MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Časť druhá: Relation a kroniky

Rozsiahlejších textových zmienok o starej radnici sa z minulosti zachovalo iba veľmi málo. Prvý obsiahlejší text prináša až Relation z rokov 1603/04. Až stodvadsaťosem rokov po ňom sa objavila druhá významnejšia zmienka vo vtedy čerstvo vydanej kronike neznámeho jezuitského vzdelanca, za ktorým tušíme slovenského profesora tunajšej univerzity Samuela Timona. Dôveryhodné grafické zobrazenie tejto radnice nepoznáme dokonca žiadne. Možno si len domýšľať, že typovo sa stará radnica Košíc podobala dodnes zachovanej radnici v Levoči, meste na sklonku stredoveku zhruba podobne veľkom a bohatom ako Košice. Veľmi zjednodušené vyobrazenia na vedutách, kde má radnica výrazné štítové múry, naznačujú, že jej posledná architektonická podoba bola renesančná.

DVE RADNICE V RELATION

Našim stálym čitateľom dobre známy mestský súpis Relation z rokov 1603/04 priniesol dodnes neveľmi známy fakt, že už na sklonku 16. storočia mesto svoju starú radnicu na ostrove nepoužívalo. Ale poďme po poriadku. Na strane 26 komisári v súvislosti s mestom financovanými opravami napísali: Navyše je tam dom, čo sa nazýva mestským, alebo radnicou, v ktorom sa zhromažďuje víno a pivo a rada sa oň spoločne stará. Celý obvod tohto domu má novovybudovaný krov a strechu z poriadneho šindľa. Vnútro budovy je omietnuté vápnom, čiže omietkou. Tento text nevzbudzoval žiadne podozrenia, pretože mohol platiť pre radnicu stojacu kdekoľvek.

Na strane 50 je však takáto veta: Nasledujú domy za radnicou, vedľa Drábskej ulice /dnes ulica Pri Miklušovej väznici/. Tu už nebolo čosi v poriadku, pretože evidentne šlo o domy na Kováčskej ulici. Ďalšia zmienka o radnici bola na strane 62 ako položka 190, uvedená v rámci súpisu budov štvrtého mestského kvartálu, konkrétne budov na Hlavnej ulici, nie ostrove! Znela takto:

Tento dom je mestská radnica, kde sa ukladá víno a pivo. Drevená konštrukcia a krov nad chodbou a dvornou časťou celkom zhoreli. Po spomenutom požiari boli najprv opravené okná na spoločných zadných izbách, potom obielená chodba a múry. Miestnosť, v ktorej je erb mesta Košice a kde sa skladuje mestské obilie, má klenutý strop, ale zakrytý niekoľkými doskami. Na inej klenbe sú tri nové hrady podbité doskami. Vrchná časť chodby má doskovú podlahu a izba, ktorá je držaná /rezervovaná/ pre zbrojnicu, je zle opravená a nie celkom dokončená, zastrešená, ale s nedokončeným stropom. Zadné poschodie má opravený strop a novú strechu. Je tu tiež 22 volských postrojov na vozenie nádob v prípade požiaru. Na to je tu pripravených 80 nádob, za ktoré sa zaplatila mzda 50 denárov za každú.

Uvedený popis platil jednoznačne pre budovu, stojacu tam, kde je i dnes rekonštruovaná stará radnica, teda na Hlavnej ulici 59. Ale podľa dovtedajších vedomostí mala radnica stáť na ostrove uprostred Hlavnej ulice. Budovy na ostrove popisovalo Relation na samom konci súpisu. Na mieste, kde by mala stáť mestská radnica, bol pod položkou 478 uvedený takýto text:

Tu je medzi vodami uprostred námestia postavený dom. Dole má naskrze prechodnú zaklenutú sieň s dvoma inými malými klenutými miestnosťami. Pred niekoľkými rokmi sa tam prechovávali delá a munícia Jeho Veličenstva. Medzičasom, za úradovania pána Tobiáša Rottenbergera, ktorý, ako je Jeho Veličenstvu známe, bol vtedy zbrojmajstrom, však mesto priestory vypratalo. Teraz tam skladuje trocha šindľa a tehál. Na strednom poschodí sú izby vybavené zasklenými oknami a pecami. Na dvoch rôznych zaklenutých sklepeniach teraz mesto skladuje polpäta sta /štyristopäťdesiat/ kýblov obilia. Z jednej strany je strecha od čias požiaru zrútená, takže v súčasnosti sa opravuje. Inak je dosť deravá, takže cez ňu a cez klenby zateká na obilie. Tovar, ktorý sa tam nachádza v obchodníckych a remeselníckych krámoch, je spísaný v osobitnej prílohe, kde sú uvedené aj výnosy zaň.

Celý problém s polohou radnice nakoniec vysvetlil text na strane 125, kde sa píše: V prvom rade je v meste dom nazývaný radnica, do ktorého sa chodievajú radiť. Navyše sa tam šenkuje víno a pivo. To bola oná budova na dnešnej adrese Hlavná 59. Ďalšia veta prinášala do problému definitívne jasno: Ďalej je tu druhá, ešte neopravená radnica, ktorá leží v strede mesta na Hlavnej ulici, je v nej klenutý priechod, prechádzajúci naprieč budovou a pred niekoľkými rokmi sa tu skladovala výzbroj Jeho Veličenstva, ako napríklad veľké delá na kolesách a iné. V čase spisovania Relation mali teda Košice až dve radnice, jedna sa však už nepoužívala na pôvodný účel, ale zmenila sa na sklad, predajné priestory a azda sa tu aj ubytovávalo.

TAJOMNÝ RADNIČNÝ TRUC

Zmienka o oboch radniciach v anonymnej kronike Cassovia vetus ac nova - Košice staré a nové, vydanej v roku 1732, je rozhodne zaujímavá. Jej autor si pri opise význačných budov mesta všíma v prvom rade starú radnicu, ktorú opisuje slovami: Predovšetkým vyniká stará kúria vznešenejšia od iných stavieb aj svojou polohou - veď okupuje srdce mesta, pričom je úplne oddelená od ostatných budov a aj svojou architektúrou je mimoriadne vhodná pre slávny /mestský/ senát. Popri mnohých vnútorných a vonkajších ozdobách pýši sa jej priečelie dvoma dvoranami, postavenými na kamenných stĺpoch. Je na počudovanie, že krásna budova, nikde nepoškodená, je v našej dobe zanedbávaná a nielenže sa v nej nekonajú verejné zhromaždenia, ktoré bývajú v novej kúrii, ale neslúži ani žiadnemu privátnemu úžitku.

Podľa textu kroniky bol jej autor realistický a všímavý človek, takže mu možno veriť, že stará radnica bývala skutočne pekná budova. Že však bola v dobrom stavebnom stave, tomu uveriť nemožno, pretože kronikári uvádzajú stav radničnej budovy v roku 1756 - teda iba o dvadsaťštyri rokov neskôr - ako nebezpečne schátraný. Zaujímavý je aj pokus kronikára naznačiť dôvody, prečo ostáva stará radničná budova mestom nepovšimnutá. Text je tu tak „zašmodrlichaný", že mu takmer nerozumieť:

A priznajme, že toto /neužívanie starej radnice/ dáva mnohým príležitosť na výmysly alebo hanobenie. Ale keďže obe tieto neresti sú nám cudzie, ponechávame ich stranou a nereferujeme o starobabských povedačkách ani najkrikľavejších výmysloch určených slovutnému magistrátu. Lebo ak panovalo počas opovážlivo trúfalého Bočkajovho povstania peklo, ktože by sa snažil o takúto zakázanú vec v ochote uveriť viac, ako je skutočnosť /pretože sme počuli, že to nie je podložené žiadnym argumentom/. Netreba pripisovať to, čo bolo roznietené a rozpálené /v minulosti/ mestskému senátu, ale kacírskemu odpadlíctvu, ktoré sa obyčajne vzmáha vo vojnových časoch.

Dôvodom neužívania starej radničnej budovy by teda mala byť akási udalosť, spojená s Bočkajovým povstaním - snaží sa preopatrne naznačiť kronikár. Ale asi to nebola celkom pravda, pretože Relation vzniklo ešte pred touto udalosťou a už vtedy sa budova nepoužívala. Dôvod tu musel byť v čomsi inom, možno oveľa prozaickejšom. Len škoda, že sa spomenuté starobabské povedačky a najkrikľavejšie výmysly nezachovali. Mohli byť celkom zaujímavé.

ČO O NEJ PÍŠE PLATH

V rukou písanej kronike profesora Platha je v úvodnej časti opis vzhľadu mesta a jeho najvýznamnejších budov. Plath svoje dielo písal vyše sto rokov po zbúraní radničnej budovy na ostrove, no i tak túto budovu považoval za potrebné spomenúť a keďže ju sám nepoznal, musel sa spoľahnúť na opis v kronike Košice staré a nové. Ba dokonca použil aj niektoré tam spomenuté slovné zvraty:

Stará mestská kúria bola už polohou vznešenejšia ako iné /stavby/. Veď obsadila srdce mesta a stála oddelená od ostatných domov. Stavba mimoriadne vhodná pre najvyšší senát vynikala dvoma dvoranami opierajúcimi sa o kamenné stĺpy, podobne ako je to u vojvodcovského paláca /Palazzo ducale/ v Benátkach. Čo sa tu kedysi odohrávalo, to podám v chronologickom poriadku. Tak ako v iných domoch, aj tu boli tesané kamenné kvádre, ktoré držali chodby a elegantné dvorany, ba držali aj klenby vybavené dookola umne tesaným ozdobným kameňom, ako je to dnes v Uhorsku v Trenčíne a u susedov v Patávii, Bononii či v Auguste Taurinorum. Všetko toto sa však pominulo /a stálo to tam, kde je terajšie divadlo - dodal prvý prekladateľ pán Steller/, ako sa pominul aj dom starej mincovne.

Staromil Ján Nepomuk Plath skomplikoval čítanie svojho diela už svojim súčasníkom, keď zašifroval do latinských názvov Padovu, Bolognu a Turín. Naznačil, že snáď voľakedy podnikol cestu do severného Talianska, ale prirovnanie našej starej radnice s palácom benátskych dóžov sa mi zdá silne prehnané. Narodil sa v roku 1792, takže nemohol vedieť, s čím dóžovský palác porovnáva. Iba keby mal k dispozícii nejaké dnes už neznáme zobrazenie starej radnice. A je tu ešte jedna zaujímavosť. Aj keď Plath čerpal z kroniky Košice staré a nové, fenoménom, ktorý som nazval vyššie „radničný truc", sa neráčil zaoberať a otázku, prečo sa radničná budova takmer dvesto rokov neužívala, si už nekládol.

Budova Ladera von Langera

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer; 10. 8. 2001
Text: Jozef Duchoň