Ranná história obce

Rudník sa spomína už v tzv. znovuzakladajúcej listine kláštora v Jasove v roku 1255. Stalo sa tak pri zozname obyvateľov obcí, ktorí svoje desiatkové dane majú namiesto kráľovi odovzdávať kláštoru. Rudník kláštoru patril už pred tatárskym vpádom ako jeho majetok.

Dedina Rudník leží pri potoku Rudník, v čom možno hľadať aj pôvod jej názvu. Rudnický potok sa spomína už v listine kráľa Bela IV., ktorá vznikla v roku 1264. Táto zmienka je uvedená v súvislosti s hranicami majetku Mehluk, ktorý patril jasovskému kláštoru. Historik Branislav Varsik sa však domnieva, že táto listina je falzifkát. Podobne svoje pochybnosti vyslovil aj historik Szentpétery už v roku 1923, neskôr historik Györffy. Podľa historika Varsika falzifikátori prevzali opis južných hraníc majetku Mehluk podľa originálnej listiny zo Spišskej kapituly z roku 1345, kde sa uvádzajú hranice Rudníka a dnes u6 neexistujúcej dediny Myhluku.Falzifikát datovaný na rok 1264 teda vznikol najskôr niekedy po roku 1345.

Obec Rudník neustále patrila jasovskému kláštoru, majetkový vlastník sa nemenil.

Portálny súpis z roku 1427 uvádza, že sa tu nachádzalo 21 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, v tom čase v Rudníku žilo 105 dedinčanov. Podľa súpisu z roku 1553 tu bolo 18 a 1/2 porty. V roku 1570 sa v Rudníku nachádzalo 8 port, tri ďalšie boli opustené, naviac tu žilo ešte 22 želiarov, teda minimálne 62 obyvateľov.

Konskripcia majetkov jasovskej prepozitúry z roku 1595 uvádza, že v Rudníku žilo 22 poddanýc s celými usadlosťami, 20 poddaných s polovičnými usadlosťami a 4 polovičné usadlosti boli prázdne. Okrem toho tu žilo aj 21 želiarov, ktorí mali vlastné domy. Aby sme tomu lepšie rozumeli, je potrebné si uvedomiť, čo vlastne slovo porta znamená. Porta je brána, pri ščítaní port sa chápe ako brána vedúca do dvora, kde môže stáť aj niekoľko obydlí. Celkovo sa to chápe ako jedna udalosť. Želiar mohol disponovať vlastným domom, nechápalo sa to však ako usadlosť. Naviac sa situácia komplikuje v závere 16. storočia, keď za jednu portu začali počítať štyri susediace usadlosti. Presné počty sú teda prakticky nevýpočitateľné.

Obec farnostne patrila k Poproču, v Rudníku farnosť vznikla až v roku 1775.

Genéza názvu:

1225 - populi de Rodnuk
1345 - Rodnok
1383 - Ronok
1390 - villa Rednek
1406 - Rodnok
1407 - Radnok
1427 - Rodnok
1438 - poss. Rodnok
1481 - poss. Rodnok
1510 - Rodnok
1514 - Rodnok
1553 - Rodnok
1564 - Rodnok
1595 - Rodnok
1602 - Rodnak
1608 - Radnok
1610 - Rodnok
1612 - vo výsluchoch svedkov maďarskej národnosti poss. Radnuk, Rodnak
1696 - Rudnak
1773 - maďarsky: Rudnok
1786 - maďarsky: Rudnok
1808 - slovensky: Rudna vel Rudnik, maďarsky: Rudnok
1868 - slovensky: Rudna, maďarsky: Rudnok
1903 - slovensky: Rudno, maďarsky: Rudnok
1906 - slovensky: Rudno

Podľa publikovaných vyjadrení historika Branislava Varsika už staré písmné záznamy jasne dokazujú, že názov obce je odvodený do slovanského slova RUDA. Až v 13. a 14. storočí začali na územie jasovského prepošstva prenikať Maďari a Nemci, ktorí narušili pôvodne jediný jazyk, ktorý sa na tomto území používal. Názov aj historické fakty však nasvedčujú tomu, že v Rudníku nikdy nebola pretrhnutá kontinuita slovenského osídlenia a zachovania si národnej identity aspoň u časti obyvateľstva, i keď sa obce Jasov a Debraď úplne pomaďarčili. V Rudníku sa to nestalo ani v druhej polovici 14. storočia, keď Maďari unikajúci pred Turkami, intenzívne osídľovali severnejšie územia, teda aj túto oblasť.

Aj podľa urbára jasovského prepošstva z roku 1595 vysvitá, že väčšina obyvateľov Rudníka mala mená slovenského pôvodu. Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu rozprávalo prevažne slovensky. Korabinsky ju v roku 1786 uvádza ako slovenskú dedinu. Aj v katastrálnej mape z roku 1868 sú všetkly chotárne názve obce slovenské, čo v tých časoch nebývalo zvyčajné v národne zmiešaných dedinách.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie