magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
  

ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU
OBČIANSKA INICIATÍVA ZA ZMENU SOCIÁLNEHO SYSTÉMU V SR

Kontakt:
Letná 38
040 01 Košice
e-mail: [email protected]

ďalšie linky - publikačná činnosť:

 Autorkou tejto správy je Krisztina Szaraz, ktorá fungovanie reformovaného sociálneho systému začiatkom roka 2002 študovala priamo v Spojených štátoch.

AKO PENIAZE MOTIVUJÚ ĽUDÍ K TOMU, ABY ZOSTALI NA PODPORE A AKO SLABÉ SANKCIE BRÁNIA ĽUĎOM PLNIŤ SI SVOJE POVINNOSTI

Alebo tiež ako peniaze motivujú ľudí k tomu, aby sa správali zodpovedne a prísne sankcie im pomáhajú dostáť si svojim povinnostiam

Zmluva o osobnej zodpovednosti - kľúč k úspešnosti

Po zavedení sociálnej reformy v USA v roku 1996, jedným z jej cieľov bolo, aby poberateľom sociálnych dávok bolo jasné, čo majú robiť preto, aby sa stali sebestačnými. Uveďme v tejto súvislosti zmluvu o osobnej zodpovednosti, ktorá sa používa v štáte Colorado.
  • Občan, ktorý potrebuje štátnu pomoc najprv navštívi Úrad pre humánne služby.
  • Prvá vec, ktorú musí urobiť, je vyplnenie celej hromady formulárov, v ktorých odpovedá na rôzne druhy otázok a "určuje" aký druh pomoci potrebuje.
  • Vyplnené formuláre odovzdáva pracovníčke úradu. Tie sa potom predkladajú tzv. Hodnotiacej skupine.
  • Člen Hodnotiacej skupiny pozve žiadateľa na pohovor, počas ktorého zisťuje problémy, ktoré viedli žiadateľa do úradu. Oboznámi ho so všetkými možnosťami, ale aj následkami vyplývajúcimi z jednotlivých variant - možností podpory. Ak občan žiadal dlhodobú sociálnu dávku, ešte neznamená, že ju aj dostane. Možno existuje ľahšia a jednoduchšia pomoc, než si žiadateľ myslel.
Existujú tri možností:
jednorázová pomoc,
krátkodobá pomoc a
dlhodobá pomoc

1. Je možné, že žiadateľovi by stačila aj jednorázová pomoc (napr. v prípade oneskorenia v platení nájomného). Ak ide o takúto situáciu občan dostane túto formu podpory.

2. Krátkodobú pomoc dostanú tí žiadatelia, ktorí sú pripravení na nástup do zamestnania a stačí im len dočasná podpora - po dobu 60 dní.

3. Tí, ktorí majú iné problémy a nie sú pripravení na nástup do práce z rôznych dôvodov, získajú nárok na dlhodobú pomoc. V Colorade však "dlhodobosť" znamená dávky maximálne po dobu 2 rokov.

  • Keď je žiadateľ už oboznámený so všetkými možnosťami a vybral si pomoc, ktorú chce, podpíše Zmluvu o osobnej zodpovednosti. V Zmluve sú jasne definované všetky jeho práva a povinnosti. Každý žiadateľ je potom zaradený k pracovníkovi úradu, ktorý vedie celý jeho prípad. Prvým bodom v zozname povinností je, že účastník (žiadateľ) musí aktívne spolupracovať s úradom. Ak medzitým došlo k nejakej zmene v jeho stave, musí do 10 dní oznámiť všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na výšku sociálnej dávky. Žiadateľ musí chodiť na stretnutia k danému pracovníkovi.

    Pre každého žiadateľa sa vystaví osobný plán zodpovednosti. V Colorade sa vychádza z toho, že každý prípad je osobitný, a preto ľudí nemožno vkladať do nejakej škatule programov, ale treba vybrať také programy, ktoré pomáhajú žiadateľovi dostať sa z núdze.

    V Zmluve sa vyšpecifikujú krátkodobé a dlhodobé ciele s časovým harmonogramom, čo poberateľ dávky musí spĺňať, ako aj kroky, ktoré sú nutné na dosiahnutie týchto cieľov a uvedie sa aj to, kto je zodpovedný za realizáciu krokov. Všetko je zasadené do presného časového harmonogramu.

    Ak poberateľ nedodrží svoje povinnosti, následné sankcie ho nemôžu prekvapiť, lebo bol predsa s nimi vopred oboznámený. Dôležitým momentom procesu je, že Zmluva o osobnej zodpovednosti je písaná v jazyku bez právnickej terminológie, ktorý dokáže pochopiť každý občan.

Keď v roku 1996 Americký kongres prijal zákon o reforme sociálneho systému, mnohí odporcovia predpovedali, že systém skrachuje. Najbúrlivejšia diskusia sa viedla o sankciách za neplnenie požiadaviek. V starom tzv. "feeding system (chovateľskom systéme)" sa predpokladalo, že chudobní nie sú schopní chytiť si svoju vlastnú rybu. Tí, ktorí verili v starý systém, sa obávali toho, že sankcie budú znamenať státisíce bezdomovcov a nešťastných ľudí. V skutočnosti sa udial opak. Posledných 5 rokov ukázalo, že ich obavy boli zbytočné.

Najväčší odpor proti sociálnej reforme nekládli zvyčajne poberatelia sociálnych dávok, ale štátna správa. Napríklad v Oregone bolo referendum za sociálnu reformu s názvom ‚JOBS (Pracovné miesta) Plus'. Kým 80% poberateľov sociálnych dávok podporilo sociálnu reformu, kampaň proti reforme viedla vláda Oregonu. Napriek tomu, že v kampani hrozili veľkým sociálnym kolapsom, keby sa program schválil, pri hlasovaní v referende prešiel so 60%. Program JOBS Plus sa zaviedol ako pilotný program v niekoľkých okresoch. Od roku 1996 sa počet sociálnych prípadov v týchto okresoch znížil o 70%. Teraz sú najväčšími propagátormi systému založenom na práci práve tí, ktorí proti nemu pred 5 rokmi tak brojili.

Keďže základné pravidlá sa radikálne zmenili, bolo treba vytvoriť efektívny donucovací systém. Väčšina štátov vytvorila systém založený na nejakom druhu práce. Každý občan, ktorý poberá nejakú štátnu podporu, musí za tieto štátne peniaze niečo urobiť - pracovať.

V Štáte Colorado, ak poberateľ sociálnych dávok nepracuje v súkromnom sektore, musí odpracovať aspoň 20 hodín za týždeň v nejakom občianskom združení, alebo musí vykonávať spoločenské služby. (Tento "družstevný vzťah" medzi vládou a neziskovými inštitúciami alebo náboženskými organizáciami znamená, že mnoho neziskových inštitúcií uzaviera zmluvu s vládou na vykonávanie rôznych sociálnych služieb.) Sociálny úrad a tieto zmluvné agentúry často sídlia v tej istej budove len preto, aby mohli čo najúčinnejšie spolupracovať.

V novom systéme si každý štát mohol zvoliť svoj vlastný sociálny systém, s vlastnými programami ako aj vlastným donucovacím systémom. Čas ukázal, že na to, aby systém fungoval, treba mať jasné a prísne pravidlá, lebo inak ich nikto nebude dodržiavať.

V tých štátoch, kde sú sankcie miernejšie, poberatelia nie sú motivovaní, aby dodržiavali pravidlá, takže naďalej zostávajú na podpore. Po čase totiž zistili, že ak nespĺňajú povinnosti, nič strašné sa im nestane. Síce tak dostanú o 5-10 % menšie dávky, no podpora, ktorú dostávajú od štátu ešte stále postačí na krytie ich potrieb. To znamená, že štát ich dosť dobre platí za to, že zostávajú doma a nepracujú. Peniaze (istota) ich motivujú k tomu, aby nepracovali.

Avšak tie štáty, ktoré zvolili prísnejšie pravidlá, boli úspešnejšie. Počet poberateľov podpory sa znížil. Ľudia sa jednoducho naučili, že štátna podpora nie je čosi automatické. Zistili, že ak chcú dostať štátnu pomoc, musia za to niečo aj urobiť. Vedia, že musia pracovať, posielať svoje deti načas do školy, atď. Ak chcú podporu, tak robia to, čo sú povinní robiť. Peniaze ich potom motivujú k tomu, aby pracovali, ak za neplnenie sú primerané sankcie.

Štát Colorado má jedny z najprísnejších podmienok a je aj jedným z najúspešnejších v pomáhaní - motivácii, aby ľudia vydržali v práci. Po prvom mesiaci neplnenia povinností poberateľ dostane o 25% menej dávok. Ak sa v druhom mesiaci ešte stále nepoučil a naďalej nespĺňa povinnosti, tak dostane len 50% dávky. V treťom mesiaci je dávka znížená o 100%(!!!) a poberateľ nedostane podporu po dobu 3 mesiacov.

Avšak úrad sociálnych služieb nechce ľudí odstrašiť. Naopak, sankcie sú efetkívnym nástrojom pre dodržanie zmlúv. Tí poberatelia, ktorým hrozí vyrúbenie sankcií, sú najprv pozorne informovaní a upozornení o možnosti pokuty. Dostanú teda druhú šancu na zmenu prístupu k zmluve. Ak pravidlá naďalej nedodržujú, štát nekompromisne zníži ich podporu.

Ďakujeme Krisztíne Száraz za výskum …

Bill Baker a Pavel Hanšut

 		 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected]