Pôvod názvu mesta Košice nie je presne známy. Jeho vysvetľovanie sa pohybuje viacmenej v teoretických rovinách, ktoré môžu mať určitú pravdepodobnosť úspešnosti, avšak de facto nepreukázateľnú.

Historické listiny mesto pomenuvávajú rôzne. V tých najstarších sa uvádza Cassa, Kassa a Kossa. V relatívne mladších Cassovia a Kaschau, prípadne Cassoviensis.

V závere 19. storočia košický archivár L. Kemény poukázal na to, že názov Cassovia je latinizovaný a vznikol až v časoch renesancie a humanizmu. Dovtedy aj Nemci používali tvary Cassa, zriedkavejšie Casscha a Kasch. Úvahy, že mesto získalo meno, ktoré mu dali nemeckí prisťahovalci, sú podľa historika Ondreja Halagu neopodstatnené. Prvenstvo v osídlení Košíc totiž nepatrilo Nemcom. Títo sa len začlenili do už existujúcej maďarsko-slovenskej osady, ktorá už mala svoj význam.

Takto i tvrdenie historika Branislava Varsika, že Nemci po roku 1241 prišli do vyľudnenej Košickej kotliky, vyznieva nepravdivo. Ak by tomu tak bolo, v tatárskymi vpádmi vyľudnenej krajine by začímali odznova. To by sa prejavilo aj vysokým počtom nových názvov, ale Nemci už preberali mená chotárov od tunajších obyvateľov podľa ich vžitých slovanských a predslovankých pomenovaní. Takže, i keď bol počet tunajších obyvateľov vojenskými nájazdami zredukovaný, Nemci neprišli do vyľudneného kraja a nevytvárali mu nové menoslovie.

Historik L. Kemény uvažuje, že názov Košice by mohol pochádzať od nemeckého slova "gasuoh", čo si však protirečí s jeho vlastnou tézou o meste, ktoré vzniklo na základe slovansko-maďarského osídlenia.

Väčšina miestnych názvov okolia Košíc je slovanského pôvodu, ale v stredovekých listinách sa vyskytovali v pomaďarčenej forme. Jo to dané predovšetkým tým, že úradné funkcie v Uhorsku vykonávali Maďari a tak aj zaznamenávali maďarskú formu mien. L. Kemény teda polemizoval, či názov Kassa (v slovenskej forme Košice) nemá rovnaký základ ako česká Kaza z českých historických povestí ("Libussa, Kassa ét Teta"). Tým by malo meste nemo po kniežacej dcére Kaze.

Historik Ondrej Halaga poukazuje na zloženie slovenskej formy mena Košice. V prvej časti Koš-, potom nasleduje sufix -ice. Sufix -ice sa pridával k názvom tých gegrafických oblastí, ktoré boli pomenované podľa mena konkrétnej osobnosti. Zachycujú meno majiteľa vo vlastníckom vzťahu k názvu zeme.

Pokiaľ sa zameriame na časť mena mesta Koš-, nájdeme paralely s inými pomenovaniami, hlavne v Česku a v Poľsku. Sú to predovšetkým Koša, Koš, Košek., Košín, Košata a podobne. Osobné meno Koša sa v tejto časti terajšieho slovenského územia vyskytovalo od 13. storočia do novoveku.

Historik V. Šmilauer poukazuje na iné súvislosti, v ktorých mená Koša, Košata a Koch považuje za kratšie formy mena Kolimír. Toto meno zasa považuje za významové odvodenie od vtedajších slov "kolať, klátiť" vo význame súčasných slovies "bodať, zápasiť". Sám však české Košice a Košovice zaradil v hľadaní pôvodu názvov k slovu "kôš" ako k nádobe. Rýdzo v málopravdepodobnom výklade by teda Košice mohli znamenať "Kôš" (ako mesto uložené v kotline), prípadne mesto Kolimíra.

Historik Ondrej Halaga píše, že prvé listiny s názvom označujú "zem zvanú Koša". Išlo teda pravdepodobne o väčší územní celok patriaci Košovi. Ten sa rozkladal od prameňov Čermeľa s toku Pstružníka po strednú časť Myslavského potoka pred Barcou a Lubinou. Na severovýchode hranica presahovala na východný svah "Košickej hory" a takmer až k Toryse. Na juhu územie siahalo na úpätie svahu k Hornádu.

Miestni slovanský názov "Košici" vykladá ako "Košovi ľudia", "ľud patriaci Košovi", prípadne "potomci Košu".

Týmto by bolo možné dohady o pôvode názvu mesta Košice uzavrieť. Kto bol muž menom Koša, akú úlohu tu zohrával, kedy a ako získal toto územie a či mal priamy podiel na založení osady, ktorá prerástla vo veľkomesto, to už asi navždy ostane nevyriešené.

(Spracované podľa podkladov z knihy O. Halagu Počiatky Košíc a zrod metropoly.)