Byster - história obce

Prvú písomnú zmienku o obci Byster poznáme zo záznamov o vyberaní pápežských desiatkov, konkrétne v rokoch 1332 - 1335. V už vyvinutej dedine sa nachádzala fara, kde slúžil Gregor, celým menom Gregorius sacerdos de Bester.

Keď v roku 1337 opisovali hranice majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, nachádza sa medzi nimi aj osada Byster. Nevieme však odkedy patril Byster kláštoru, ale na základe jeho histórie je možné sa domnievať, že sa stal už jeho základným majetkom.

Podobne ako v Košických Olšanoch, tak sa v stredoveku usadili Nemci aj v Bysteri. To dokladá aj listina, ktorú v Košiciach vystavila mestská rada v roku 1377. Informuje o predaji rolí na území mesta Henrichovi z Bystera.

Z toho istého roku sa zachoval opis hraníc obce Byster: Začínali sa pri rieke Torysa, kde sa vlieval Imrichov potok (tečie cez dedinu) do rieky a smerovali na sever, kde sa stretali s hranicami Olčavra, čiže dnešných Košických Olšian. Na juhu hraničili s Košickou Poliankou. Pri opise hraníc sa spomína aj "strata publica" - cesta vedúca z Bystera do Košickej Polianky.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 udáva, že sa v Bysteri nachádzalo 20 port, čiže usadlostí. Aj na jednu portu počítame aspoň päť ľudí, obec mala aspoň sto obyvateľov. Potom však nastal úpadok, čo dokumentuje portálny súpis z roku 1553. Ten udáva, že v Bysteri sa nachádzalo už len 5 port. Obec stále patrila opátstvu. Spis domov Abaujskej stolice z roku 1598 však už udáva, že Byster má 26 domov. Inventár a urbár majetkov opátstva z roku 1608 Byster opisuje ako obec, kde je 7 domov s celými usadlosťami, 4 s polvičnými usalosťami, 8 želiarov a 4 domy boli prázdne.

Desiatkový súpis z roku 1565 udáva, že v Bysteri žilo 11 poddaných sedliakov a traja želiari. Zachovali sa aj osobné mená sedliakov - Kozma (2x), Podas, Polth, Hadarso, Biro, Jwhas, Perselth, Ladna, Kalbeth a Haynal. Mená želiarov boli Bodnar, Pap a Warga.

V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia sa tu nachádzali protestantskí kňazi maďarského pôvodu - kalvíni. Súpis kostolov jágerského biskupstva z konca 17. storočia udáva, že bysterský kalvínsky kostol leží v rozvalinách.

Na základe uvedených priezvísk a prítomnosti kňazov možno dedukovať, že v druhej polovici 16. storočia sa tu rozprávalo prevažne maďarsky. Zmena nastala v 17. a začiatkom 18. storočia. Napríklad v roku 1715 v Bysteri žili len dvaja sedliaci a dvaja želiari, ale v roku 1720 už osem sedliakov. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že ľud v obci hovoril ako maďarsky, tak aj slovensky. V tom čase sa tu nachádzalo už 104 obyvateľov, z toho 6 rím. katolíkov, 25 gr. katolíkov, 1 luterán, 37 kalvínov a 35 detí. Z toho maďasky hovorili prevažne kalvíni.

Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu však rozprávalo prevažne maďarsky, aj Fenyés uvádza v roku 1851 Byster ako maďarsko-slovenskú dedinu. V roku 1851 bola obec podľa zloženia náboženského presvedčenia v takejto skladbe: 180 kalvínov, 149 rím. katolíkov, 50 gr. katolíkov a 21 luteránov. Počet detí nie je uvedený, ale obec mala už 400 dospelých obyvateľov. Po tomto roku sa dedina poslovenčila.

Genéza názvu: 1332 - 1335 - de Bester, de Bestur
1337 - poss., villa Bezter
1337 - de Byster, de Bystra
1427 - Bezther
1537 - Bezther
1565 - Bezther
1598 - Bezter
1773 - slovensky: Bisstar, maďarsky: Beszter
1808 - slovensky: Bystar, maďarsky: Beszter
1851 - slovensky: Bisztár, maďarsky: Beszter
1903 - slovensky: Byster (Bystrian)
1906 - slovensky: Bester

Historik Branislav Varsik udáva, že názov obce je slovenského (slovanského) pôvodu, ale jeho ďalšie modifikácie sú dôsledkom toho, že v obci sa permanentne neudržalo pôvodné slovanské obyvateľstvo, a tak ako obec, aj on v určitých časoch prešiel pomaďarčením. Pravdepodobne vznikol od slova "bystrý", čo môže poukazovať na vlastnosť potoka, ktorý preteká obcou.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie