8. 8. - 30. 9. 2000
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3
Sándor Márai ( * 11. apríl 1900 Košice + 21. február 1989 San Diego, USA), pôvodným priezviskom Grosschmied, patrí k najvýznamnejším maďarským, ale i európskym spisovateľom 20. storočia. Jeho dielo – približne šesťdesiat zväzkov – predstavuje próza: romány, novely, poviedky, eseje, komentáre, poézia i divadelné hry. Máraiho knihy sa prekladajú do mnohých svetových jazykov. Napriek týmto skutočnostiam je jeho dielo v rodných Košiciach pomerne neznáme.
Dôvodom je nie len tom, že písal po maďarsky, ale skutočnosť, že po dobrovoľnej emigrácii na západ v roku 1948 (Švajčiarsko, Taliansko, neskôr USA) sa v Maďarsku popri budovaní komunizmu, dostali jeho knihy na „index“. Temer štyridsať rokov sa jeho tvorba rozširovala a prekladala len za železnou oponou. V ostatných rokoch vyšlo niekoľko Máraiho titulov aj v slovenskom preklade. Prezentovaná dvojjazyčná výstava si kladie za cieľ sprístupniť autorove spomienky na rodné mesto.
Jeho rodina mala saských predkov, ktorí sa usadili v Košiciach niekedy v 17. storočí. Otec, Géza Grosschmied, bol právnikom, predsedom advokátskej komory, neskôr poslancom pražského parlamentu, ako aj predsedom košickej pobočky turistického spolku Karpathenverein. V období, kým boli deti malé, žila rodina v priestrannom byte dnes už nejestvujúceho domu na Hlavnej ulici, oproti hotelu Schalkáz. Neskôr si rodina kúpila vlastný dom na Mäsiarskej ulici.
Stredoškolské štúdia absolvoval Márai v Košiciach, Budapešti a Prešove, neskôr študoval niekoľko semestrov žurnalistiky na univerzitách v Lipsku, Frankfurte a Berlíne. Prvé básne, fejtóny a komentáre publikoval ešte počas gymnaziálneho štúdia. Ako poslucháč žurnalistiky prispieval pravidelne do viacerých európskych denníkov.
Prvý z jeho významných románov (Egy polgár vallomásai – Vyznanie) vyšiel v roku 1934. Sú to spomienky na jeho detstvo v rodnom meste, na meštiansku spoločnosť, v ktorej vyrastal. S precíznosťou chirurga a objektivitou predsedu senátu popisuje stav „meštianskej – meštiackej spoločnosti“ v prvej štvrtine 20. storočia v meste v Strednej Európe. Na pozadí spomienok a príbehov definuje jej hodnoty, silu i nedostatky.
V ďalšom období napísal veľkolepú sériu románov, ktorú zavàšil rozsiahlou dvojzväzkovou pompozíciou (Garrenek muve I. – II., Toronto 1989 - Dielo Garrenovcov). Pri širokom výbere tém sa Máraiho dielo zaoberalo predovšetkým fenoménom občianstva a občianskych hodnôt. Svoje poslanie videl v presvedčivom umeleckom zachytení pravdy. Svoje myšlienky za roky 1943 – 4983 vyjadril okrem románovej formy aj v krátkych prózach, v piatich zväzkoch s názvom Denník (Napló).
Máloktorý svetový spisovateľ bol natoľko poznačený svojim pôvodom, svojim rodným mestom, ako Sándor Márai. Vo väčšine jeho diel sa objavuje motív Košíc, košických mešťanov, alebo aspň odlesk vytrácajúcej sa meštianskej kultúry. V nástupe novej epochy sa s ľútosťou díval na zánik tejto vrstvy, pretože s ním zanikla i mešťanmi po storočia budovaná kultúra, duchovné i morálne hodnoty, zodpovednosť a jasne definované etické princípy.
Jeho brilantný popis Košíc a Košičanov z obdobia detstva nám poskytuje pohľady aj do tých zákutrí spoločnosti, o ktorých sa obyčajne ani nehovorí, nie to píše. Výstava „Máraiho Košice“ je retrospektívnym pohľadom na mesto Košice, jeho obyvateľov, ich zvyky, názory, spôsoby.
Na výstavných paneloch sú citáty z diel, texty sú doplnené reprodukciami historických fotografií. Nepochádzajú síce z albumu Máraiho rodiny, ale sú dielom košických profesionálnych i amatérskych fotografov a zobrazujú mesto, jeho budovy, námestia, ulice, gymnázium, obyvateľov i domácnosti v prvej štvrtine 20. storočia, teda v období, kedy tu spisovateľ vyrastala a dospieval.
Súčasťou výstavy je i dobový nábytok a bytové doplnky zo zobrazovaného obdobia.
Výstavu finančne podporil Maďarský finančný inštitút v Bratislave a Východoslovenské múzeum ju uvádza v rámci 130. výročia svojho založenia. Autorkou výstavy je Ing. Kristína Markušová. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
