Charakteristika

Hranice mestskej časti Košice-Džungľa sú v prílohe Štatútu mesta Košice opísané takto: "Z trojchotára medzi sídl. Tahanovce, Dargovských hrdinov a Džungla - zo severnej hrany cestnej koruny odbocnej vetvy z Tahanoviec hranica prechádza krátkou odbockou na hlavnú vetvu križovatky Dargovských hrdinov. Po jej severnej strane vedie približne 100 m východným smerom po kríženie s Monok potokom. Po západnej strane priepustu hranica prechádza na južnú majetkovú hranicu križovatky, po ktorej sa napojí na západnú majetkovú hranicu Prešovskej cesty. Po tejto hranici vchádza do križovatky s Rampovou ulicou. Prechádza na južnú stranu Rampovej ul., ktorou vedie až po most na Hornáde. Pokracuje severným smerom kat. hranicou po východnom brehu Hornádu cez železnicný most cez Hornád a napája sa na severovýchodný roh mosta cez Hornád na Hlinkovej ulici. Dalej pokracuje po severnej strane cestnej koruny bývalej Prešovskej cesty totožnej s kat. hranicou po trojchotár Džungle, sídliska Tahanovce a sídliska Dargovských hrdinov, kde sa hranica mestskej casti uzavrie."

V čase našej návštevy (26. 2. 2001) mala mestská časť Košice-Džungľa presne 427 obyvateľov. Títo žijú v rodinných domoch so záhradami, v Džungli sa nenachádza žiadna obytná bytovka. Napriek tomu táto mestská časť nemá vidiecky charakter. Okrem obytnej zóny sa tu nachádza aj zóna obchodná a priemyselná. V obchodnej zóne dominuje hypermarket Tesco, ale aj veľkosklad kvetov, veľkosklad porcelánu a širokospektrálna maloobchodná sieť, ktorej klientela pochádza aj z iných mestských častí. Priemyselná zóna je sústredená do oblasti Medzi mostami, kde sa nachádza Povodie Bodrogu a Hornádu, stavebná firma Virtus. V Džungli sa nachádza aj trolejbusový areál Dopravného podniku mesta Košice.

Tento zmiešaný charakter mestskej časti je daný predovšetkým skutošnosťou, že v rokoch 1961 až 1992 tu platila stavebá uzávera. Počítalo sa skôr s využitím územia v rámci vybudovania priemyselného parku. V dôsledku toho v mestskej časti "vypadla jedna generácia", ktorá sa odsťahovala do iných častí mesta. Od roku 1992 je možné v mestskej časti opäť stavať, čo sa prejavuje výraznejšími opravami starších domov a žiadosťami o stavbné povolenia na výstavbu nových, čo umožňuje aj územný plán. V Džungli sa však nenachádza ani materská, ani základná škola. Školstvo je tu zastúpené Vojenskou leteckou akadémiou Milana Rastislava Štefánika.

V roku 2000 miestny úrad získal kultúrne stredisko, ktoré zrekonštruovali.

Územie terjašej mestskej časti Džungľa bolo v minulosti pričleňované k rôznym mestským okresom. Ako samostatná mestská časť vystupuje až od roku 1990, kedy boli konštituované nové samosprávne orgány mesta Košice.

Prvý muž tejto mestskej časti sa zákonite musí občas nachádzať v ľahko komickej situácii, keď sa na verejnosti predstavuje ako starosta Džungle. Tento názov pre dané územie bol však tradovaný niekoľkými generáciami Košičanov. Starosta vidí jeho pôvod v nedávnej histórii osídľovania tejto časti. V tridsiatych rokoch 20. storočia po regulácii toku Hornádu sa tu stavali mnohé domy bez povolenia a systémom - kto si aký kus pozemku ohradil, taký obýval. Napriek tomu to nebol veľmi vyhľadávaný spôsob získania trvalého bydliska, pretože sa nachádzal v zóne, kde boli smetiská a skládky, ktorých obsahy sa tu i dnes nachádzajú pri všetkých trochu hlbších pozemných prácach. Naviac tu nebola žiadna obchodná sieť a blízko bol les. Názov Džungľa teda zdomácnel a po roku 1990 táto tradícia pomenovania dostala oficiálny a zákonom stanovený chatakter.