Echo čitateľa

ako to vidím ja, čitateľka ...
phDr. Soňa Gabzdilová

Služby Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach využívam už niekoľko rokov. Jej priestory som navštevovala ešte v dobe, keď o zapojení výpočtovej techniky do knižničnej práce uvažovali len najprogresívnejší vizionári. Slúžilo ku cti vtedajšieho vedenia tejto verejnej inštitúcie, že bola snáď prvou na Slovensku, ktorá pristúpila k takémuto progresívnemu, a v našich podmienkach aj odvážnemu kroku.

Staré knižničné priestory však mali klasickú, neopakovateľnú atmosféru, vyznačujúcu sa kľudom i svojráznou pohodou. Ovzdušie knižnice napĺňala úcta k poznaniu a vedomostiam.

Progres priniesol zmeny, urýchlil a rozšíril poskytované služby. Avšak my čitatelia vnímame v prvom rade to, či v knižnici nájdeme také dokumenty, ktoré potrebujeme. Je zrejmé, že aj knižnicu postihol súčasný problém slovenskej spoločnosti - nedostatok finančných prostriedkov. Vôbec nie je zriedkavosťou, keď stojac v rade pri niektorom z pultov v požičovni, počúvam lakonické odpovede: "Kniha je rezervovaná 3 - krát, 5 - krát, 7 - krát..." Počet vzdelávajúcich sa a najmä vysokoškolákov v Košiciach po roku 1989 niekoľkonásobne vzrástol. Akým tempom sa však rozširuje a narastá knižničný fond? Myslím, že odpoveď sa dá vyjadriť stručne - nedostatočným, dokonca kníh i časopisov je stále menej.

Ku knižničnému fondu v ŠVK by som chcela uviesť ešte jednu poznámku. Košice sú mestom, v ktorom počet študentov technického, prírodovedného, či ekonomického zamerania značne prevyšuje študentov humanitného smeru. Táto skutočnosť sa odráža aj v štruktúre knižničného fondu ŠVK, v ktorom také vedné odbory ako história, psychológia, sociológia, filozofia, estetika, pedagogika sú len málo zastúpené. Mnohé z knižných titulov, ktoré vyšli na Slovensku, v knižnici chýbajú.

Je nesporné, že dobová tlač predstavuje v každej knižnici trvalé hodnoty, ktoré sa v súčasnosti dajú len ťažko finančne vyčísliť. Mali by sa zachovať aj do budúcnosti pre čitateľov, vedcov a bádateľov. Žiaľ, ŠVK v Košiciach disponuje zúženým rozsahom titulov "starých novín a časopisov". Tituly zo začiatku 20. storočia, predmníchovskej ČSR, je už ťažko získať. Domnievam sa, že pri dnešnej úrovni počítačovej techniky by bolo v silách ŠVK rozšíriť aj túto oblasť svojich fondov. Nepoznám však finančné a personálne možnosti knižnice. Hádam by bolo možné pomocou modernej technológie (scannery, CD ROM), ľudskej snahy a ochoty realizovať prenos týchto cenných dokumentov z Univerzitnej knižnice v Bratislave alebo Slovenskej národnej knižnice v Martine aj do ŠVK v Košiciach. Javí sa to ako nevyhnutné aj preto, že sprostredkovanie dobovej tlače sa nedá zabezpečiť prostredníctvom MVS.

Napriek viacerým problémom, ktorými ŠVK v Košiciach prechádza, bude pre mňa vždy významným stánkom vzdelania. Predstavuje trvalé miesto poznania, pretože poskytuje svojim bádateľom jednu z najväčších hodnôt v živote človeka - rozšírenie obzoru vedomostí.

Naspäť