z knižníc nášho kraja
Výpožičný protokol v Univerzitnej Knižnici UPJŠ po novom
Mgr. Daniela Džuganová - UK UPJŠ v Košiciach - Lekárska knižnica
Ak chce knižnica poskytovať kvalitné služby, musí byť pripravená na zmeny a neustále reagovať na progresívne trendy zavádzania nových technológií. Najrýchlejší rozvoj prebieha v oblasti výpočtovej techniky a dotýka sa nielen hardvéru, ale aj softvéru. To si musíme uvedomiť i v knižniciach. Pre činnosť knižnice je veľmi dôležitý dobrý a kompatibilný knižnično-informačný systém. Aj keď sme ho budovali niekoľko rokov, zrazu dôjde k situácii, že ho treba úplne zmeniť alebo podstatne doplniť.
1. septembra 2000 o 9. hodine bola na referátoch výpožičiek Univerzitnej knižnice Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach (na pracoviskách Garbiarska 14 a Tr. SNP 1) spustená evidencia výpožičiek dokumentov prostredníctvom modulu cirkulácie automatizovaného knižničného systému Aleph 500. Tento dátum ukončil etapu, keď po sprevádzkovaní modulu katalogizácie, OPAC-u, seriálov boli všetky odborné, ale aj ľudské kapacity sústredené na spustenie modulu výpožičiek. Roky 1999 a 2000 boli venované intenzívnym prípravám na jeho spustenie nielen po technickej a programovej stránke, ale aj materiálnej a technologickej (materiálnu stránku sa podarilo zabezpečiť len vďaka "officer grantu” z Mellonovej nadácie, ktorý ponúkla nielen UK UPJŠ, ale všetkým subjektom KOLIN ). Uvediem niekoľko konkrétnych krokov (aspoň bodovo), ktoré bolo potrebné zrealizovať:
- prechod na 1 server (medlib.upjs.sk) a zlúčenie dvoch databáz (G 14 a Tr. SNP 1)
- prechod z verzie ALEPH 300 v 3.2_6 na verziu ALEPH 500 v 11.5
- systémové školenie, školenie pre cirkuláciu, MVS, OPAC, katalogizáciu a akvizíciu v ALEPH 500
- konverzia dát z ALEPH 300 do ALEPH 500
- definovanie databáz ALEPH 500 a parametrizácia tabuliek
- informačná kampaň s cieľom informovať používateľov UK o pripravovaných zmenách vo výpožičke a OPAC-och formou osobného prístupu, prípisov, letákov a webovskej stránky UK
- 3. apríl 2000 - výmena čitateľských preukazov (s čiarovým kódom)
- 1. september 2000 - účinnosť nového Knižničného poriadku UK UPJŠ
(s 3 prílohami: Výpožičný poriadok, Poriadok študovní a Cenník poplatkov a služieb UK)
- 1. september 2000 - spustenie modulu výpožičky v ALEPH 500
- 1. september 2000 - poskytovanie služieb UK len preregistrovaným používateľom
- 1. október 2000 - výzva na odpustenie poplatkov za upomienky do konca roka 2000
Automatizovaný výpožičný protokol priniesol podstatné zrýchlenie procesu výpožičky. Používateľ iba podpisuje zoznam vypožičaných dokumentov s dátumom ich požadovaného vrátenia. Po prekročení lehoty sa na konto používateľa okamžite pripisujú dlžné čiastky (za 1 knižničnú jednotku a 1 deň 1,- Sk). Prvá upomienka sa používateľovi odošle 7 dní po uplynutí dátumu vrátenia. Ak registrovaných používateľov UK zaujíma stav vlastných výpožičiek, informácie nájdu v online katalógu UK UPJŠ - OPAC (http://library.upjs.sk/ alebo na www adrese: medlib.upjs.sk:4505/ALEPH/. Pri zvolení funkcie "Čtenář”, príp.”Uživatel” sa používateľ identifikuje ID - rodným číslom a čiarovým kódom svojho preukazu. Systém mu ponúkne informácie o jeho platnej poštovej adrese, o vlastných aktivitách - výpožičkách, administratívne údaje - kategóriu používateľa, platnosť registrácie a pod. Kliknutím na "Výpožičky” používateľ získa prehľad o vlastných výpožičkách, o výpožičných dobách a poplatkoch za oneskorené vrátenie dokumentu. Ak používateľ má záujem prolongovať svoju výpožičku, musí tak urobiť ešte pred ukončením platnej výpožičnej doby dokumentu. Prolongácia a rezervácia dokumentov je možná zatiaľ len prostredníctvom služby za výpožičným protokolom. Intenzívne sa pracuje na zavedení online prolongácie a rezervácie.
Na záver...
O skutočnom dopade automatizácie na prevádzku knižnice sa hovorí vo chvíli, keď je elektronický katalóg sprístupnený používateľom a keď je zahájený automatizovaný výpožičný proces. O symbióze OPAC-ov a automatizovanej výpožičky v UK niekedy nabudúce, keď budú fungovať knižničné jednotky a bude viac praktických skúseností.
súčasnosť a budúcnosť mestskej knižnice
Božena Gregová - Mestská knižnica v Gelnici
Mestské knižnice na Slovensku sú veľmi rozdielne, čo sa týka ich veľkosti, vybavenia i celkovej úrovne. Mestská knižnica v Gelnici patrí k tým menším a napriek nedostatočnému vybaveniu sa svojimi výsledkami zaraďuje k najlepším mestským knižniciam Košického kraja. Je jedinou mestskou knižnicou v okrese Gelnica. Už tradične jej služby vyhľadávajú obyvatelia z celej Hnileckej doliny, pretože v knižnici sa nachádza bohatý knižničný fond. Mrzí nás však, že nové knihy nenakupujeme pravidelne. Záleží to však od prísunu finančných prostriedkov z mestského úradu.
Už niekoľko rokov sa snažíme vybaviť knižnicu výpočtovou technikou, ale zatiaľ sa nám nepodarilo získať finančné zdroje.
Po znížení stavu pracovníkov sme boli nútení obmedziť niektoré aktivity knižnice. Dnes vykazuje knižnica s 2 pracovníkmi 24 000 výpožičiek ročne a 10 000 návštevníkov. S detskými čitateľmi však pracujeme tak ako predtým, aj keď to vyžaduje náročnú organizačnú prípravu. Organizujeme besedy, exkurzie, hodiny informatickej prípravy, vyučovacie hodiny literárnej výchovy, zemepisu a dejepisu v knižnici a rozprávkové dopoludnia pre deti materských škôl. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj so základnými školami i gymnáziom. Na podnet vyučujúcich sme oprášili súťaž "Celá trieda číta", pretože dnešné deti pri sledovaní televízie a práci s počítačmi venujú čítaniu stále menej času. Rôznymi formami práce s knihou ich chceme viesť k tomu, aby nezabudli na knihu a obohacovali si tak svoje poznanie i estetické cítenie.
V tomto roku sme dostali zaujímavú a pre nás exotickú návštevu z Nikaraguy. V rámci projektu N.E.W.S. - spolupráce na úrovni miest, štátov a kontinentov medzi Gelnicou, holandským mestom Gennep a nikaragujským mestom San Pedro de Lovago bola u nás na študijnom pobyte nikaragujská knihovníčka. Cieľom tohto projektu je pomôcť Nikarague. Knihovníčka bola nadšená našou knižnicou, množstvom kníh, systémom katalógov a najmä ľuďmi, ktorí knižnicu navštevujú, či už sú to dôchodcovia alebo deti. Veľmi ju tešilo, že všetci majú príležitosť bezplatne si zapožičať knihy. V San Pedre je to problematickejšie, pretože majú málo kníh, a tak ich požičiavajú len prezenčne. O to viac si knihy vážia.
Našu návštevu zaujali aj knižnice v Košiciach - Štátna vedecká knižnica so svojím historickým fondom, Knižnica pre mládež mesta Košice so svojimi pobočkami a Verejná knižnica J. Bocatia s moderným zariadením.
Aj keď máme lepšie podmienky ako v Nikarague, so súčasným stavom našej knižnice v oblasti technického vybavenia nemôžeme byť spokojní. Pevne verím, že naša knižnica sa bude naďalej rozvíjať a pri svojej práci využívať aj výpočtovú techniku. Naším cieľom je sprostredkovať návštevníkom priamy prístup k Internetu, urýchliť vyhľadávanie informácií a prispievať k rozvíjaniu poznania. Výsledkom naplnenia tohto zámeru bude rozšírenie a skvalitnenie služieb čitateľom a zatraktívnenie činnosti knižnice pre všetkých obyvateľov mesta.
náš zákazník - náš používateľ = náš pán
PhDr. Štefánia Petercová - Štátna vedecká knižnica v Košiciach
Celá činnosť knižnice by sa mala podriadiť svojmu základnému cieľu, a to poskytovať používateľom - zákazníkom dobré podmienky na rozvoj ich kultúrnych, vzdelávacích, informačných a relaxačných aktivít. Ak chceme tento cieľ účinne napĺňať, musíme vedieť, kto sú naši používatelia, a určiť okruh potenciálnych záujemcov o knižničné služby. V súčasnosti evidujeme v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach okolo 25 000 používateľov. Z evidencie pomocou výpočtovej techniky máme k dispozícii presné údaje, ktoré možno využívať pri zisťovaní okruhu našich používateľov, pri starostlivosti o zákazníkov a doplňovaní knižničného fondu.
Skladba používateľov ŠVK Košice je takáto - 47,6 % poslucháčov vysokých škôl, 24,7 % absolventov vysokých škôl, 15,4 % absolventov stredných škôl, 7,7 % používateľov so základným vzdelaním, 2,6 % s vedeckou hodnosťou. Z uvedených údajov vyplýva, že služby knižnice najviac využívajú študenti a používatelia s vyšším vzdelaním, a požadujú literatúru potrebnú na štúdium alebo odborný rast. Títo zákazníci majú aj náročnejšie požiadavky na dopĺňanie knižničných fondov a služby knižnice. V knižnici je zavedená kategorizácia používateľov, podľa ktorej sa riadi dĺžka výpožičnej lehoty pre jednotlivé kategórie.
V čase zmenených spoločenských a ekonomických podmienok, rastu vzdelanostnej úrovne nášho obyvateľstva, potreby neustáleho celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie predpokladáme zvýšený záujem o potenciálne knižničné služby z radov dospelej populácie. V oblasti permanentného vzdelávania hrá knižnica veľmi významnú úlohu, pretože obsahuje veľký výber rôznorodých dokumentov. Na rozdiel od iných inštitúcií umožňuje používateľom určovať si vlastnú intenzitu vzdelávania, voľne pracovať s prameňmi a rozširovať si poznatky vlastným tempom.
V oblasti starostlivosti o našich používateľov je veľmi dôležitá komunikácia medzi knižnicou a zákazníkmi. Knižnica sa musí zaoberať želaniami, požiadavkami a predstavami existujúcich, ale aj potenciálnych používateľov. Naše zámery a plány do budúcnosti vychádzajú zo systematického zisťovania potrieb používateľov, aby mali vytvorené dobré podmienky nielen na vypožičiavanie, ale aj na štúdium v knižnici. V ŠVK Košice sa zrealizovala anketa, ktorou sme chceli zistiť názor našich zákazníkov na služby knižnice a mieru spokojnosti s poskytovanými službami. Z výsledkov ankety vyplynulo, že 35,8 % respondentov je spokojných s výberom literatúry, 33,1 % vyslovilo spokojnosť s ochotou a prístupom pracovníkov k zákazníkom, 11,9 % sa páči prostredie knižnice a jej atmosféra /6 % - umiestnenie v honosnej historickej budove/. 10,6 % respondentov vyslovilo úplnú spokojnosť s poskytovanými službami. Opýtaní ocenili aj služby študovní a čitárne, široký výber novín a časopisov, kopírovacie služby, priaznivé otváracie hodiny, vyhľadávanie kníh cez elektronický katalóg, zriadenie nemeckej študovne, ale aj inštalovanie automatu na nápoje. Vyzdvihli aj tú skutočnosť, že v ŠVK Košice je najširšia ponuka knižničného fondu v regióne.
Na druhej strane sa respondenti vyjadrovali k tomu, čo im v knižnici chýba alebo sa im nepáči - je málo elektronických katalógov /21,2%/, nedostatok literatúry /16,9%/, stiesnený priestor v knižnici, hlavne v čitárni /22,5%/, nedostatočné osvetlenie, najmä vo všeobecnej študovni /17,9 %/, zastarané a neestetické zariadenie knižnice /8,6 %/, nespokojnosť s dĺžkou výpožičného času v oddelení špeciálnych fondov a pri kopírovacích službách. Respondenti by uvítali aj rozšírenie služieb i priamy prístup k Internetu a databázam iných knižníc cez Internet.
Požiadavky našich používateľov sme v knižnici zisťovali i priamo v besede s častými návštevníkmi - študentmi, kde tlmočili svoj názor na poskytované služby a uviedli svoje nápady na zlepšenie činnosti. Ich názory boli podobné výsledkom ankety. Uskutočnilo sa aj stretnutie s predstaviteľmi jednotlivých univerzít v Košiciach a Prešove a následne sa vytvorila vedecká rada knižnice. Konkrétne požiadavky používateľov knižnice na knižničný fond sa zisťujú podľa počtu rezervovaných dokumentov, ktoré sú presne evidované pri výpožičných službách. Analýza činnosti Krajskej štátnej knižnice v Košiciach v rokoch 1990 - 1997 (dnes ŠVK) poukázala na pokles finančných prostriedkov určených na nákup knižničného fondu a tým i každoročné zníženie počtu prírastkov kníh.
Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že v ŠVK Košice venujeme neustálu pozornosť starostlivosti o našich používateľov. Finančné možnosti knižnice nám nedovolia promptne riešiť vzniknuté problémy, a preto sa musíme v tejto oblasti orientovať na postupné odstraňovanie nedostatkov, hľadanie iných zdrojov financií, rozširovanie informačných služieb, rozvoj ľudských zdrojov. Zákazníkov by mal obsluhovať príjemný a kvalifikovaný personál.
V súlade s spoločenskými trendmi rastú požiadavky na prezenčné štúdium, využívanie počítačov v službách, a preto je nutné prispôsobiť zariadenie knižnice novým podmienkam. Pre používateľov je potrebné vytvoriť útulné a estetické prostredie, kde môžu tráviť aj niekoľko hodín denne.
Veľkým prínosom pre používateľov bolo vytvorenie nemeckej študovne Goetheho inštitútu, ktoré sa pravidelne doplňuje fondom kníh, periodík a audiovizuálnych dokumentov z Nemecka. Používatelia ocenili zriadenie samostatného úseku a študovne historických fondov v zrenovovaných priestoroch Pri Miklušovej väznici. Knižnica vlastní objekt aj na Pribinovej ul., ktorý si vyžaduje investície, a tak neostáva na modernizáciu hlavnej budovy. Z tohto dôvodu sa nám nedarí odstrániť nedostatky v estetizácii hlavných priestorov, modernizovať zariadenie čitárne, študovne a zabezpečiť jej dostatočné osvetlenie. Len s veľkými problémami sme zaobstarali finančné prostriedky na úpravu priestorov v hlavnej výpožičovni, kde sa zlepšilo osvetlenie.
S rekonštrukciou budovy na Pribinovej ul. súvisí aj zlepšenie priestorovej situácie knižnice, vytvorenie lepších podmienok pre našich používateľov. V súčasnosti máme dosť stiesnené priestory, čo sa prejavuje hlavne v čitárni. Potrebujeme rozšíriť služby a vybavenie informačného a databázového centra, vytvoriť multimediálnu študovňu. Dôstojnejšie priestory plánujeme vytvoriť na inštalovanie tematických výstav, ktoré propagujú knižnicu a knižničný fond.
Naplnenie týchto cieľov a zámerov nebude jednoduché, ale určite prispeje k väčšej spokojnosti našich používateľov a skvalitneniu služieb knižnice.
Naspäť