Kontakt:
Ing. Ján Čepko
amatérsky výtvarný fotograf
Gudernova 26, Košice 040 11
Tel.: 64243 91

Päť otázok, ktoré sme fotografovi položili...

O fotografii:
"Fotografie som mal rád už dávno predtým. Keď nás niekde ako deti fotografovali, bol som veľmi zvedaví na výsledok a nedočkavosťou som dokázal som celé noci nespať. Hrozne rád som sa videl na snímkach. Tento zárodok lásky ku fotografii pretrval do toho času, kým som sám nezačal fotografovať. Neviem či som mal od začiatku fotografické videnie. O tom by sa dalo rozprávať až potom, keď som začal navštevovať diaľkové školenie fotografie. Popri tom som si nakupoval fotografickú literatúru."

O vzoroch:
"Vidieť peknú fotku je zážitok. Urobiť peknú fotku znamená to, že už v hladáčiku treba vynechať to, čo tam nepatrí. K tomuto ma doviedli inštruktori ako Peter Purtz, Kornel Lovay, Norika Kovalčíková a všetci ostaní, ktorí boli pri mojich fotografických začiatkoch."

O portrétoch:
"Prvý krát som sa odhodla poslať svoje práce na okresnú výstavu. Neprijali mi ani jednu. To bolo pre začiatočníka celkom normálne. Keď som pripravoval fotografie pre druhú výstavu v Dubnici tématicky zameranú na dedinu a JRD. Bol pri tom aj vynikajúci fotograf a môj priateľ Peter Purtz. Ukázal som mu fotografie stáda baranov z ktorých padali bobky. Nafotil som to v Skároši, s vedomím že toto je obraz dediny. Ale popri baranoch sme sa dostali aj k portrétom z domova dôchodcov v Lučenci. Tie ho zaujali. Nakoniec s toho bola druhá cena a pre mňa to bola taká motivácia, ktorá pretrvala pomaly tridsať rokov. V portréte sa snažím zachytiť v prvom rade škálu pocitov. Moje plány zo začiatku boli zmapovať psychológiu správania ľudského správania. Všetky jej odtiene napríklad radosť, nežnosť. Miektoré fotky som aj podľa týchto pocitov nazval, nech posúdia iní, či sa mi to podarilo alebo nie. Bohužiaľ, nedá sa povedať že som to dotiahol do úplného konca. Možno sa to ani nedá, pretože tých pocitov v živote ľudskom je toľko, že to jeden autor ani neobsiahne. "

O rodine:
"Rodina mi moje fotografovanie tolerovala. Manželka trocha so zaťatými zubami. Keď som v sobotu zaliezol do fotokomori, bol som doma, ale doma som nebol. Vychádzal som odtial iba niečo zjesť. Končil som večer o desiatej orezávaním vyleštených fotografií. Ťažko by sa dalo povedať, že rodina s tým bola nadšená. Fotografia stojí mnoho času a peniaze sú tiež dôležité. Svoju ďalšiu záľubu - cestovanie, som spájal s nákupom lacnejšieho fotomateriálu v okolitých krajinách."