s k ú s e n o s t i

študijný pobyt vo veľkej británii
PhDr. Štefánia Petercová - Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Po našej knižnici koloval leták o možnosti ďalšieho vzdelávania knihovníkov dištančnou formou, ktorý organizovala Univerzitná knižnica TU v Košiciach a Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri TU vo Zvolene. Ide o projekt PROLIB zameraný na riadenie zmien v knižniciach a nové informačné technológie. Vzdelávacie témy boli rôzne, od riadenia, starostlivosti o zákazníka, digitálnych knižníc, elektronického publikovania až po internet. Veľkou motiváciou bola nielen príležitosť ďalej sa vzdelávať, ale aj možnosť zúčastniť sa na jazykovom kurze angličtiny a študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Po zhodnotení výsledkov komisia vybrala na študijný pobyt určený na termín 9. až 22. septembra 2000 trinásť pracovníčok z knižníc vo Zvolene, Prešove a Košiciach.

Prvý týždeň sme strávili vo Walese v Aberystwyth. Je to 12 tisícové mestečko na pobreží Írskeho mora. Má bohatú históriu a je sídlom univerzity i Waleskej Národnej knižnice. Hlavným garantom nášho pobytu boli pracovníci Informačných štúdií Waleskej univerzity v Aberystwyth, najmä pani Lucy Todd. Mali sme príležitosť porovnať a overiť si poznatky o moderných metódach výučby z oblasti knihovníctva. Súčasťou nášho pobytu boli praktické cvičenia v Knižnici Thomasa Parryho a využívanie výpočtovej techniky. Zaujala ma možnosť nepretržitého prístupu do internetu na základe identifikačnej karty.

Veľmi podnetná bola návšteva Národnej knižnice vo Walese, kde ma upútal systém budovania a využívania databázy spoločensko-politických informácií. Národná knižnica je jednou zo 6 knižníc vo Veľkej Británii, ktorá má právo povinného výtlačku a podieľa sa aj na jeho spracovaní. Táto knižnica má fond 4 000 000 kníh, 1 200 000 máp, 150 000 fotografií a 5 000 grafík. Nevypožičiava dokumenty domov, je archívnou a referenčnou knižnicou. Knižnica vlastní druhú najväčšiu zbierku umeleckých predmetov vo Walese a jej súčasťou je aj galéria. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane starých tlačí a novín, na ich digitalizáciu dostala knižnica v tomto roku sumu 2,5 milióna libier.

Ďalšou navštívenou knižnicou v Aberystwyth bola Knižnica Hugha Owena pri Waleskej univerzite. Z hľadiska vyššej efektívnosti služieb tu došlo k zlúčeniu počítačového, audiovizuálneho centra a knižnice a vytvorilo sa integrované centrum informačných služieb. O tom, že ani vo V. Británii nie je dostatok dokumentov, svedčí výpožičná lehota najžiadanejších fondov - 6 hodín, 1 deň a 3 dni. Štandardná výpožičná lehota je 2 týždne. Presné dodržiavanie termínu vrátenia sa veľmi presne sleduje a prísne postihuje. Po týždňovom pobyte v Aberystwyth sme sa presunuli do Birminghamu, kde sme navštívili univerzitnú knižnicu Main Library. Tvorí ju centrálna knižnica a 12 ďalších knižníc. Knižnica dosahuje veľmi dobré výsledky v oblasti vzdelávania, a to nielen pre zamestnancov, ale aj pre používateľov. Znovu sme sa stretli s pojmom krátkodobé výpožičky. Používateľ platí prísnu pokutu za omeškanie, za 1 hodinu až 50 pencí.

K najväčším európskym knižniciam patrí Verejná knižnica v Birminghame, založená v roku 1972, ktorú denne navštívi 5000 zákazníkov. Patrí k nej 5 bibliobusov a 40 pobočiek. Jej fond tvorí 5 milió-nov knižničných jednotiek a 2 milióny fotografií, väčšina vo voľnom výbere. Absenčné výpožičky tvoria len 10 % zo všetkých výpožičiek. Knižnica môže požičiavať CD platne a CD ROM už 3 mesiace od ich vyjdenia, inkasuje poplatok 60 pencí a je to v súlade so zákonom o autorských právach. Poplatky za základné služby sú bezplatné. Momentálne sa knižnica pripravuje na rozsiahlu rekonštrukciu, pretože jej zariadenie už nezodpovedá moderným trendom. O tom, ako možno spojiť tradíciu s modernou technikou, sme sa presvedčili pri návšteve oxfordských knižníc Bodleian Library a Knižnice Oxfordskej univerzity. Bodleian Library bola založená v roku 1610 a ako prvá v Európe dostala právo povinného výtlačku. Ročný prírastok z povinného výtlačku predstavuje 110 000 knižničných jednotiek. Tlačené knihy spred roku 1920 sú sprístupnené prostredníctvom katalógu, vydaného na CD. Dokumenty po roku 1920 sa môžu vyhľadávať cez on-line katalóg. Veľká pozornosť je venovaná uchovávaniu historických fondov, a preto boli mnohé rukopisy, vzácne knihy a najznámejšie noviny a časopisy z 18. a 19. storočia digitalizované. Pracovníci v klasických oxfordských uniformách, historické budovy, staré fondy a ich využívanie pomocou počítačov, to bol všedný obraz knižnice. Všetky knižnice Oxfordskej univerzity majú jednotný integrovaný katalóg. Používanie známeho knižnično-informačného systému ALEPH 500 sme mali možnosť vidieť v Knižnici King`s College v Londýne. Aleph 500 tu spustili pred dvoma rokmi. Pozitívom je jeho ľahká modifikovateľnosť, možnosť bezproblémového prechodu do iných a z iných systémov cez protokol Z39. Aj v tejto knižnici kladú dôraz na krátkodobé výpožičky a sprístupnenie čo najväčšieho množstva dokumentov vo voľnom výbere.

V knižnici London School of Economics nám prezentovali svoje výsledky v oblasti práce s ľudskými zdrojmi a rozvoji elektronických knižníc.

Poznatky z navštívených knižníc, národnej, verejnej, či univerzitných ukázali, akou cestou by sa mali uberať naše knižnice v blízkej budúcnosti. Ide o materiálno-technické zabezpečenie /najmä dostatok počítačov a kopírovacích strojov/, veľký výber databáz, voľný prístup používateľov ku knižničným fondom, vhodné študovne a docenenie významu práce s ľudskými zdrojmi. Bola by som veľmi rada, keby sa aj u nás stalo samozrejmosťou zavedenie súborného katalógu, kooperatívna katalogizácia, samostatnosť používateľa pri práci s databázami, CD a kopírovacou technikou.

Z nemeckých knižníc
judr. ján gašpar - Štátna vedecká knižnica v Košiciach

V dňoch 8. - 22. októbra 2000 sa zástupcovia 5 vedeckých knižníc zo Slovenskej a Českej republiky zúčastnili na študijnej ceste po nemeckých vedeckých a verejných knižniciach na pozvanie Goetheho inštitútu v Mníchove v súčinnosti s jeho pobočkou v Bratislave. Pozvanie do Nemecka bolo aj ocenením dlhoročnej spolupráce kooperujúcich knižníc s Goetheho inštitútom v oblasti šírenia poznatkov o nemeckom jazyku, literatúre, kultúre, histórii a súčasnom dianí v SRN. Účelom študijnej cesty bolo oboznámenie sa so skúsenosťami celoštátnych i regionálnych nemeckých knižníc, s ich celkovou činnosťou, akvizíciou a ochranou knižničného fondu, jeho bibliografickým spracovávaním, úrovňou informačných technológií, služieb, technických a personálnych podmienok činnosti knižníc.

Pozvaní hostia sa počas svojho pobytu oboznámili aj s činnosťou samotného Goetheho inštitútu, ktorý je súkromnou právnickou osobou nezávislou od štátu a nezaoberá sa teda šírením štátnej kultúrnej politiky. Jeho činosť je zameraná na podporu výučby nemeckého jazyka, organizovanie jazykových kurzov na území Nemecka i mimo neho, zabezpečovanie kultúrnych programov v hudobnej, kinematografickej a divadelnej oblasti, pomoc pri zabezpečovaní knižničnej a informačnej činnosti a spolupráca na konkrétnych projektoch. Tieto rozsiahle aktivity inštitút zabezpečuje prostredníctvom svojich 126 pobočiek v 76 krajinách s 3 600 zamestnancami a s ročným rozpočtom 300 mil. DM.

Bavorská štátna knižnica v Mníchove bola založená už v roku 1558 a je druhou najväčšou knižnicou v Nemecku. Má 40 000 používateľov, z toho 2/3 tvoria študenti vysokých škôl. V tejto knižnici venujú zvlášť veľkú pozornosť ochrane historických knižných fondov, ktoré obsahujú 7,6 mil. zväzkov, z toho je 10 000 rukopisov a 19 000 inkunábul. Ročný prírastok je 150 - 160 000 knižničných jednotiek. V dôsledku konkurenčných zmien na mediálnom trhu sa knižnica snaží efektívnejšie využívať získané finančné prostriedky, preto sa v činnosti knižnice uplatňujú metódy podnikového riadenia (marketing, kontroling) s hlavným dôrazom na meranie výkonov jednotlivých knižničných činností. Vzhľadom na rozsiahly historický fond sa pri jeho ochrane výrazne uplatňuje koncepcia delenej starostlivosti s viacerými obmedzeniami pre používateľov.

Württenbergská zemská knižnica v Stuttgarte je krajinskou regionálnou vedeckou knižnicou s právom povinného výtlačku vydaného na území Badensko-Württenbergska, so zameraním predovšetkým na humanit-né vedy. Knižnica má 4,5 mil. knižničných jednotiek, 35 000 používateľov a realizuje 1 milión výpožičiek ročne. Okrem povinných výtlačkov je ročný prírastok 70 000 kn. jednotiek, na čo knižnica vynaloží približne 3 mil. DM. S touto knižnicou sa spojila aj Knižnica pre všeobecné dejiny, ktorá má najrozsiahlejší historický fond v Nemecku. V tejto knižnici venujú veľkú pozornosť retrokonverzii, ktorá je spracovaná za obdobie do roku 1850 a od roku 1989 až po súčasnosť. Pred ukončením je retrokonverzia za obdobie 1950 - 1989. Knižnica ročne zorganizuje 5 veľkých výstav s vyda-ním objemných katalógov s finančnou podporou zemskej vlády.

Mestská knižnica v Stuttgarte je regionálnou verejnou knižnicou, ktorú financuje mesto Stuttgart. Služby čitateľom zabezpečuje prostred-níctvom 16 pobočiek a dvoch bibliobusov. Úlohou knižnice je sprostredko-vávať informácie pre širokú verejnosť. Vo svojom fonde má 1 milión kníh, prevažne voľne prístupných. Ročne ju navštívi 4 mil. čitateľov, predovšetkým z radov detí a mládeže, ktorým poskytuje 3,6 mil. výpožičiek. Knižnica sa výraznou mierou podieľa na celoživotnom vzdelávaní a ročne usporiada asi tisíc literárnych podujatí. Na veľmi dobrej úrovni je automatizácia knižničných služieb, k dispozícii je 300 počítačov, z toho 100 pre verejnosť. Všetky pobočky knižnice majú prístup na Internet a sú napojené na centrálu knižnice. Knižnica usporadúva pravidelné mesačné počítačové a internetové kurzy a v tejto oblasti je školiacim pracoviskom aj pre vlastných zamestnancov.

Nemecká knižnica vo Frankfurte nad Mohanom po zlúčení s Nemeckou knižnicou v Lipsku tvoria od roku 1990 jeden celok, ktorý je v podstate celonemeckou národnou knižnicou s celkovým fondom 17,5 mil. kníh a periodík. K týmto knižniciam bol pričlenený aj Nemecký hudobný archív v Berlíne. Knižnica vo Frankfurte zhromažďuje všetky knižné publikácie vychádzajúce v Nemecku, publikácie v nemeckom jazyku zaoberajúce sa nemeckou tematikou vychádzajúce v zahraničí, ako aj všetky zahraničné publikácie vydané v nemčine. Knižnica v Lipsku nakupuje aj inojazyčnú zahraničnú literatúru zaoberajúcu sa Nemeckom. Obe časti knižnice majú spoločné ekonomické oddelenie a oddelenie informačných technológií. Ostatné oddelenia pracujú samostatne v každej časti knižnice. Poviné výtlačky, aj keď v zmysle zákona obe časti knižnice dostávajú po 2 exemplároch, sa požičiavajú iba prezenčne. Akvizícia a katalogizácia prírastkov (cca 1 000 kn. jednotiek denne) sa uskutočňuje spoločne pre obe knižnice, pričom 2/3 prírastkov spracúva knižnica vo Frankfurte a 1/3 knižnica v Lipsku. Od roku 1998 knižnice ponúkajú objednávku dokumentov aj v elektronickej podobe, ktoré žiadateľovi dodajú do 72 hodín. Knižnica vo Frankfurte nad Mohanom je umiestnená v novom objekte. Technická vybavenosť, podmienky skladových priestorov a vysoká všestranná úroveň služieb pre používateľov ju zaraďujú k špičkovým európskym knižniciam.

Univerzitná knižnica v Bielefelde a Technická informačná knižnica v Hannoveri patria medzi akademické knižnice. Knižnica v Hannoveri je knižnicou Technickej univerzity a súčasne najväčším informačným pracoviskom pre technické a prírodné vedy v Nemecku. V tomto smere plní knižnica funkciu celonemeckej národnej knižnice. Knižnica v Bielefelde spolupracuje prostredníctvom programu MOE s knižnicami strednej a východnej Európy. Medzi jej partnerské knižnice patrí aj UK Bratislava a knižnica TU v Košiciach. Spolupráca sa uskutočňuje v rámci projektu JASON predovšetkým pri budovaní súborných katalógov, v oblasti technológií a inštalácie www serverov. Je digitálnou knižnicou pre severné Porýnie - Westfálsko a v jej článkovej databáze je 20 mil. záznamov. Knižnica v Hannoveri prostredníctvom systémov PIKA a SUBITO spolupracuje s 200 knižnicami v 7 spolkových republikách, ktoré majú vytvorený spoločný súborný katalóg, čo umožňuje používateľom rýchle sprostredkovanie požadovaných dokumentov v klasickej alebo elektronickej podobe. Táto knižnica zo svojho rozpočtu 24 mil. DM poskytnutého štátom použije ročne 12 mil. DM na nákup knižničného fondu.

Uvedené knižnice nás upútali nielen množstvom dokumentov, ale aj materiálno-technickou podporou zo strany štátu a spolkových krajín. Boli sme nadšení ich priestormi, technickou vybavenosťou a starostlivosťou o historické fondy. Domov sme sa vrátili plní dojmov a nových skúseností. Pokračovanie o návštevách ďalších knižníc, najmä Nemeckej štátnej knižnici, prinesieme v budúcom čísle tohto občasníka.

Naspäť