Pred necelými štyrmi rokmi o nej takmer nikto nevedel. Dnes je absolútnou majsterkou sveta vo fitness a v žiadnom prípade to nepovažuje za vrchol svojej kariéry. S tou Demi vôbec nepreháňam. Podôb so známou americkou filmovou hviezdou by sa u Marietty Žigalovej našlo viacero. V prvom rade sa na seba skutočne ponášajú, ba dokonca natoľko, že v jednej americkej banke si ju tamojší strážnik s Demi pomýlil. Tu ale musím zdôrazniť, že to, čo Demi hraje, Marietta robí v skutočnom živote. Spoločný majú napríklad vzťah k uniforme. Demi po nej veľmi túžila a aj ju získala vo filme G.I. Jane, Marietta zasa na Vojenskej leteckej akadémii v Košiciach, kde vyštudovala automatizované systémy velenia. Keď už sme pri tých filmoch tak nemožno nespomenúť Demiin film Striptease. Hudbu z neho použila Marietta do svojej víťaznej zostavy na majstrovstvách sveta vo fitness 1998, kde získala prvé miesto. Vďaka nej malo vystúpenie dráždivý erotický podtón a určite pomohlo k výslednému verdiktu poroty. Priznám sa, ľutujem, že som to nevidel. Bruce Willis tvrdil, že keď si Demi niečo zaumieni, málokedy jej to nevyjde. Mariettin manžel, mimochodom takisto známy športovec a okrem iného majster sveta v nohejbale, Marián Žigala, zasa tvrdí, že jeho žena má takú obdivuhodne pevnú vôľu, ktorú jej on môže iba závidieť. To podstatné, čo tieto dve geograficky ( žiaľ, i ekonomicky) tak vzdialené ženy, spája, je maximálne nasadenie vo svojej profesii, cieľavedomosť a nevyčerpateľná energia. Pre Mariettu bolo azda ľahšie vypracovať svoju svalovú hmotu, ako zmeniť vlastnú psychiku. Dnes sa to už zdá neuveriteľné, ale ešte pred niekoľkými rokmi si nevedela predstaviť vystúpenie na pódiu v úspornom fitnessovskom úbore. Presvedčila seba i ľudí okolo seba, že to pôjde. A ide to. Skvele.
„Odmietla som zdegenerovať"
„Po šiestich rokoch na materskej som cítila, že naozaj degenerujem. Inak sa to nedá nazvať. Nevyhnutne som sa potrebovala realizovať. Výber druhu činnosti nebol zasa takým problémom, pretože som športovala od malička. Venovala som sa ľahkej atletike, basketbalu, streľbe zo vzduchovky. Okrem toho som hrala na klavír a spievala. Novinári o mne stále dookola píšu aký som mala raketový nástup. Áno, úspech prišiel na prvý pohľad veľmi rýchlo, no za tou rýchlosťou sú schované dlhé roky prípravy. Všetko sa to vlastne rozbehlo kvôli ťažkej tyči a slabým ramenám. Robila som skok o žrdi, no tyč, ktorú som mala k dispozícii (na lepšiu nebolo peňazí), bola na mňá príliš tvrdá. Začala som teda chodiť do posilovne. Tam si ma všimli kulturistickí tréneri a presvedčili ma na svoju „vieru". Pravdaže, najskôr som to škrtla, veď ja sa pred divákmi nikdy nevyzlečiem, na to sa príliš hanbím. Napokon som sa to však, najmä pod dojmom z posilovacích pokrokov, rozhodla vyskúšať. S manželom som sa dohodla, že keď sa neumiestnim na majstrovstvách Slovenska v športovej kulturistike (v roku 1996) do tretieho miesta, tak skončím. A ako na potvoru som tie majstrovstvá vyhrala. Týždeň na to boli majstrovstvá vo fitness. Vymyslela som si zostavu, vyhrala oblastné kolo a na Slovensku skončila tretia. Hneď na to som skončila aj tretia na Európe. Bolo to skvelé a vtedy som to považovala za svoj vrchol. Vôbec som s tým nerátala a chvíľu trvalo, kým som sa s tým vyrovnala."
Po Mariette si vzal slovo pozorne načúvajúci manžel a doplnil predchádzajúci monológ.
„Keď začala cvičiť v posilovni, priam sa na ňu svaly lepili. Z týždňa na týždeň sa jej menila postava. Bolo to čosi neuveriteľné. Preto som súhlasil nech to skúsi. S tým tretím miestom to bolo preto, že sme sa vtedy nachádzali v ťažkej ekonomickej situácii. Žena na materskej, ja učiteľ, jednoducho bez nejakého viditeľného úspechu sme si nemohli dovoliť dotovať ďalšiu prípravu. Výsledok prekonal všetky očakávania a znamenal zásadný prelom v manželkinom i našom spoločnom živote."
Streľba do čierneho
Marietta Žigalová je strelec. Hovorí, že samotné znamenie veľmi nesedí k tomu, čo robí, no určite pasuje na jej presné zásahy do cieľa. Všetky ciele, ktoré si táto zosobnená energia v tele atraktívnej ženy určí, postupne dosahuje. Zdá sa akoby bez väčších problémov.
„Mojou najlepšou vlastnosťou je cieľavedomosť. A najhoršou nedochvíľnosť. My, ženy sme si vedomé, že nám tento nedostatok budú tolerovať, no napriek tomu sa stane, že musím trochu zaklamať. Pokiaľ ide o tú „streľbu", viacmenej naozaj strieľam do čierneho a raz som dokonca trafila aj do srdca. Môjho manžela. Už je to desať rokov. Onedlho, 8. Apríla, oslávime výročie. Bolo to búrlivých desať rokov, len čo je pravda. Prežili sme ťažké chvíle, ale aj kopec radosti. Za najdôležitejšie pokladáme vzájomný rešpekt. Byť rovnocennými partnermi je veľmi dôležité. Malo by nám to vydržať. (to vyslovili manželia Žigalovci spoločne, pozn. aut.) Musíme si však ustrážiť svoje vzájomné postavenie. Nesmie to skĺznuť do polohy, keď sa jeden z partnerov stane 'sluhom' ".
Marietta naozaj v uplynulých rokoch „strieľala" výborne. Po spomínaných tituloch z deväťdesiateho šiesteho roku získala druhú priečku na majstrovstvách sveta v roku 1997, prvé miesto na majstrovstvách Európy v roku 1998 a k tomu v tom istom roku pridala aj prvé miesto na majstrovstvách sveta a titul absolútna majsterka sveta vo fitness. Vyslúžila si za to účasť na Mrs. Fitness Olympia, najprestížnejšej súťaži sveta profesionálnych fitnessiek. Keďže medzi amatérkami už Marietta nemá o čo bojovať, jej záujem sa presunul k profesionálkam. Dostať sa medzi ne však vôbec nie je jednoduché. Požiadať o profi kartu môžu síce prvé tri z majstrovstiev sveta, no aby ju skutočne dostali, musia získať svoj vstup na Olymp v náročných súťažiach.
„Každoročne sa koná viacero Grand Prix súťaží, ktoré možno absolvovať podľa pozvaní a financií. Je to predovšetkým vec sponzorov a reklamy. Ja chcem v tomto roku absolvovať päť súťaží. Dve v USA a po jednej v Taliansku, Prahe a Bratislave. Na základe týchto súťaží chcem získať postup medzi profesionálky. Skúsenosti, ktoré som nadobudla na minuloročnej Olympii ma presvedčili, že postavou i svojou zostavou na to mám. Musím však popracovať na vystupovaní, pózovaní i sebavedomí. A aj keby to nevyšlo, všimnúť si ma musia."
Rozcvička s fešnou kapitánkou
Marietta Žigalová, rodáčka z Ružomberku, nosí už štyri hviezdy. Iba nedávno ju povýšili do tejto pre ženu stále nie práve bežnej hodnosti. (G.I.Jane môže iba slepo závidieť.) Odkedy je členkou AŠK Dukla Banská Bystrica, pracovne zaradená ako inštruktorka športu, je to fajn. Predtým to však mala podstatne zložitejšie. Ešte spolu s manželom nezabudli ako celé dni makala. Pracovala vtedy v košických Svobodových kasárňach a každé ráno robila záklaďákom rozcvičku. Marián Žigala si na to spomína takto.
„Keď išla ráno do kasární už mala za sebou jeden tréning. Tým začínala a končila v noci, keď deti zaspali. Pripravovala sebe i nám jedlo, a ešte naposledy cvičila. Tak to šlo deň za dňom. Bolo to veľmi unavujúce, boli aj krízy a dokonca sme spolu vážne uvažovali či také nasadenie má vôbec význam. Našťastie sa ukázalo, že to nebolo zbytočné. Bez akéhokoľvek pátosu a preháňania svoju ženu obdivujem. Diéta, tréningy, starostlivosť o deti, ten každodenný kolotoč by som ja sám nevydržal."
Najlepšia slovenská fitnesska s mužom súhlasí, no pozerá sa na to aj z iného uhlu pohľadu.
„Som maximalistka. Všetko robím naplno. Mala som však aj kus šťastia. Predovšetkým šťastie na dobrých ľudí, ktorí mi pomohli. Okrem manžela na viacerých športových odborníkov, ale aj priateľov, ktorí mi pomáhajú tvoriť imidž. Musím pôsobiť extravagantne, no nie vulgárne. To nie je ľahké ustriehnuť. Preto som vďačná módnej návrhárke Lujze Flešárovej, ktorá ma oblieka i ďalším kamarátkam, kaderníčke, vizážistke. Neodmysliteľnou súčasťou každej zostavy je hudba a choreografia. Tu musím vysloviť uznanie Majke a Ferovi Švecovcom z Nitry, gymnastickej trénerke pani Horkavej zo Žiliny, trénerovi Igorovi Kopčekovi z Vranova, ktorý mi pomáha s tréningom v posuilovni a so stravou. Bez týchto ľudí spolu so sponzormi by to nešlo. Najviac sa však chcem poďakovať Slovenskej asociácii kulturisticky a silového trojboja, ktorá organizuje a zabezpečuje jednotlivé podujatia."
Uniforma Mariette sekne, napokon, ona patrí medzi tie ženy, ktoré by dobre vyzerali aj v jutovom vreci. Nemôžem si však pomôcť, predsa len najpríťažlivejšou je vo svojom najbežnejšom „pracovnom" fitnessovskom úspornom úbore. Marietta je určite najpríťažlivejším dôkazom známej pravdy, že ak sa chce, tak sa aj dá. A zároveň, že osobný úspech je aj úspechom mesta a krajiny, z ktorej úspešný človek pochádza. Košice i Slovensko majú v Mariette Žigalovej najlepšiu reklamu, akú si môžu priať.
napísal Peter PAČAJ