Ranná história obce

Prvú písomnú zmienku o Paňovciach poznáme z roku 1274, kedy ich kráľ Ladislav IV. daroval komesovi Jánovi a jeho bratom, synom Čubanku z rodu Aba. Z tejto listiny sa aj dozvedáme, že táto zem pôvodne patrila kráľovnej, ktorú kráľ Štefan V. (zomrel v roku 1272) daroval ako veno sestre kráľovnej, manželke Gregora, župana Železnej stolice. Kráľ Ladislav IV. však túto zem obdarovanej odobral a na výmenu jej dal zem kráľovských dvorníkov zvanú Koran v Šomodskej stolici.

V roku 1301 si synovia komesa Jána delili svoje rodinné majetky pred jágerskou stolicou. Paňovce sa dostali Samuelovi. Ugrinus, syn Kazimíra držal Paňovce v roku 1317 a z roku 1332 poznáme písomnú zmienku, že v Paňovciach boli Pangrác a Mikuláš, synovia Ugrina.

Rozvoj Paňoviec musel byť rýchly, pretože už v roku 1317 tu stál kostol aj farnosť. V totmo roku ostrihomský biskup nariadil , aby jágerský biskup odovzdal zabrané desiatky Paňoviec jágerskej kapitule. Stalo sa tak až v roku 1319.

Vieme, že v čase vyberania pápežských desiatkov, v rokoch 1332 - 1335, bol v Paňovciach kňaz Ján. Tento aj vystúpil v roku 1334 pred jasovským konventom, aby tlmočil poslednú vôľu Tomáša, syna Ferenca zo Šemše.

Paňovce sa v písomných záznamoch spomínajú z rokov 1318 a 1319 ako dedina susediaca so Šemšou. K obci Šemša totiž patrila rozsiahla zem a v jej hraniciach vznikla aj obec Hodkovce a dnes už neexistujúca dedina Rozpút.

Synovia Ugrina, vnuci Kazimíra, mali v 30-tych rokoch14. storočia časté spory so susedmi. Vieme, že v roku 1335 mal magister Pangrác, syn Ugrina, spor s magistrom Šimonom, synom Jána z Mokraniec. Konflikt sa dostal až pred krajinského sudcu Pavla, ktorý v roku 1335 písomne určil hranice medzi dedinami Paňovce a Seleškou, čo boli majetky Pangráca z Paňoviec a Mokrancami, čo bola dedina patriaca Šimonovi z Mokraniec. Sporný úsek mal rozlohu 18 popluží a pripadol Šimonovi z Mokraniec.

Ďalší spor prišiel o dva roky neskôr, čiže v roku 1337. Vtedy Demeter, syn Ugrina, zaujal časť zeme, ktorá patrila jasovskému prepoštstvu.

V roku 1343 kráľovná Alžbeta vydala listinu, ktorou opätovne potvrdila držbu Selešky a Paňoviec bratmi Pangrácom a Demeterom, symni Ugrina. Hranice zeme, zdá sa, boli aspoň pre bratov vecou názoru a nie striktného určenia. Keď v roku 1378 jasovské prepoštstvo vytyčovalo hranice svojho panstva, odporoval im František, syn Demetera z Paňoviec, pričom sporný sa stal dlhý kus zeme Myhluk. Spor sa skončil až v roku 1390 v prospech jasovského prepoštstva.

Portálny súpis z roku 1427 uvádza, že Paňovce mali 29 port, čiže usadlostí. Ak na jednu počítame aspoň 5 ľudí, mali najmenej 145 obyvateľov. Z toho 21 port držal Ján z Paňoviec a 8 Juraj z Paňoviec. No súpis z roku 1553 udáva, že v Paňovciach sa v tom čase nachádzalo u len 12 port a v roku 1564 tu bolo už len 7 port. Súpisy poddaných udávajú, že v roku 1715 tu žili štyria poddaní sedliaci a v roku 1720 päť poddaných sedliakov.

Genéza názvu:

1274 - terram reginalem Paan
1301 - poss Paan
1307/1317 - terra Paan
1317 - de Pan (pri osobnoém mene), villa Pan
1318 - terra Paan
1319 - villa Pan, terra Paan
1332 - Paan (pri osobnom mene)
1332 - 1335 - Johannes de Sopan - de Pan, de Pani, de Pani, de Pani
1335 až 1339 - poss Pany
1343 - poss Paan
1345 - de Pan
1355 - de Pani
1390 - poss Pan
1398 - de Pan
1407 - nobiles de Paan
1427 - Paan
1428 - Paan
1553 - Pan
1602 - Pany
1773 - slovensky: Panowcze, maďarsky: Pány
1808 - slovensky: Paňovce
1851 - slovensky: Panowcze
1868 - slovensky: Paňovce, (z Paňovec)
1903 - slovensky: Paňovce
1906 - slovensky: Paňovce

Historik Branislav Varsik uvádza, že najstarší názov obce - Paan, je slovanského - slovenského pôvodu. Je odvodený od slova "pán", pričom dvojité a sa v starých uhoských listinách uvádza namiesto dlhého "á". Slovo "Pán" pritom predstavuje slovenský akvivalent latinského "Dominus".

K pôvodu obyvateľstva uvádza: "Paňovce boli zaľudnené pôvodne slovanským (slovenským) obyvateľstvom, ako o tom svedčí aj sám názov Paňoviec, ktorý je slovanského pôvodu a môžeme dokonca konštatovať, že západoslovenského pôvodu. Celá oblasť povodia rieky Idy bola inak zaľudnená pôvodne týmto slovanských obyvateľstvom, ale od 13. storočia začína sem prenikať aj maďarské obyvateľstvo, ktoré sa najskôr zachytáva v rovinatej oblasti rieky Idy a toto územie sa v priebehu 14. a 15. storočia pomaďarčuje. Dediny pod horami však ostávaj naďalej slovenskými, ako je Rudník, Nováčany a Hodkovce. Paňovce ostávajú na rečovej hranici a tu najsilnejšia na seba naráža maďarský a slovenský živel a mieša sa. Táto tendenicia sa prejavuje až do polovice 16. storočia. Ešte v registri desiatkov z obila z roku 1560 má v Paňovciach z 31 poddaných 9 slovenské osobné mená: Falko (2), Hurka (4), Iwak, Czettko, Bartho."

"V druhej polovici 16. storočia tlačí sa však pred tureckým nebezpečenstvom ďalšie maďarské obyvateľstvo z juhu na sever, a tak sa Paňovce prílevom nového maďarského obyvateľstva úplne pomaďarčili. To potvrdzuje aj fakt, že koncom 16. storočia a v prvej polovici 17. storočia sú tu maďarskí kalvínski farári. "

"Po szatmárskom mieri, najmä po roku 1720 začína sa však opačný presun obyvateľstva, a to zo severu na juh, slovenského obyvateľstva do maďarských dedín. Takto v 18. a 19. storočí zasa pribúda v značne vyľudnených Paňovciach nové slovenské obyvateľstvo. Podľa lexikonu z roku 1773 sa tu síce rozpráva prevažne maďarsky, ale Fenyés v roku 1851 uvádza Paňovce už ako slovensko-maďarskú dedinu, teda s prevahou slovenského živlu. Vtedy tu bolo 815 rím. katolíkov, 86 kalvínov, 21 evanjelikov a 71 židov. Bol tu aj kalvínsky kostol, ktorý tu ostal od starších čias, keď tu bolo viac kalvínskeho obyvateľstva. V dotazníku Pestyho z rokov 1864 - 4865 miestni činitelia napísali: -- Staré maďarské obyvateľstvo väčšinou vymrelo a jeho miesto zaujali Slováci z podhoria... V rím. katolíckom kostole a v škole sa používa slovenský jazyk. Tunajší reformovaní Maďari sú filiálkou Čečejoviec... -- Richtárom bol vtedy Tökeszki, teda človek pochádzajúci z Tejkeša (dnes Klatov).

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie