Aj keď história osídlenia Košickej kotliny a vznik osady Košice možno datovať do oveľa starších časov, každá obec je oficiálne taká stará, ako je najstarší známy písomný doklad o jej existencii.

Osada Košice bola povýšená na mesto v roku 1290 a išlo o najvýchodnejšie opevnené mesto civilizovanej Európy.

Prvý písomný záznam o Košiciach však pochádza z roku 1230 z Jágerskej kapituly. Informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Z toho je už zrejmé, že Košice neboli hocaká osada, pretože mali vlastný kostol aj kňaza.

Toto je presný preklad prvej písomnej zmienky o Košiciach:

"Všetkým Kristu verným, ktorí budú čítať prítomnú listinu, pozdrav a modlitby v Pánu (od) zbožnej kapituly jágerskej cirkvi. Pretože (všetko), čo sa deje v čase, zaniká, nuž ľudský rozum zároveň obozretne ustanovil, aby sa pamäť na to upevnila svedectvom listiny.

(Nech vedia) teda tí, ktorých sa to týka, že Šimon, syn Gragora kňaza z osady z osady Košice, a Petur, syn Pavla tiež odtiaľ, predstúpiac pred nás vypovedali, že ich otcovia a oni (sami) predali zem 3 popluží po strane zeme Ľubina za 9 hrivien s pastvinami a rybníkom aj s tam sa nachádzajúcim miestom mlyna Cekedovi, synovi Pavlovmu, Bencymu a Bohuslavovi, synom Peturovým, s vedomím a súhlasom veľmi mnohých jobagiónov a že cenu zeme, totiž 9 hrivien, od nich celú prevzali, odovzdajúc im onú zem, ktorú sami vlastnili, do dedičstva.

Vypovedali, že jej hranice tak usporiadali: že prvá méta [hraničný kameň alebo kopec] vychádza popri rieke Hornád poniže miesta mlyna, po opustení Hornádu sa však obrácajúc na západ popri nejakom močiari, má métu po západnej strane; odtiaľ stúpa k veľkej ceste, ktorá ide k Slanskému hradu, a tu sú 2 méty; keď však tu prejde cestu, príde k lúke, uprostred ktorej sú dve méty blízo akéhosi prútia; keď však prejde lúku, prichádza k veľkej ceste, ktorá prichádzajú z Barce, prechádza vodu Myslova, a na tejto ceste položené sú tri méty; stade však sa tiahne k červeným krovinám a na akomsi vŕšku je méta; odtiaľ však príde k zemi vsi Myslova, ktorá patrí magistrovi Petrovi; od nej príde k zemi Kesseru, odtiaľ cez nejakú jednoduchú cestu príde k veľkej ceste, na ktorej vyššie [minula] tri méty, a tu na tejže sú položené dve méty zo strany zeme Kesseru; odtiaľ sa však obráti k Hornádu a uprostred lúky je méta; I prichádzajúc odtiaľ popri ceste Slanského hradu, méta je [počiatkom toku] Kesseru; ale prechádzajúc odtiaľ hore spomenutým močiarom, príde k Hornádu a na konci akejsi priekopy je méta a tu končí.

Keď teda pravdivosť toho všetkého títo prítomní kupci, Ceked syn Pavlov, Bency a Bohuslav potvrdili, my sme im za spoločného súhlasu bratov vydali listinu na potvrdenie tejto zmluvy za prítomnosti: Urbana kantora, Benedikta strážcu, archidiakonov Martina, Michala, Mateja (a) Jerema i mnohých iných.

Roku 1230 za panovania kráľa Uhorska Ondreja, keď boli arcibiskupmi Robert ostrihomským, Ugrín kaločským a naším jágerským pánom biskup Kletus."

/spracované podľa údajov historika Ondreja Halagu/