SONDOVANIE V KOMORÁCH

Dostali sme sa až na koniec seriálu, venovamému jednému z najzaujímavejších a najtajomnejších objektov košickej minulosti. Poodhalili sme závoj tajomstiev, obklopujúci Katovu baštu, snažili sa vyvrátiť a uviesť na pravú mieru romantické výmysly, ktorými ju obklopili predchádzajúce desaťročia, hlavne sme však vyslovili mnohé otázky, na ktoré by budúcnosť mala dať odpoveď a potvrdiť tak veci, ktoré sú doteraz iba hypotézami. V tomto záverečnom pokračovaní sa ešte raz vrátime k už spomínaným vykopávkam z prelomu rokov 1997-98. Prebiehali celkom prehlušené bombasticky prezentovaným výskumom Dolnej brány na Hlavnej ulici. Možno práve to bola ich veľká výhoda. Rozsahom sa síce s Dolnou bránou porovnávať ani zďaleka nedali, presvedčili však, že aj s minimálnym finančným nákladom a pri skromnom objeme výkopových prác možno objaviť veľmi veľa a posunúť poznanie minulosti Košíc o značný kus dopredu.

AKO A ČO SA SKÚMALO

Archeologický výskum, realizovaný od pozdnej jesene 1997 do jari 1998, mal zisťovací charakter - hlavne mal potvrdiť, či sa v tomto teréne ešte oplatí kopať, či tu možno nájsť niečo nové, o čom sme dosiaľ nevedeli, a či tu už terén nie je príliš v minulosti prekopaný a znehodnotený - spomeňme si len na činnosť majstra X-13, prípadne aj na vykopávky z roku 1940 /časovo však museli siahať až do roku 1941/. Doktor Gašaj začal sondovať najprv na nádvorí, neskôr v dvoch najsevernejších delových komorách a medzikomore, situovanej medzi nimi. Na naše veľké prekvapenie sa ukázalo, že kopať sa tu oplatí, že terén je tu stále čitateľný, že sa v ňom dajú zachytiť ešte neporušené vrstvy od samotného vzniku stavby až podnes.

Trochu hlavybolenia priniesli do výskumu jamy, prebiehajúce všetkými vrstvami, aké sa nachádzajú na iných výskumných lokalitách ako stopy po vykrádačoch hrobov. Rozuzlenie bolo nakoniec veľmi jednoduché. Spomenuli sme si na pána Palčíka, ktorý tu kedysi pracoval v službách majstra X-13, a keďže bol ešte nažive a tešil sa dobrému fyzickému i duševnému zdraviu, navštívili sme ho. Sediac nad plánmi Katovej bašty nám potvrdil, že poklady pod baštou sa hľadali aj v komorách. Naopak, na stopy po vykopávkach z roku 1940 tento výskum nenatrafil. Prebiehali pravdepodobne iba na vonkajšom obvode bašty.

Odkryv pôvodného stavebného jadra tejto jedinečnej fortifikačnej pamiatky bol azda najvýznamnejším objavom, keďže umožnil rozlíšiť jej základné etapy stavebného vývoja a posunul datovanie jej vzniku do polovice 15. storočia. Výskum jednoznačne preukázal, že najstaršiu stavebnú časť Katovej bašty tvorilo plášťové opevnenie s gotickým podkovovitým pôdorysom, uzavreté rovným tylovým múrom, vybudovaným pred priekopou luxemburského pásma hradieb. Malo na severnej strane osobitnú bránu a pravdepodobne bolo dielom vojenských odborníkov Jána Jiskru z Brandýsa, ktorému historické pramene pripisujú zásluhy na opevňovaní Košíc.

POD PODLAHOU KOMÔR

Sondy na Katovej bašte sa kopali do hĺbky 3,5 metra, niekde i viac, podľa zaužívaných pravidiel až po sterilné, ľudskou rukou nedotknuté vrstvy podložia terénu. Ako sme už spomenuli, dve takéto sondy boli vyhĺbené v delových komorách a jedna v medzikomore medzi nimi. Pomocou sond sa dala sledovať stratigrafia terénu - uloženie kultúrnych vrstiev a podložia - vo vzťahu na architektúru bašty. Obzvlášť dôkladne prebehlo sondovanie v komorách a medzikomore. Tu sa objavila pôvodná úroveň podláh komôr, úroveň druhej etapy a úroveň najstaršej stavebnej etapy barbakanu.

Po prekopaní sa až k sterilným vrstvám sa zistilo, že prvotný barbakan vybudovali na umelo navŕšenom zemnom násype, ktorým stavitelia zámerne upravili pôvodný terén pred hradobnou priekopou. Tento násyp pozostával z viacerých farebne odlíšiteľných vrstiev hliny, stavebnej sute a iného odpadu z mesta, ktorý splanírovali navyše súvislou navážkou žltého ílu. Murovanú časť stavby zapustili do tohto násypu a budovali ju do stavebnej jamy, ktorú zo statických dôvodov prehĺbili do štrkového podložia. Základ barbakanu tu bol oproti nadzemnej časti muriva rozšírený. Stavebná jama nebola v pôdoryse rovnako široká. V neveľmi súdržnom zemnom násype dochádzalo občas k zosypaniu jej brehu, takže ju museli sem-tam spevniť dreveným debnením, z ktorého sa zachovali zvyšky kolovej konštrukcie.

Keď jamu po vybudovaní základov barbakanu zasypali štrkovitou hlinou, dostali sa do nej aj úlomky stredovekej keramiky. Hoci ich nebolo veľa, stali sa veľmi dôležitým datovacím prvkom. Patria do doby výstavby barbakanu a ako sme už spomenuli, možno ich zaradiť pred polovicu 15. storočia. Do rovnakého časového obdobia patrili aj nálezy črepov keramiky z vrstiev umelo navŕšeného zemného násypu. Črepy nádob sa sem dostali už ako odpad a zrejme pochádzajú z mestských domácností. Je to keramika nepochybne tunajšieho košického pôvodu a už na prvý pohľad prezrádza, že bola produktom pokročilej cechovej výroby. Prevládal tu bežný kuchynský riad, najmä hrnce. Presnejšie datovanie vzniku umelého zemného násypu umožnili hlavne zlomky stolovej keramiky, ktorú tu zastupovali tenkostenné džbány a gotické poháre, všetko zhotovené precízne z bielej, dokonale plavenej hliny.

AKO JE TO S DELOVÝMI KOMORAMI?

Dosť šokujúcim objavom bol už v predchádzajúcich častiach opisovaný nález nosných oblúkov, nesúcich v druhej etape pristavané delové komory. Aký archeologický materiál túto konštrukciu sprevádzal? Pod podlahou bola objavená výrazná vrstva hliny a sute s prekvapivo veľkým množstvom úlomkov kachlíc a inej keramiky. S typickou ešte nepolievanou neskorogotickou keramikou sa v tejto vrstve našli aj zeleno glazované hrnčiarske výrobky. Podľa nich bolo možné datovať celý súbor na prelom 15. a 16. storočia. Správnosť tohto datovania potvrdil doktor Jozef Hoššo, jeden z najlepších odborníkov v tomto odbore, ktorý tu nedávno študoval košickú keramiku a podujal sa celý súbor keramických nálezov z Katovej bašty detailnejšie spracovať.

Pre zaujímavosť stačí uviesť, že už pri predbežnej analýze sme v nálezoch rozlíšili viacero pozoruhodných pamiatok, medzi ktoré patrí napríklad zlomok takzvaného „loštického" pohára, ktorý bol v tých časoch vzácnym druhom importovanej keramiky zo severovýchodnej Moravy. Podobné nálezy sa na území východného Slovenska našli zatiaľ iba na výskume Šarišského hradu a kláštora v Krásnej nad Hornádom. Pomerne veľa nálezov pochádzalo aj z úrovne bývalej podlahy delových komôr a úrovne nad ňou. Bola tu zeleno-hnedo glazovaná keramika, novoveké kachlice, zvyšky strešnej krytiny, skla a železných predmetov, najmä rôznych stavebných skôb a ručne kovaných klincov. Vzácnosťou bol zlomok hlineného tuhového téglika so stopami bronzoviny, čo možno spájať s výrobnou lejárskou činnosťou priamo v objekte barbakanu.

Datovanie nálezov v podlahách delových komôr a medzikomory zatiaľ nepotvrdilo datovanie druhej stavebnej fázy barbakanu, konkrétne výstavbu unikátne konštruovaných delových komôr, do obdobia okolo roku 1470. Naopak, posúva ju do čias okolo roku 1500. Aby sa tento problém dal definitívne uspokojivo zodpovedať, bude potrebný ďalší archeologický výskum a štúdium písomných prameňov.

SONDA V TYLE BARBAKANU

Časové obdobie vzniku barbakanu pomohli objasniť aj výsledky odkryvu jeho tylového múra. Ten bol zachytený sondou, vykopanou na nádvorí bašty. Táto časť barbakanu bola vybudovaná odlišným spôsobom ako jeho čelný podkovovitý múr. V tomto mieste už totiž existovalo staršie kamenné spevnenie luxemburskej hradobnej priekopy a stavitelia ho využili ako základ, nad ktorý nadstavali tylový múr. Obe murivá sa na prvý pohľad odlišovali hrúbkou i štruktúrou kladenia kameňa.

Murivá tu boli odkopané až do hĺbky 430 centimetrov pod úroveň dnešného terénu, no aj tak sa nenarazilo na základovú špáru spodnejšieho z nich. Bolo to evidentne tým, že tu bola vodná priekopa a teda terén nižšie, ako bežne identifikovaná úroveň vtedajšieho terénu. Zároveň to bolo dôkazom, že šlo skutočne o kontreskarpu vodnej priekopy, nie o dve nad sebou vybudované murivá tyla barbakanu.

Pri sledovaní vrstiev umelo navŕšeného násypu barbakanu z vnútornej strany bolo očividné, že v miestach spodnejšieho staršieho muriva bývalej kontreskarpy neboli porušené kopaním základovej jamy. To znamenalo, že spomínaný násyp, ktorý tu navážali, aby naň mohli postaviť barbakan, na tomto mieste iba prisypávali k už existujúcemu murivu - kontreskarpe. Vymurovanie vonkajšieho brehu luxemburskej vodnej priekopy sa paušálne datuje do obdobia rokov 1392-1422. V skutočnosti to muselo byť v počiatku uvedeného časového intervalu, pretože v rámci luxemburskej fázy prestavby košických hradieb museli najprv vykopať vodnú priekopu a až potom všetky ostatné murované časti stavebného diela. Kontreskarpa by teda mala pochádzať asi z roku 1400.

Od úrovne štrkového podložia po miesto, kde sa na kontreskarpu napájalo mladšie murivo tyla barbakanu bol tiež zásyp základovej jamy, obsahujúci úlomky keramiky. Tentokrát to bola biela červenomaľovaná keramika, evidentne staršia ako keramika objavená v súvislosti s výstavbou najstaršej podoby barbakanu. Bol to dôležitý poznatok, potvrdzujúci posunutie datovania budovania luxemburskej kontreskarpy do prelomu 14. a 15. storočia. Bude ho však potrebné v budúcnosti ešte overiť na iných lokalitách mesta a bezpečne dokázať väčším plošným odkryvom.

STAVBA POD TYLOVÝM MÚROM

Kresebná rekonštrukcia barbakanu, uverejnená v treťom pokračovaní seriálu, podávala jeho odobu tak, že k vnútorným stenám plášťového múra boli „prilepené" rôzne drevené prístavby. Nebol to bohapustý výmysel kresliča. V nádvorí barbakanu sa skutočne našli stopy po takomto objekte a nakoniec aj teoreticky sa dali s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať. Spomenuté stopy sa našli aj v nádvornej sonde, obnažujúcej zvyšky tylového muriva barbakanu. Prislúchali k nemu terénne vrstvy, ktoré sa dali interpretovať ako zvyšky sídliskového objektu, laicky povedané - zvyšky akejsi „chajdy".

Vzhľadom na obmedzený rozsah sondy, žiaľ, nevieme, aký veľký bol tento objekt, ani to, aký mal konkrétnejší charakter. Zistilo sa iba, že mal podlahu zo silne prepálenej hliny /evidentná stopa po požiari/, hrubú asi 10 centimetrov. V tmavej vrstve zásypu nad ňou, ktorá bola premiešaná uhlíkmi, sa našli úlomky dvoch rôznych gotických pohárov, datovateľných už do polovice 15. storočia. Išlo tu teda zrejme o drevený objekt, ktorý mal asi hospodársku funkciu, prípadne bol skladom či prístreškom v nepohode. Bez existencie takýchto objektov si barbakan ťažko možno predstaviť. Je logické, že takéto objekty si posádka barbakanu zriaďovala hlavne pod jeho tylovým múrom, ktorému nehrozilo prerazenie ťažkou delostreľbou.

Ak by sa v budúcnosti realizoval rozsiahlejší plošný odkryv nádvoria Katovej bašty, určite by priniesol mnoho ďalších nových a hlavne detailnejších poznatkov. Základnými otázkami, ktoré by napríklad mal takýto výskum riešiť, je zistiť, čo všetko v nádvorí v priebehu stáročí postavili a odstránili, či tam neboli v minulosti aj murované stavby, ako sa napájal tylový múr k severnému koncu vonkajšieho podkovovitého múra barbakanu a hlavne kde tu presne bolo a ako vyzeralo mostné teleso, vedúce ponad luxemburskú vodnú priekopu. Z analógie s Dolnou bránou by tu totiž malo byť tých mostov dokonca viac! No a nakoniec je tu aj ono mostné teleso, vykopané už za čias Alexandra Mihalika. Do nádvornej časti areálu Katovej bašty by malo taktiež zasahovať väčšinou svojej hmoty. Navyše na tomto mieste možno kopať pomerne nerušene v areáli, chránenom pred verejnosťou. Dočkáme sa toho? Uvidíme.

Text: Jozef Duchoň, Dárius Gašaj

Reprodukcie: Jozef Duchoň