce. Nikolas je už o rok starší a ešte stále je v detskom domove. Jeho nádejní rodičia z Chicaga sa prednedávnom vybrali do ruského Novosibírska, kde si adoptovali chlapčeka, ktorý z dôvodu zdravotných problémov potrebuje špeciálnu opateru... Po 1. októbri 2001 sa neprijímali žiadne žiadosti od amerických rodín.

Z čoho nefunkčný systém žije?

Temer všetky právne voľné deti v SR sú rómske. Po 18 rokoch štátnej opatery, sa z ‚opustených detí' - akonáhle sa ocitnú na ulici - razom stanú ‚Cigáni'. Prostriedky na "starostlivosť" o nich idú z našich daní. Kým sú v domovoch ale aj potom, čo ich opustia.

Temer vo všetkých európskych krajinách vykonávajú medzinárodnú adopciu akreditované nevládne charitatívne organizácie. Podľa našich znalostí je Slovensko asi jedinou krajinou v Európe (možno ešte Albánsko?), kde si monopol na takýto druh humanitnej práce naďalej ponecháva štátna administratíva.

Bill Baker a Pavel Hanšut
Združenie za sociálnu reformu
Letná 38, 040 01 Košice