Niekdajší benedektínsky kláštor v Krásnej je najstarším doposiaľ známym kláštorom vo východoslovenskom regióne, rovnako jedným z najstarších benedektínskych kláštorov v bývalom Uhorsku. Dobudovaný bol koncom 12. storočia a nikdy neprešiel podstatnejšou prestavbou, no pomerne skoro i zanikol. Aj preto slúžil ako unikátne nálezisko archeologických výskumov, ktoré tu v rokoch 1971 - 1981 viedol Belo Polla.

J. Macák v lokalite Breh, kde sa kláštor nachádzal, urobil zisťovací výskum v rokoch 1968 - 1970, pri ktorom tu našiel keramický materiál, ale i medenú mincu z čias Štefana IV. (1162 - 1164). Ďalšie poznatky o existencii kláštora museli vychádzať predovšetkým z archeologického výskumu. Je dôvodné predpokladať, že rovnako ako iné benediktínske kláštory mal aj kláštor v Krásnej svojho kronikára. Písomné pamiatky sa však nezachovali. Predpokladá sa, že došlo k ich zničeniu v búrlivých časoch 15. a 16. storočia.

Medzi najznámejšie nálezy, ktoré lokalita poskytla, patrí dvojsečný meč s pomerne dobre zachovanou čepeľou a rukoväťou. Tento sa však nenašiel priamo na mieste niekdajšej stavby kláštora, ale v bagrovisku na ťažbu štrku. Časovo ho je možné zaradiť do polovice 10. storočia. Podľa predpokladov meč patril náčelníkovi, alebo vojvodcovi. Nález patrí k jednému z piatich doposiaľ známych mečov tohto typu v Európe. Na jednej strane čepele mal nápis: "+INGLER II".V bagrovisku sa našiel takiež fragment dreveného člna, ktorý odborníci zaradili do 10. až 12. storočia.

Čo sa týka samotných sakrálnych stavieb, archeológovia po vyhodnotení výsledkov a konfrontáciach so málo rozsiahlymi zachovanými správami konštatovali, že na mieste benediktínskeho opátstva sa nachádzali dva kostoly s troma stavebným fázami. Na základe písomných správ, ktoré sa vzťahujú na Krásnu, je možné datovať vznik prvého kostola ešte pred rok 1143, pravdepodobne ešte v 11. storočí. Je možné, že zbúranie tohto kostlíka a následovné postavenie baziliky a kláštora súviseli so snahami panovníka Ladislava I. a Kolomana I. (1905 - 1114) o stabilizáciu vnútropolitického života v Uhorsku.

Belo Polla k tomuto uvádza: " Spomenutí panovníci pokračovali v kristianizačnom diele Štefana I. Vieme, že Ladislav I. všemožne podporoval kresťanstvo a že podľa vzoru Štefana I. zakladal aj nové biskupstvá a kláštory na území uhorského štátu. Pravdepodobne už v tých časoch sa na východné Slovensko dostali beneditínski mnísi, ktorým tamojší zemepáni - Abovci - zverii pastorizáciu týchto oblastí a povolili založiť kláštor v Krásnej. O benediktínoch vieme, že na území Uhorska, a teda aj na Slovensku, patrili k najstarším mníšskym komunitám a že na Slovensku už pôsobili v 9. - 11. storočí. Ich kultúrno-ekonomicko-kristianizačná činnosť vyhovovala vtedajšej vládnucej vrstve. Benediktíni totiž okrem iného v zmysle svojich regúl hospodársky kultivovali okolie, v ktorom sa usadili. Keď benediktíni prišli do Krásnej, pravdepodobne dostali do správy i kostol, ktorý stál na geograficky výhodnej polohe. Na polohe, akú si benediktíni zásadne vyhľadávali, ktorá bola jednak chránená, jednak mala okolie už osídlené, a nakoniec aj preto, že vyhovovala ich podmienkam. Krásňanský kostol bol vystavaný na polohe Breh a navyše na dôležitej historickej ceste, ktorá viedla cez Košickú kotlinu povodím Torysy, cez Šariš do Poľska a povodím Hornádu na Spiš a odtiaľ ďalej na západ a juhozápad, odkiaľ mali krásňanskí benediktíni spojenie s prípadnými staršími benediktínskyi kláštormi a eremitóriami na strednom a západnom Slovensku. Situovanie mnohých benediktínskych "staníc", z ktorých niektoré prerásti na kláštory, bolo vždy také, aby mnísi mohli využiť spoje dané prírodou.

Príslušníci tejto novej benedktínskej komunity sa hneď po príchode do Krásnej pravdepodobne neuspokojli s oným malým kostolom, ktorý im tunajší zemepáni dali, preto začali uvažovať o výstavbe vlastného kostola s kláštorom. Keďže kostol bol malý na ich misijnú a kultúrno-hospodársku činnosť, rozhodli sa upraviť a prestavať ho podľa štýlu, ktorý môžeme sledovať na benediktínskych kláštoroch. Za ich rozhodnutím nasledovali činy, lebo podľa správy v Bratislavských análoch jágerský biskup Martýrius už v roku 1143 vysvätil tunajšie opátstvo zasvärené Panne Márii, ktoré muselo mať vybodovaný aspoň kostol a najpotrebnejšie priestory. A tak pred uvedeným rokom musel byť postavený druhý kostol - bazilika a aspoň časť kláštora."

Je pravdepodovné, že na prelome 11. a 12. storočia v oblasti terajšieho východu Slovenska doznievalo staré pohanské náboženstvo a rýchlejšie zavedenie kresťanstva malo podporiť opátstvo. Je pravdepodobné, že práve ono malo za úlohu podnietiť i vzrast a vybudovanie silného mesta v Košickej kotline. Košice mali v vďaka svojej strategickej polohe dôležité miesto ako významná osada.

Ako sme už spomenuli, prvú písomnú zmienku o benediktínoch v Krásnej poznáme z roku 1143. Okrem toho, že vieme o vysvetení opátstva jágerským biskupom, nevieme nič o prvých opátoch a predstavených, naviac sa ďalšie správy o lokalie na dlhší čas strácajú. Ďalšie infromácie sa zachovali až z roku 1219, kedy sa vo Varadínskom registri spomína krásňanský opát Cyegel. Tento obvinil a poslal do Varadína pred "boží súd" dvoch dedinčanov, ktorí kradli a mali aj "iné neresti". Keď takmer došlo na odúdenie, cyegel obžalobu odvolal pretože "bol mylne informovaný".

V 13. storočí kláštor často navštevovali vyslanci z jágerského biskupstva. Opát Ján z Krásnej sa spomína, že v roku 1280 bol svedkom, ako župan Dionýz z rodu Aba odovzdal dedičné panstvo v Krásnej Ondrejovi, synovi Dávida z rodu Aba. Vieme tiež, že opát Ján a prepošt Anton z Jasova sa dostali do sporu v otázke vlastníctva dnes už zaniknutej obce Župč.

Ďalšiu správu máme z roku 1330. Opát Ján sa zúčastnil ako svedok pri zostavovaní testamentu Vilerma Drugetha.

V roku 1332 opát odhadol svoj majetok ma 100 mariek ročného príjmu, z čoho odviedol pápežský desiatok 10 mariek. Po tomto roku však už správy o opátovi Jánovi nemáme a už v roku 1333 sa spomína, že opátstvo je bez opáta.

V roku 1335 sa spomína pát Ján, ktorý so svojim predchodcom má len spoločné meno, ale ide o inú osobu. Zaplatil pápežský desiatok 4 marky.

Jeho nástupníkom bol opát Peter, ktorý sa v roku 1342 zúčastnil na schôdzi predstavených benediktínskych kláštorov na Vyšehrade. Tento obnovil spor o spomínanú obec Župč proti prepoštovi Pavlovi z Jasova. Spišská kapitula však rozhodla v prospech Jasova.

Na základe informácií o sporoch o majetok je možné sa domnievať, že úlohou opáta bola správa majetku kláštora. O veľkosti majetkov Krásňanského opátstva sa dozvedáme z listiny z roku 1337. Podľa nej patrilo kláštoru niekoľko celých obcí ako aj časti niektorých iných dedín. Spomínajú sa: Krásna nad Hornádom, Zdoba, Hrašovík, Košické Olšany, Byster, Nižná Hutka, Garbovec, Čaňa, časť Hanisky a Lebeň (neskôr Majer).

Listina z roku 1339 udáva, že ľudia opáta Jána obsadili časť dediny Jasenov a neprávom obsadili niektoré nehnuteľnosti.

Za opáta Demetera nastala hospodárska konsolidácia opátstva. Opát sa postavil proti zemepánovi Janovi, synovi Petra, ktorý mal záujem zmocniť sa časti majetku opátstva. Krajinský sudca Štefan Bebek vo Vyšehrade rozhodol v prospech opáta. Demeterov nástupca Ján majetok ešte rozšíril. Po ňom nastúpil opát Andrej. Ked si však zemepáni Czudarovci vymohli patronátne právo nad opátstom, z vedúceho miesta odišiel. Jeho miesto sa obsadilo až 4. augusta 1396. Zemepáni za opáta určili Michala, syna Ladislava z Ozoroviec. Tento viedol niekoľko sporov. S mestom Košice v roku 1400, keď žaloval Košičanov, že obsadili kláštorný vinohrad, jednému poddanému zobrali kone za 60 florénov a vyrubávajú krásňanský les. Už v tom istom roku však na miesto opáta nastúpil Konrád.

30. marca 1401 pápež Bonifác IX. vyhovel žiadosti opáta a opátstvo v Krásnej získalo právo predávať odpustky pre všetkých pútnikov, ktorí prídu na odpust a dajú kláštoru almužnu. Opát Konrád mal majetkový spor s leleským konventom a v roku 1411 s Ladislavom z Barce.

Okrem majetkových sporov mal kláštor v 15. storočí i ďalšie starosti. Robili im ich jiskrovci a bratríci bojujúci na území terajšieho Slovenska, od roku 1447 aj na území východoslovenského regiónu. Útočili predovšetkým na cirkevné inštitúcie. Je pravdepodobné, že sa zmocnili kláštorov v Jasove a v Myšli, a určite nenechali na pokoji ani opátstvo v Krásnej. Chýbajú však historické záznamy.

V roku 1485 po smrti Štefana sa Rozgoňovci stali zemepánmi Krásnej a za opáta dosadili syna košického richtára J. Toklera. Jeho nástupcom bol opát Michal, ktorý muselo chrániť majetky proti Benediktovi z Turne.

V roku 1490 požiadalo opátstvo o pomoc kráľa Vladislava II (1490-1516), ktorý po vymretí rodu Rozgoňovcov získal patronátne právo. Vladislav II. o ochranu opáta požiadal mesto Košice. Dlhodobými bojmi s rôznymi útočníkmi však opátstvo i kláštor boli už v dezolátnom stave.

22. mája 1541 sa majetky opátstva rozdelili medzi viacerých uchádzačov. Tu skončila éra majetnosti, samotnému opástvu ostali prakticky len zbytky. Proces dovŕšil kráľ Ferdinand I., ktorý 14. júla 1556 majetky opátstva v Krásnej na žiadosť arcibiskupa Mikuláša Oláha trnavskej škole.

V listine z roku 1711 sa o mieste, kde stálo opátstvo, píše len ako o miestnom cintoríne.

Spracované podľa knihy: Belo Polla, Košice-Krásna

sivo