História a súčasnosť

Počiatky divadelníctva v Lorinčíku možno datovať pred roku 1945, kedy sa tu príležitostne predstavilo bábkové divadlo. V roku 1938 tu pôsobili českí učitelia, ktorí ho hrávali pre deti i dospelých.

Divadlo ako činohra však začalo vznikať v roku 1945. Presnejšie - v apríli tohto roku začal v Lorinčíku pôsobiť učiteľ Michal Macák, ktorý s ochotníckymi divadlami pracoval už od roku 1933 vo Vyšnom Klatove, Malčiciach a Malej Vieske.

Prvá hra, ktorú predstavil v naštudovaní zo žiakmi školy, sa menovala Tri vrecia zemiakov. V januári 1946 nasledovalo predstavenie hry Fera Urbánka - Strídža spod hája. Okrem žiakov sa do hry zapájali aj starší obyvatelia obce a divadlo bolo na svete. Hralo sa v priestoroch obecnej školy. Už vo februári vystúpil aj s hrou Fera Urbánka - Škriatok, s ktorou sa predstavili aj v Poľove. Nasledovali ďalšie predstavenia naštudovaných diel Fera Urbánka. Divadlo vystúpilo s dielami Bludár (1946) a Krutohlavci (1947). V roku 1947 vystúpili aj s detskou divadelnou hrou Víťazné srdiečka.

V roku 1948 nasledovali predstavenia Tajovského Ženského zákona. Vystupovali v Lorinčíku i v iných obciach. Žiaci školy si zasa naštudovali hru Sirota marienka a dvanásť mesiačikov. V tomto roku predviedli ešte tretiu premiéru s názvom Pastierka z Lurdu.

Nasledovala príprava a v roku 1949 predstavenie hry Fera Urbánka - Márnotratný syn, od O. Horváthovej - Slovenská sirota a hra Pánik. V roku 1950 uviedli hru F. Urbánka Pani richtárka, v roku 1951 hru Bacúchovie dvor a v roku 1952 Tajovského dielo Statky zmätky. V roku 1953 Urbánkovu hru Kamenný chodníček, v roku 1954 dielo B. S. Timravy - Páva. Skôr pre detského diváka bola v roku 1955 určená hra Dlhý, Široký a Bystrozraký. Politické zmeny po roku 1948 sa svojrázne odrážali v rôznych oblastiach kultúry a tak si aj Ochotnícke divadlo v Lorinčíku dalo do roku 1957 pauzu.

V roku 1958 vystúpili divadelníci s hrou Škriatok a v roku 1959 s hrou Mariša od bratov Mrštíkovcov. Zaznamenali úspech a s Marišou vystúpili aj v Pereši, Šebastovciach, Krásnej, Baške, Myslave a Poľove.

Lorinčík bol napojený na elektrický prúd až v roku 1961 a vtedy ochotníci z divadla uviedla hru Ľuda Zelienku Rozprávka pri praslici. Predstavenie reprízovali aj v niektorých ďalších obciach. Ako študijne náročnejšie sa ukázalo dielo Jonáša Záborského - Najdúch, v ktorom vystupovalo asi 15 mužských postáv a uviedli ho v roku 1962. Štyrikrát ho reprízovali v priľahlých obciach. V roku 1963 pokračovali hrou Dve Marienky a v roku 1965 hrou Kubo. Nasledujúci rok opätovne naštudovali hru Páva od B. S. Timravy, kde už spolupracovali aj hostia z okolitých dedín.

Po kratšej pauze v roku 1969 divadelnácí posilnení mladšou generáciou niekoľkokrát vystúpili na rôznych miestach s hrou Oľgy Horvátovej Slovenská sirota. V roku 1972 zasa s hrou J. G. Tajovského Ženský zákon.

Potom nasledovala dlhá pauza. Zakladateľ Ochotníckeho divadla v Lorinčíku, pán Michal Macák, tieto roky ohodnotil slovami: „Moje postavenie učiteľa (nestraníka) a môj súkromný život dávali za komunistického režimu dosť príležitostí na písanie udaní na moje nadriadené úrady a stranícke orgány. Za roky môjho pôsobenia ma kádrovačky a nemilé návštevy štátnej bezpečnosti dostatočne unavovali a vyčerpávali. Donášači a závistlivci sa našli aj tu, v malej obci (v tej dobe jediná v okrese bez organizácie KSS). Po vyvrcholení útokov na moju osobu v r. 1971 (obdobie normalizácie a čistiek) som sa venoval len svojim služobným povinnostiam a pre vedenie ochotníckej divadelnej činnosti nebolo iniciátora. Hoci absencia jednej osoby nemala ovplyvniť osvetovú činnosť v obci, keď tu už bolo dosť ľudí schopných prispieť do osvety.“

Zlom nastal až po politických zmenách a páde komunistickej vlády. V roku 1995 sa divadlo zrodilo druhýkrát, na čom má zásluhu predovšetkým pán Rudolf Dučai.

Nasledovalo opätovné naštudovanie hier Strídža spod hája, Tri vrecia zemiakov, Páva, Statky - zmätky, ale aj hier Bacúchovie dvor a Pravda víťazí. Aktívny podiel na opätovnom vzriesení ochotníckeho divadelníctva v Lorinčíku má aj jeho zakladateľ Michal Macák, ktorý za svoju činnosť získal Cenu mesta Košice.