Ranná história obce

Obec Trstené pri Hornáde v priebehu rokov viackrát menila názov. Ešte do roku 1948 mala slovenský názov Nádošť a maďarský Nádasd. Jej úplne pôvodné meno bolo Saka (Zaka). Ide o veľmi starú dedinu, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1215. Jej obyvatelia sú v ňom označovaní za dedinčanov, teda išlo už o normálnu obec a nie len usadlosť.

Zmena však nastala už niekedy v polovici 13. storočia. Vtedy ju mladší kráľ Štefan dal za verné služby Hertwikovi, kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi. Darovacia listina pochádza z roku 1265 a v nej je obec uvádzaná ako vyľudnená. Zem Saka v tom čase patrila k hradu Abaujvár. Listina hovorí aj o tom, že zem Saka dostal od kráľa Imricha muž menom Čepan, ktorý bol dedo bratov Hertvika a Herrika. Keďže kráľ Imrich vládol v rokoch 1196 až 1204, môžeme predpokladať, že aj obec Saka vznikla, alebo už existovala v tomto období. Patrí teda medzi skutočne najstaršie obce v celom regióne.

Bratia Hertvik a Herrik sa rozhodli dedinu znova osídliť. Práve v tom čase po tatárskych vpádoch sa z Potisia do údolia Hornádu tlačili Maďari. Podľa historika Varsíka bezpochyby práve nimi bratia zaľudnili opustenú dedinu. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že v tom čase dedina získala nový názov - Nádošť. Názov je maďarského pôvodu a vznikol pravdepodobne podľa trstinového porastu zeme pri Hornáde.

Dňa 20. júna 1283 vzal kráľ Ladislav všetky majetky Jakubovi a Vitálišovi, synom Herrika. Urobil tak, pretože títo synovia zničili hlavnému kráľovmu zbrojnošovi Andrejovi jeho dedinu Paah. Majetky dal Andrejovi, takže tento sa stal novým majiteľom časti obce, ktorá predtým patrila Herrikovi. Majiteľom druhej časti obce ostal Hertvik. Po roku 1294 však Hertvikov syn predal túto čiastku dediny magistrovi Blažejovi a Jánovi, synom komesa Mikuláša z Fony za 70 mariek.

Situácia okolo vlastníctva dediny však nie je úplne taká jednoznačná. Až priveľmi sa komplikuje. Historik Branislav Varsík o tom píše: „Treba však dodať, že do držby čiastky zeme Nádosť sa dostáva ešte za vlády Vladislava IV. Aj nádoštská vetva rodu Aba. Tak z listiny jágerskej kapituly (nedatovanej) sa dozvedáme, že kráľ Ladislav IV. vydal mandát, ktorým nariadil jágerskej kapitule, aby vyslala poverenca, v prítomnosti ktorého by mag. Martin, notár kráľovského dvora, späť uviedol Ladislava, syna Mikuláša, do všetkých majetkov a zvlášť do čiastok v dedinách Nádošť a Krásna nad Hornádom, ktoré držal spomenutý Mikuláš, otec Ladislavov. Teda do čiastky Nádošťu sa dostala táto takzvané nádoštská vetva rodu Aba už za Mikuláša, otca Ladislava, čo sa ľahko mohlo stať už aj preto, že tento Mikuláš, syn Abu a otec Ladislavov, už v roku 1270 držal susednú dedinu Skároš. Za spomenutých však zmien držiteľov vlastného Nádošťa v posledných dvoch decéniách, resp. i na začiatku XV. Storočia dostala sa táto vetva rodu Aba do držby celého Nádošťa a Dominik, syn Ladislava, mal už Nádošť za sídlo celého svojho panstva. Roku 1321 sa už Dominik uvádza ako z Nádošťa, ba aj celé panstvo sa potom nazýva nádoštským.“

Niekedy tesne pred rokom 1333 zomrel Dominik, syn Lacka bez mužských potomkov. Kráš Karol dal v roku 1335 jeho panstvo palatínovi Villermovi Drugethovi, teda aj Nádošť. Aj palatín Drugeth si zvolil Nádošť za svoje sídlo, čo dokumentuje i listina z roku 1348, podľa ktorej v Nádošti ešte bývala jeho manželka - už ako vdova.

Podľa záznamov z vyberania pápežských desiatkov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 bol už v Nádošti kostol aj kňaz menom Jakub (Jacobus). Súčasné Trstené pri Hornáde teda v stredoveku zohrávalo významnú úlohu. Bolo to jednak tým, že sa tu nachádzalo sídlo panstva, ku ktorému prináležali aj iné dedine, stál tu kostol s kňazom, čo v tých časoch nebolo v každej dedine a naviac za z listiny z roku 1416 dozvedáme i to, že sa tu vyberalo mýto.

Genéza názvu obce

1215 - Zaka
1265 - Zaka
1270 - Nadasd
1282 - Zaka
1283 - Zaka alio nomine Nadosd
1283 - Nadasd
1288 - Nadasd, Nadast
1321, 1335, 1337 - Nadasd
1332 - 1337 - Nadasyo
1341, 1347, 1359, 1405, 1415, 1416, 1427, 1440, 1468 - Nadasd
1773 - maďarsky: Nádasd, slovensky: Nádossec
1903 - slovensky: Nádošť, Nádosč
1906 - slovensky: Nadošč

Podľa historika Varsíka boli zakladatelia dediny Slováci, ktorý ju však niekedy v polovici 13. storočia opustili, alebo inak bola vyľudnená. Nové obyvateľstvo, ktoré ju potom osídlilo, bolo maďarského pôvodu. Slovenské obyvateľstvo sem opäť začalo prenikať najmä od 17. storočia. V roku 1720 tu žilo šesť poddaných rodín.

V roku 1746 sa tu rozprávalo maďarsky aj slovensky približne v rovnakej miere. V tomto roku tu žilo 90 rímskych katolíkov, 97 gréckych katolíkov, 4 luteráni, 49 kalvínov a 95 detí. Dedina teda mala 335 obyvateľov, čo naozaj nebolo málo.

Prvý názov dediny - Saka (Zaka) - je odvodený od slovanského osobného mena Sak, Saka.

Informačný zdroj: Branislav Varsík: Osídlenie Košickej kotliny

sivo

Pozri ďalšie linky:

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Slanské vrchy - základné údaje

Cyklotrasa vedúca cez Trstené pri Hornáde