Miškolc

Miškolc /Miškovec, Miszkolc/ je priemyselné mesto v severnom Maďarsku, administratívne centrum Boršódsko-abovsko-zemplínskej župy. Leží na najdôležitejšom mieste Severného stredohoria, na území tzv. Miškolcskej brány.Je miestom, kde sa stretávajú oblasti rôzneho charakteru - obkolesené jednotlivými pohoriami - Bukové pohorie, Cserehát, Zemplínske hory a okraj Velkouhorskej nížiny.Výrazný hrebeň západnej časti Bukového pohoria je tvorený vápencami, dolomitom a bridlicou. Jadro pohoria je objímané systémom predhorí, tvorených útvarmi z morských, prímorských a kontinentálnych usadenín ako je pieskovec, hlina, štrk a medzi nimi sa nachádzajúce uhoľné vrstvy.Geologická stavba druhej oblasti Cserehát je tiež rôznoraká. Zemplínske pohorie, vykazuje jednotnejší charakter, pohorie vzniklo vulkanickou činnostou. Aj geologická stvaba štvrtej oblasti, okraja Velkouhorskej nížiny je rozmanitá. Na povrchu nížiny sa striedajú hlina, spraš, vápenné bahno, rašelina, viaty piesok, alkalická pôda. Najväčšia vyvýšenina, 600-900 n.u.m. začína pri Lillafüred. Zväčša pozostáva s morských usadenín a v tejto oblasti nájdete niekoľko pekných jaskýň, turistických atrakcií.

História

História mesta, ležiaceho pod vrchom Avas na brehoch vodných tokov Szinva a Pece, prítokov Slanej (Sajó), siaha až hlboko do praveku, ku kultúre pračloveka ľadovej doby.Na vrchole kopca Avas boli nájdené predmety z kamennej doby. V období pred asi desaťtisíc rokmi sa tunajšia krajina zaľudnila. Archeologické nálezy - keramika s ozdobnými lineárnymi motívmi, patriaca k bukovohorskej kultúre, či náradie na mletie obilia sú pamiatkami na kultúru spred päťtisíc rokov. Prví známi obyvatelia oblasti Miškolca, Kotýni, príslušníci jedného z keltských kmeňov, sa tu usadili na konci železnej doby. V období sťahovania národov tu žili germánski Kvádi, ale aj Sarmati, Huni a Avari. Maďari sa na tomto území usadlili pred viac ako tisícročím. Od 11. storočia žije v sídlisku na mieste dnešného mesto kmeň Miškóc, od ktorého pochádza aj názov mesta. V údolí Tapolca vzniklo opátstvo rehole Sv. Benadika. Sídlisko bolo v roku 1241 vypálené Tatármi.

Členovia rodu Bors-Miskóc v roku 1312 bojovali proti Karolovi Robertovi, ktorý ukončil feudálnu anarchiu. K moci sa postupne dostala rodina Séchy, počas jej panstva sa sídlo začalo meniť na mesto. Práve Széchyovci získali pre Miškolc právo na usporiadanie krajinského jarmoku, či právo súdu, a z dediny sa postupne vyvinulo mesto. Koncom roku 1364 kráľ Ludovít I. Veľký pričlenil mesto k diósgyorskemu kráľovskému panstvu. Diósgyorsky královský hrad pochádzajúci z 13. storočia, v 14. storočí prepychovo prestavaný, bol centrom panstva, ku ktorému patril aj Miškolc Koncom 15. storočia sa mesto značne zmenilo, pod Avasom sa vytvorilo terajšie historické jadro mesta. Turecké vojská, oddiely budínskeho bašu, mesto prepadli po prvýkrát v roku 1544. Obeťou týchto nájazdov sa stali najkrajšie budovy. Po páde hradu a mesta Eger v roku 1596 aj obyvatelia mesta Miškolc platili dane Turkom, ale vďaka predvídavosti mestských radných a šikovnosti pri vyjednávaniach už také pustošenie, k akému došlo v roku 1544, mesto nezasiahlo.

Kurucké vojská získali diósgyorsky hrad ešte pred vyhnaním Turkov, v roku 1674. Mesto Miskolc však platilo Turkom dane až do roku 1687. Pocas Rákócziho povstania, od 18. januára do 15. marca 1704 knieža rozložilo svoj hlavný stan práve v Miškolci. 25. septembra 1706 cisárske vojská vyrabovali a vypálili mesto. 1. januára 1707 vznikla mestská rada, za podpory kniežaťa Rákócziho bolo mesto počas krátkych dvoch rokov znovu postavené. Najvýznamnejšie budovy mesta pochádzajú z obdobia veľkého rozmachu počas 18. storočia. Príslušníci všetkých vierovyznaní si postavili svoje kostoly a školy, boli postavené aj budovy mestského a župného úradu.

Bohatší zemepáni Doryovci, Almássyovci, Szathmáryovci - rýchlym tempom stavali v meste svoje kúrie. Charakteristickým príznakom osvieteneckého duchovného života v meste bolo fungovanie slobodomurárskej lóže v osemdesiatych rokoch 17. storočia. Z príspevkov mešťanov Miškolca bolo v roku 1823 postavené prvé kamenné divadlo. Po vstupe Széchenyiho a Kossutha do verejného života a politiky, boli ich významnými priaznivcami Bertalan Szemere a László Palóczy, ktorý bol v roku 1848 predsedom krajinského snemu. Obyvateľstvo Miškolca sa aktívne zúčastnilo revolúcie. Po vzniku národnej armády do nej vstúpili všetci národní gardisti z Miškolca.

Obyvateľstvo Miškolca trpelo Haynauovými represáliami - popravy, väznice a konfiškovanie majetku. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa mesto prudko rozvíja. Prepokladom tohto rozvoja bola ešte pred rokom 1859 vybudovaná železnica. V roku 1868 otvorila svoje brány železiareň, vychádzajúca z dlhodovej tradície výroby a spracovania železa v hámroch. Rozvoj mesta nezastavila ani epidémia cholery v roku 1873, či ničivá záplava v roku 1878. Koncom 19. storočia vyhynuli na filoxéru takmer všetky chýrne vinohrady mesta. Pretože obyvateľstvo si našlo obživu v iných odvetviach, hlavne v obchode a v priemysle, vinohrady neboli obnovené. V tom období boli postavené nové, dodnes stojace poschodové obytné domy mestského charakteru. 11. mája roku 1909 cisár František Jozef I. udelil mestu privilégiá.

Po skončení vojny nastal úpadok. V dôsledku prílivu utecencov, hlavne z horného Uhorska, došlo v meste k nedostatku bytov a k velkej nezamestnanosti. Následkom ekonomickej krízy poklesla výroba, ale v polovici 30-tych rokov sa v dôsledku vojnových príprav aj v Miškolci zacal rozvíjať zbrojný priemysel. K prvému leteckému útoku na mesto počas druhej svetovej vojny došlo 2. júna roku 1944. Vojenské operácie boli ukončené 3. decembra 1944 vstupom Červenej armády do mesta. Následkom leteckých útokov bolo celkom zničených 350 obytných domov, 7150 bolo poškodených a do povetria boli vyhodené všetky mosty. Na pamiatku obetiam druhej svetovej vojny bol postavený drevený pamätný stlp v záhrade Szemere.

Mesto bolo v rýchlom tempe znova vybudované a stalo sa jedným z priemyselných centier regiónu. Postavili sa tu rozsiahle továrne a sídliská. V roku 1949 vznikla Technická univerzita tažkého priemyslu. V revolučných udalostiach roku 1956 hrala dôležitú rolu vysokoškolská mládež a Robotnícka rada v železiarnach. Pod vplyvom priemyselného vývoja 60-70-tych rokov sa značne zvýšil počet obyvatelov mesta. Vznikli rozsiahle sídliská v mestskej štvrti Kilián, v okolí Szentpéteri kapu, vyrástlo aj sídlisko Avas, kde dnes žije viac ako 35 tisíc ludí.

V 80-tych rokoch sa začala veľkolepá rekonštrukcia mestského centra, pretrvávajúca až dodnes. V 90-tych rokoch sa Miškolc začal vyvíjat v dynamické občianske mesto. V dnešnej dobe je Miškolc centrom rozvíjajúceho sa severo-maďarského régiónu.

Túto stránku pripravujeme v spolupráci s:
Stredisko turisticky a kultúry pre turistiku, mesto Miškolc

3525 Batthyány u. 1.
Tel.: 00 36 46 503 020
Fax: 00 36 46 344 657
E-mail: [email protected]