Povedzme si teraz pár slov aj o Svätom Jánovi Nepomuckom. Narodil sa v západočeskom Nepomuku okolo roku 1345 ako syn českého Nemca. Ako generálny vikár pražskej arcidiecézy sa v spore arcibiskupa Jana z Jenštejna s českým kráľom Václavom IV. o obsadenie uvoľneného miesta opátskeho úradu v kladrubskom kláštore postavil na stranu pravdy a svojho nadriadeného. Nového opáta potvrdil v úrade v súlade s cirkevnými pravidlami, avšak v rozpore s prianím kráľa. Za tento skutok a údajne aj za to, že kráľovi neprezradil spovedné tajomstvo jeho manželky Žofie Bavorskej ho ten nechal zatknúť a po mučení polomŕtveho v noci zhodiť do Vltavy. Jeho mučenícka smrť 20. marca 1393 sa stala symbolom cti, mlčanlivosti a zachovania tajomstva. Svätý Ján Nepomucký je preto najčastejšie zobrazovaný s 5 hviezdami okolo hlavy, krucifixom, palmou, knihou, zapečateným listom, kladkou, alebo ružencom v náručí, s prstom pred ústami, často na moste. Je zemským patrónom Čiech a Bavorska a patrónom mlynárov, spovedníkov, pltníkov, topiacich sa, dobrej povesti, mostov, bezpečného putovania a šťastného návratu. Preto sú jeho sochy spravidla na rázcestiach a pri mostoch. Je ochrancom pred povodňami, útrapami svedomia a ohováraním. Vyhlásený za svätého bol pápežom Benediktom XIII. v roku 1729. Predlohou väčšiny zobrazení Sv. Jána Nepomuckého sa stala socha na pražskom Karlovom moste. Jej hlinený model zhotovil v roku 1681 Matthias Rauchmüller z Viedne. Podľa neho v roku 1682 vyhotovil drevenú sochu Jan Brokoff z Prahy. Túto v roku 1683 odlial do bronzu Hieronymus Herold z Norimberku a na pražský Karlov most ju osadili ako vôbec prvú sochu ešte v tom istom roku.

K bankovskej soche Sv. Jána Nepomuckého a prameňu pod ňou od roku 1867 často chodili aj členovia Bratstva Svätého ruženca. Boli to predovšetkým slovenskí veriaci, ktorých bolo v tom čase v Košiciach asi 6 000 a stretávali sa v kostole u dominikánov. Pod vedením predstaveného tohto novovzniknutého spoločenstva, debnárskeho majstra Jána Štefančíka (1843-1913) a riaditeľa Bratstva, dominikánskeho kňaza Rafaela Lakosila sa pri tejto soche pravidelne konali Krížové cesty vždy na Veľkonočný utorok. Náboženské púte sem smerovali každoročne aj na Svätodušný utorok v polovici júna. Počas náboženských pútí smerujúcich do Levoče prechádzali tadiaľ od Košíc procesie veriacich a 29. júna na sviatok Sv. Petra a Pavla sa tu tiež konala svätá omša. Pobožnosti pri soche Sv. Jána Nepomuckého boli často spojené aj s pekným výletom, keď rodiny po oboznámení sa so životom svätca tu zotrvali pri varení guláša až do večerných hodín. V polovici 80. rokov bol drevený stĺp, ktorý držal zastrešenie sochy už značne schátralý a veriaci pomýšľali na jeho opravu, aby nedošlo ku skaze sochy. Stalo sa tak v júni 1888 na podnet košického tesára, cirkevného pracovníka a slovenského rodoľuba, už v predchádzajúcej časti spomínaného Jána Straku. Bankovským lesníkom bol v tom čase jeho priateľ, mladý 23 ročný Ondrej Šimko, rodák z Veľkej Lodiny, ktorý bol pôvodne tiež tesárom. Šimko na vyvýšenom mieste nad cestou postavil pre sochu pekný nový drevený prístrešok na 4 stĺpoch, ktorý už mal podobu kaplnky ako aj pevné dubové schody, po ktorých sa k nemu vystupovalo. Súhlas na zriadenie nového zastrešenia sochy dal vtedajší košický lesmajster Emil Haschke (1823-1889). Aj mesto samo prikročilo k zveľadeniu tejto lokality. V roku 1890 bol k prameňu Sv. Jána zriadený vychádzkový chodník, ktorý viedol od hotela traverzujúc svah popod Starou Spišskou cestou a v roku 1892 prameň upravil a obmuroval staviteľ Imrich Lang (1834-1899). Košickí turisti o niečo neskôr na vyvýšenej plošine tesne nad prameňom postavili jednoduchý drevený altánok. Bol niekoľkokrát obnovený a na tomto mieste udržiavaný ešte pred 50 rokmi. Úprava prameňa sa žiaľ tiež nezachovala a dnes tento vyteká zo svahu iba z kovovej rúrky.

Vo vlhkom lesnom prostredí drevená kaplnka postupne tiež chátrala, a preto po skončení 1. svetovej vojny Košičania pomýšľali postaviť na tomto mieste definitívnu murovanú kaplnku Sv. Jána Nepomuckého. Bol to opäť Ján Straka, ktorý 26. februára 1921 začal organizovať finančnú zbierku na jej výstavbu. Počas sviatku Nanebovstúpenia Pána 5. mája 1921 neznámi vandali rozbili sochu Sv. Jána Nepomuckého, odrazili jej hlavu i pravú ruku a poškodili už aj tak schátranú drevenú kaplnku. Táto neslýchaná udalosť urýchlila postavenie novej. Podľa vlastných projektov ju postavil známy košický staviteľ Jozef Wirth. Výstavba tejto peknej a pevnej železobetónovej kaplnky a schodišťa so 14 stupienkami pod ňou začala 18. mája 1922 a už o necelé 3 mesiace ju 15. augusta za veľkej účasti veriacich vysvätil správca košickej farnosti Barnabáš Tost, ktorý aj sám výraznou mierou finančne prispel k jej obnove. Na oltár kaplnky umiestnili novú sochu Sv. Jána Nepomuckého, ktorú daroval Ján Straka. Poškodenú starú sochu uložili na mieste jej spotupenia pod oltár novej kaplnky. Aj keď sa tu už nekonali pravidelné cirkevné obrady, takmer 30 rokov (s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny) slúžila kaplnka i prameň pod ňou ako miesto modlitieb a odpočinku pre procesie veriacich smerujúce na púť do Levoče. Až dodnes má však mnoho pravidelných návštevníkov, starších ľudí i rodiny s deťmi, čo dosvedčujú nápisy na jej stenách, často horiace sviece a uložené kytice kvetov. Pre mnohé zamilované páry sa stala aj miestom sľubov ich vzájomnej životnej vernosti. Ani v našej dobe sa zločinná ruka nevyhla tejto kaplnke. Na Veľkonočný pondelok 15. apríla 1993 neznámy násilník vylomil a poškodil jej peknú kovanú bránu a ukradol drevenú oltárnu sochu. Namiesto nej tam dočasne umiestnili obraz Panny Márie Bohorodičky aj jej podobizeň z keramiky, ako aj podobizeň Sv. Terézie. Vďaka iniciatíve košickej pobočky Českého spolku na Slovensku a za finančného prispenia Ministerstva kultúry SR sa v jarných mesiacoch tohto roku plánuje dôsledná rekonštrukcia tejto kaplnky.

V miestach, kde Stará Spišská cesta na tzv. Bankovskej vyhliadke (395m) s pekným pohľadom na Košice dosahovala hrebeň Bankova a spúšťala sa na severnú stranu smerom k Čermeľskému údoliu, vysadilo mesto z podnetu lesmajstra Štefana Szönyeyho v máji 1896 pri celouhorských milenárnych oslavách skupinu 7 pätnásťročných líp. Asi 3 - 4 z nich sa dodnes zachovali v priestore hornej časti ihriska minigolfu. Pietnosť tohto horského prechodu sa zvýraznila, keď tu zakrátko kúsok povyše líp ktosi postavil božiu muku s vyobrazením Sv. Trojice. Bol to drobný sakrálny objekt, ktorého drevený 2 m vysoký stĺp bol ukončený hlavicou so zastrešeným výklenkom, v ktorom bol uložený votívny obrázok. Bližšie okolnosti vzniku tejto božej muky sa mi zistiť nepodarilo. Je o nej známe aj to, že bola ohradená oplotením z drevených latiek a stála čelne asi 20 m vzdialená od neskoršej kaplnky Nanebovstúpenia Panny Márie na samom okraji Starej Spišskej cesty ešte asi pred 70 rokmi.

Dominantným objektom Horného Bankova je neogotická kaplnka Nanebovzatia Panny Márie . Podnetom na vznik tejto kaplnky bol jeden obraz Panny Márie a snaha o jeho záchranu košickými mlynárskymi robotníkmi. V tzv. nižnom košickom mlyne, ktorý stál kedysi na ramene Hornádu v južnej časti mesta pracoval ako robotník od roku 1879 viackrát spomínaný Ján Straka. Ten sa v Košiciach všestranne aktivizoval v náboženskom živote slovenských katolíkov a veľmi sa zaslúžil aj o postavenie oboch bankovských kaplniek. Nad vchodom do mlyna, v ktorom vtedy pracoval, visel vyššie spomenutý obraz, ktorý bol darom zemepána a poľnohospodára Antona Zeiningera (1833-1888). Keď bol obraz už málo zreteľný a vo veľmi zlom stave, požiadali robotníci tohto mlyna Ondrej Šoltýs a Ján Straka v roku 1884 košického maliara Andreja Gubalszkého, aby podľa pôvodného obrazu vytvoril nový. Ten namaľoval asi 160 cm vysoký obraz na plech. Predstavoval Matku Božiu stojacu na zemeguli v náručí s malým Ježiškom. Asi po 15 rokoch sa rozchýrilo, že nižný mlyn sa má zmeniť na akúsi továreň a hrozí zánik obrazu. Aby ten nebol odstránený, alebo inak zneuctený, hľadal Straka so svojimi spoločníkmi vhodné miesto na jeho nové inštalovanie. Po porade so správcom košickej farnosti a kanonikom Ondrejom Kozorom (1844-1913) bolo rozhodnuté pre obraz postaviť malú kaplnku na Bankove v blízkosti božej muky s obrázkom Sv. Trojice. Mesto Košice tento zámer schválilo s podmienkou, že kaplnka bude väčších rozmerov, nahradí na vykonávanie bohoslužieb už nevyhovujúcu kaplnku Sv. Kríža v priestoroch hotela a zároveň bude aj dominantou Bankova. Po porade významných košických občanov sa začala zbierka na jej postavenie. Skôr než boli potrebné peniaze vyzbierané, vložil väčšiu sumu košický hostinský (niekdajší tesár) Michal Kalcher (1842-1927) a dal pokyn na začatie jej výstavby s tým, že chýbajúce peniaze v prípade potreby ešte doplatí zo svojho, čo sa aj stalo. Podľa plánov Jána Andrejku (1864-1920) bola postavená pod vedením murára Šimona Kalinoviča (1858-1932). Je to jednoloďová stavba obdĺžnikového pôdorysu s polkruhovým záverom, ktorej hlavné priečelie tvorí trojuholníkový štít na vrchole zakončený krížom. Plochá vežička s otvorom, v ktorom je zavesený zvon, bola zriadená až v rokoch pred 2. svetovou vojnou. V čase, keď už prebiehala stavba kaplnky, nižný košický mlyn odkúpila istá kresťanská spoločnosť a tá sa rozhodla, že obraz Panny Márie uchráni a naďalej ho ponechá nad vchodom do mlyna. Na oltár kaplnky bola preto uložená socha podobná obrazu v mlyne. Túto sochu neskôr (v 30. rokoch) vystriedal obraz. Ten asi pred 50 rokmi vymenili znovu za terajšiu sádrovú oltárnu sochu, ktorá predstavuje Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov, patrónku saleziánov. Na stenu po pravej strane oltára inštalovali mramorovú tabuľu, ktorá zlatými písmenami takto zvečňuje zaslúžilcov: Isten dicsönsegére / emeltették / Kalher Mihály és Társai / a kassai társadalom / kegyes adományaiból / Urunk 1903-ik esztendejében (v preklade: Na večnú slávu Pána postavil Michal Kalcher a spoločníci z milodarov košickej verejnosti roku Pána 1903). Kaplnka bola zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a 15. augusta 1903 za veľkej účasti veriacich ju vysvätil kanonik Ondrej Kozora. Ten bol kedysi aj kavečianskym farárom a medzi slovenskými veriacimi bol veľmi obľúbený, lebo povoľoval spevy na procesiách a vykonávanie svätých omší aj v slovenčine, čo inde nebolo bežné. Preto sa v kaplnke na Bankove konali od jej postavenia aj slovenské bohoslužby, kde náboženské piesne často predspevoval kantor Bartolomej Štefančík (1871-1931). Dvakrát ročne 29. júna a 15. augusta sa v kaplnke usporadúvali aj odpusty. V medzivojnovom období bolo pekné slnečné okolie kaplnky už obľúbeným miestom pravidelných vychádzok a celodenných výletov. Podujatia v jej blízkosti organizovali rôzne spolky a politické strany. Sväté omše sa v kaplnke konali v 30. rokoch počas stretnutí košickej odbočky Slovenských katolíckych skautov pod vedením profesorov teológie ThDr. Alexandra Špesza (1889-1972) a Jozefa Števeka (1896-1979), ako aj počas tzv. lesných slávností, kultúrnych podujatí spojených s výletom, ktoré tu pravidelne organizoval turistický odbor Kolping Košického katolíckeho tovarišského spolku, pod vedením profesora teológie, kňaza a aktívneho turistu Vojtecha Barthu (1897-1972). Ešte pred 5 - 6 rokmi som na kovanej bráne kaplnky objavil zavesený venček so stuhou vďaky na počesť Vojtecha Barthu, ako spomienku kohosi na tieto dávne časy.

V ére socializmu bola kaplnka ponechaná svojmu osudu takmer bez povšimnutia kompetentných, čo sa nepriaznivo prejavilo na jej celkovom stave. Až od leta roku 1993 sa tu začali sporadicky vykonávať nedeľné odpoludňajšie pobožnosti. O znovuoživenie kaplnky v najnovšom čase sa pričinil dnes takmer 77 ročný jezuitský kňaz - páter Pavol Kaľavský. Po mozgovej príhode v jeseni 1997 podnikal časté zdravotné vychádzky na Bankov, kde si všimol zanedbanú kaplnku. Keď aj veriaci v roku 1998 požadovali obnovenie činnosti kaplnky, bol to práve on, kto sa s povolením a na doporučenie veľprepošta a dómskeho dekana - farára ThDr. Pavla Drába podujal na jej opätovné vzkriesenie. Pravidelné nedeľné sväté omše v kaplnke znovu začali 6. júna 1999, pričom tá prvá sa konala za prezidenta SR Rudolfa Schustera. V nedeľu 15. augusta 1999 sa tu obnovila aj tradícia konania odpustov na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Pre účely chystanej finančnej zbierky vydali z kaplnky propagačnú pohľadnicu v modrej a zelenej verzii podľa kresby Ondreja Záraského. Za prispenia veriacich a rím. kat. Farského úradu sv. Alžbety sa už od začiatku roka 2000 pristúpilo k postupnej oprave kaplnky. Zásluhou Ing. Petra Murína bol opravený nefunkčný zvon na jej vežičke. Jeho výskum uskutočnil v auguste 1999 Mgr. Juraj Gembický. Zvon je menších rozmerov, jeho dolný priemer je 295 mm, výška 230 mm a je ladený v tóne E. Korpus zvona je jednoduchý, bez výzdoby a na plášti má vyrytý nápis: NA SLÁVU / PANNEJ / MÁRIE / 1946. Na opačnej strane plášťa je nečitateľný nápis poškodený koróziou, zrejme meno donátora. Tento zvon nie je pôvodný, predchádzajúci, ktorý pochádzal z 30. rokov zmizol vo vojnových časoch. V máji roku 2000 bola rekonštruovaná strecha kaplnky a následne v priebehu júna a júla boli dôkladne vynovené jej vnútorné i vonkajšie steny a oltárna socha. Bola vylepšená vonkajšia izolácia a upravený jej vstupný priestor. Do niky na priečelí fasády osadili sochu Božského Srdca (zatiaľ provizórne), namiesto dávno zmiznutej pôvodnej sochy Panny Márie. V decembri boli zvnútra osadené nové drevené dvere. Ich starobylú kľučku z bývalého Zichyho kaštieľa v Haniske doteraz uchovával a venoval kaplnke František Nigut. Vo februári 2001 boli kvôli tepelnej izolácii zvnútra osadené dupľované okná. Na rekonštrukcii kaplnky sa veľkou mierou pričinili bankovskí veriaci i jej ďalší pravidelní návštevníci. Spomenúť treba predovšetkým obyvateľov Bankova RNDr. Pavla Murína s manželkou Monikou, Jozefa Šoffu z Čermeľa, Ing. arch. Ľudmilu Zidorovú, Zuzanu Sidorovú, Ing. Imricha Redaja z Kostolian a manželov Františka a Zdenku Hlouškovcov.

Nové zobrazenie Nanebovzatia Panny Márie na strope kaplnky v júni roku 2000, dva mesiace pred svojou smrťou namaľovala 84 ročná rehoľná sestra Laura Mihaliková z Beckova pri Trenčíne. Predlohou tejto i predošlej maľby bol sentimentálny obraz španielskeho barokového maliara Bartholomea Murilla (1618-1682).

Dr. Ján Gašpar

Tento článok bol uverejnený v magazíne Listy košické, číslo 1/2001.