Divadlo Cogitatur pôsobí v Katowiciach od r. 1981 - a patrí medzi najstaršie nezávislé divadlá v Poľsku. Jeho zakladateľom je Witold Izdebski, ktorý väčšinu predstavení aj režíruje. Tvorba tohto divadla je okrem skutočnej autorskej nezávislosti aj novátorsko experimentálna. Cogitatur sa s veľkým úspechom prezentoval na mnohých zahraničných scénach a festivaloch / Nemecko, Čechy, Veľká Británia, Južná Kórea...../. Okrem toho každoročne v septembri organizuje v Katowiciach Festival najnovšej produkcie poľských nezávislých divadiel.

„HOMAGE TO EXPRESIONISTS" - Pocta expresionistom

scenár a réžia: Witold Izdebski
hrajú: Kataryna Izdebska, Katarzyna Pryc, Marius Deptula, Maciej Dziaczko, Marek Radwan
spolupracujú: Bogdan Šmiganovski, Marcin Kuszej
Hudba: Tomasz Kalwak

„Umelecké duše", začiatok XX. storočia, Paríž..... Štyri izby, v ktorých žijú ľudia „zasiahnutí„ životom - a my žijeme spolu s nimi ich príbehy.... Rozumieme ich problémom, ich rozhodnutiam, ich osudom.....rozumieme aj scénam, v ktorých okrem hudby a pazvukov nezaznie ani slovo. Hrdinovia príbehu patria k ľuďom, ktorí chcú na vlastnej koži intenzívne prežiť každý okamih svojho života: nie len tie pekné, ale aj tie poznačené alkoholom, tragickou láskou, drogami - a prechádzajú všetkými životnými etapami - od šťastia - cez nirvánu - až k smrti....

...."fascinujúce, úžasné predstavenie.......úžasný obraz, ilustratívny a absolutne univerzálny.......všetci diváci pri odchode rozmýšľajú nad zmyslom vlastného života.."... /....citáty poľských kritikov/

W hołdzie Ekspresjonistom

Żyją w kamienicy, która mogłaby przytulić się do wzgórza Montmartre, ale naprawdę jest zawieszona pomiędzy niebem a ziemią. Są artystami, birbantami i kochają być. Jest jeszcze ktoś, kto mieszka na śmietniku. Żyją całe sto lat, cały wiek zanim przyjdzie do nich Pani Śmierć. Zmagają się z egzystencjalizmem, marksizmem, głupotą i pragnieniem, czyli z całym tym wielkim zgiełkiem, który stanowi biografię duszy ostatniego wieku. Nie są ekspresjonistami. Nie w sensie wierności pewnemu stylowi sztuki, który wziął za mordę Egona Schiele i jemu podobnych. Są ekspresjonistami ducha. Krzyczą przez sen, a jawy od snu nie odróżniają.