Nižná Myšľa, obec v okrese Košice - okolie, mala, zdá, sa v minulosti ďaleko výsostnejšie postavenie ako dnes. V súčasnosti neponúka výnimočné turistické rarity, nevedú tadiaľ ani značkované cesty, ktoré by pútali pozornosť Košičanov počas víkendov. Napriek tomu v jej okolí v týchto dňoch vládne čulý ruch. Ide o niekoľko archeologicko-ochranárskych akcií súčasne, ktoré navzájom spolu koordinujú. V piatok, 4. augusta 2000, sme aj my navštívili tieto miesta, pretože v zdanlivo radovej obci je viacero zaujímavých miest.
Viac ako tri a pol tisícročia staré hroby
Prvé miesto, ktoré sme navštívili je známa archeologická lokalita, kde sa v minulosti nachádzala valom chránená osada z doby bronzovej. Teraz sa tam miesi slovenčina s nemčinou a tím archeológov a dobrovoľníkov pracuje na prieskume tejto lokality. Ako prvého sme oslovili zástupcu Východoslovenského múzea, Dr. Dáriusa Gašaja. S rýľom v rukách pracoval spolu so svojimi kolegami na jednom z odkryvov, nachádzajúcom sa na poli.
"Východoslovenské múzeum realizuje výskum na sídlisku zo staršej doby bronzovej I od roku 1989. Robíme tak v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV, ktorý má na starosti výskum súvekého pohrebiska v tejto osade. Na lokalite sa preskúmalo viac ako dve tretiny vnútornej plochy areálu osady. Zistil sa tu výskyt domov s hlinenými podlahami, ohniskami, oddelenými ulicami. Lokalita patrí do otomanskej kultúry, v absolutnom datovaní približne do 16. storočia pred našim letopočtom.
Keďže ide o systematický výskum, postupne sa prekopáva každý štvorcový meter. Tohotočná sonda je na okraji sídliska, pretína nami predpokladané valové opevnenie a začiatok priekopy. Opevnená osada bola chránená priekopou, ktorú sme skúmali dávnejšie zisťovacími rezmi. Vieme, že mala šírku 20 metrov a håbku až 6 metrov."
(O význame lokality informujeme na ďalších internetových stránkach, ktoré si môžete pozrieťtu.)
Slnko pálilo a manuálna práca, ktorá má ďaleko od romantických predstáv o archeológii dávala prítomným očividne zabrať. V blízkom ohradenom priestore stojí niekoľo unimbuniek a maringotky, kde vedci nocujú. Kuchárka varí spoločne pre celý tím. Kúsok nižšie nad odkryvom vedeným Dr. Gašajom pracovala početnejšia skupinka, ktorá sa dopracovala už k hmatateľným výsledkom. Vo vyhåbených sondách ležali čerstvo nájdené kostry, ktorých "pokojný posmrtný spánok" po viac ako tri a pol tisícročí narušil až výskum archeológov. V hroboch sa nachádzali aj už z tejto lokality známe typy keramických nádob. Naviac, ako som si všimol, mininálne tri hroby boli detské. V kempe výskumníkov sme zastihli Dr. Ladislava Olexu, ktorý na tomto mieste trávi každé leto.
"Zhruba pred mesiacom sme začali 24. sezómu nášho systematického archeologického výskumu areálu veľkého približne sedem hektárov. Prítomní sú tu aj študenti a záujemcovia zo Slovenska a z Nemecka, ktorí sa zúčastňujú týchto prác už ôsmi rok. Je nás celkvo 22 ľudí a v tejto sezóne sme preskúmali už trinásť hrobov, čo je naozaj prekvapujúce. Podľa všetkého sa pohybujeme na severovýchodnej časti pohrebiska. Celkovo sme za 24 sezón preskúmali už vyše 720 hrobov. Ale v tých, ktoré sú na okraji pohrebiska sú oproti už klasickým isté zvláštnosti. ¼udia sú pochovaní pomerne plytko a v extrémnych polohách. Evidentne sa ukazuje, že boli silno zviazaní, takže predpokladáme, že ide o stopy vampirizmu. To sú praktiky, ktoré slúžili ako zabezpečenie pred návratom màtvych. Vyvierali z viery vtedajších ľudí a poznáme ich z etnografie aj z rôznych iných častí sveta, než z prostredia otomanskej kultúry na Slovensku. Napríklad z Amazónky, či Indonézie. Naše nálezy potvrdzujú, že takýto ľudia boli pochovávaní na okraji pohrebiska. Zrejme išlo o indivídua, ktoré mohli eventuálne, snáď počas života, škodiť, alebo sa nejakým spôsobom previniť voči spoločnosti. V hroboch, ktoré zvyčajne nachádzame je štandardná výbava obetných predmetov, to znamená šperky z bronzu, z medi, keramiku, v ktorej boli kedysi nápoje a jedlo pre màtveho. No v hroboch so známkami vampirizmu chýbajú akékoľvek milodary."
Nie len históriou, ale aj súčasnosťou je tento výskum čímsi zvláštny. Všetci poznáme celospoločenskú ekonomickú situácia a tá sa medzi archeológmi prejave tak, že peniaze na výskum akosi chýbajú. Väčšinou sa vykonáva len záchranný výskum, keď sa na určitej lokalite má stavať cesta, alebo budova. V takomto prípade je výskum zo zákona povinný financovať investor stavby. V Nižnej Myšli sa však seriózne vedecky pracuje na systematickom prieskume. Je to vecou šikovnosti jeho realizátorov, keď na to vedia získať financie a taktiež pozitívnym činom tých, ktorí na výskum prispejú. Ladislav Olexa celospoločenskú situáciu nekomentoval, skôr poukázal na tých, ktorí pomáhajú zveľadiť poznatky o minulosti územia našej krajiny.
"Spolupracujeme s niektorými súkromnými sponzormi, ktorí nás podporujú. Patria medzi nich v Košiciach známe firmy Titus a Betox. Veľkú podporu máme aj z Bergskej univerzity z nemeckého Wuppertalu," pričom nespomenul, že práve spolupráca s Nemeckom je aj jeho zásluha, pretože je zakladajúcim členom spoločnosti Collegium Myssle, ktorá sa okrem striktne vedeckého i popularizačno-vedeckého prístupu k tejto lokalite venuje aj spolupráci a zháňaniu prostriedkov na pokračovanie výskumu. V spolupráci s odborníkmi a odbornými garantmi z Archeologického ústavu SAV a Východoslovenským múzeom to naberá výnimočne dobré obrátky.
Kostol s neznámym vznikom i zánikom
Viac ako miestnou raritou je relatívne čerstvý archeologický nález zaniknutého kresťanského kostola. Prechodom cez most ponad rieku Olšava sme prišli aj tam. Archeológovia kostlík na okraji lesa prakticky vykopali spod zeme. Viac sa o tejto veci rozhovoril Mgr. Peter Tajkov, ktorý tu v spolupráci s mimovládnou oragnizáciou Sosna začal s odkryvom predpokladaných stredovekých hrobov.
"Miestni občania túto lokalitu dlhý čas nazývali Pri koscelku, pričom nevedeli vyložiť pôvod tohto mena. Názov v nás však evokoval, že by tu mohla byť stará sakrálna stavba. Terénne relikty po architektúre tu boli a hubári občas našli ľudské kosti. Seriózny archeologický výskum sa tu však začal až v roku 1997. Už v prvej sezóne sme odkryli celé základy tohoto kostola, ktorý sme interpretovali ako dedinský a pravdepodobne slúžil blízkej obci. Predpokladáme, že dedina sa nachádzala niekde na terajšom ľavom brehu Olšavy a zanikla buď v súvisloti s vpádom bratríkov, ale z nejakých iných príčin sa v 15. storočí odtiaľ odsťahovali a obsadili návršie, kde je terajšia dedina.
V roku 1998 sa začalo aj s odkryvom dobového cintorína, našlo sa tu vtedy 33 hrobov. Teraz už vďaka najnovším antropologickým rozborom vieme, že to boli ženy, takže pravdepodobne prehodnotíme celú teóriu o tom, či tu boli pochovávaní dedinčania, alebo to malo niečo spoločné s nejakým ženským mníšskym radom. Je to ťažké, pretože hroby sú väčšinou bez nálezov, niet sa veľmi o čo oprieť. Cieľom súčasného malého výskumu je vybranie dvoch hrobov, ktoré by sa preniesli do miestneho múzea, ktoré v obci zriadila Nadácia Collegium Myssle. Ak budeme mať šťastie, nájdeme mincu, ktorá by nám mohla pomôcť spresniť datovanie náleziska. Ale na šťastie sa nedá spoliehať. "
Vec sa má tak, že určenie veku nálezu len podľa kostí býva problematické. V kresťanstve danej epochy platil striktný pohrebný rítus, do hrobu sa nevkladali iadne milodary. Našiel sa tu síce zlomkovitý materiál, ako ozdoby čepcov, spínadlá odevov, ale podľa tých bolo bližšie určenie zatiaľ nemožné. Zbrane, mince a iné predmety, ktoré by v tomto smere veľmi pomohli, sa k màtvym neukladali.
Kostolík v súčasnosti vyzerá tak, že jeho múry kopírujú pôdorys a sú vysoké do jedného metra. Na zameranom mieste začali kopať. Táto práca trvá dlhé hodiny, ale zastavili sme sa tu aj na druhý deň - v sobotu. Na povrch vynášali prvé ľudské kosti.
"Nepredpokladám, že by išlo o klasický hrob. Je tu ramenná kosť, dve rebrá, prsty ruky, lebka, ale všetko nie dostatočne hlboko. Skôr ide o zásyp hrobu, ktorú je hlbšie. Je pomerne bežné, že nad hrobom sa nachádza pôda, v ktorej sú kosti z hrobov starších, našimi predkami už zlikvidovaných," komentoval predbežne nález Mgr. Tajkov.
Nový turistický chodník
Len pár metrov od lokality Pri koscelku sa na lúke rozpriestiera veľký stanový tábor, ktorý zorganizovala mimovládna organizácia Sosna. Vekový rozptyl jeho účastníkov je asi od základnej školy až po mužov a ženy stredného veku. Prvýkrát sme ich uvideli pri rieke Olšava, ako ku kaplnke sv. Jána Nepomuckého stavajú veľkú informačnú tabuľu. O ich aktivitách v tejto oblasti nám za Sosnu porozprával Ing. Štefan Szabó.
"Je to už piaty tábor Sosny. Každý bol na inom mieste a s iným zameraním. Tento slúži na vybudovanie náučného chodníku medzi Ždaňou, Skárošom a Nižnou Myšľou. Sú to obce, ktoré sú blízko Košíc, a tie majú dosť obmedzené možnosti ponuky, kde v ich blízkosti tráviť príjemné výlety. Tunajšie okolité lesy sú ešte pekne zachovalé. Náučný chodník, ktorý bude prechádzať týmito troma obcami a prírodou, bude návštevníkov s prostredím zoznamovať aj pomocou ôsmich inštalovaných tabúľ. Každá z nich bude inak tématický zameraná - na geológiu, paleontológiu, botaniku, zoológiu, na rieku Olšava, na archeologické nálezisko Koscelek a podobne. Okrem tabúľ vybudujeme aj ohniská a odpočívadlá na oddych. Trasa bude značkovaná."
Značky však nie sú typické turistické - s okrajovými bielymi pásikmi a farebným pruhom uprostred. Tieto na náučnom chodníku sú žlté v tvare labyrintu.
"Okrem výstavby náučného chodníku tu staviame aj labyrint, ako symbol hľadania seba samého. Urobíme tak v blízkosti stredovekého archeologického náleziska Koscelek, ktoré je veľmi silné a zaujímavé. V tábore budeme taktiež praktizovať základy umeleckých remesiel, učiť sa o miestnej histórii, taktiež svojou pomocou prispejeme pri archeologických prácach. Deti majú samostatný program. Je tu približne 50 ľudí, pričom tu máme aj účastníkov z Austrálie a Škótska. Tábor začal včera, čiže 3. augusta a potrvá do ďalšej nedele."
Ak by niekoho zaujímalo, ako je možné zúčastniť sa takéhoto tábora, je možné udržiavať kontakt priamo so Sosnou, prípadne sledovať letáčiky v kníhkupectve Artfórum, alebo v čajovniach. Časť leta strávená s týmito ľuďmi a v tomto prostredí určite nie je stratou času. Keď sme odchádzali z Nižnej Myšle, mal som dobrý pocit, že sme stretli ľudí, ktorých zaujíma aj čosi viac, ako všeobecne rozšírené naháňanie peňazí.
(Reportáž zo 4. 8. 2000)
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
