Dnes, keď je /v našom meste/ divadelná kultúra na konci chvosta snáď viac ako kedykoľvek predtým, zrodilo sa v Košiciach činoherné predstavenie. Staromestské divadlo pod vedením ¼uby Blaškovičovej a Petra Raševa pripravilo na 2. mája premiéru hry Ephraima Kishona, maďarského rodáka, žijúceho v Izraeli, "Romeo a Júlia... po 30-tich rokoch. "Oslovili sme kolegov a priateľov a nemali sme ani korunu. Takže všetci do dnešného dňa pracujú na dlh. Jediné financie, ktoré sa nám podarilo získať, sme vrátili do útrob Štátneho divadla Košice. Zaplatili sme za prenájom priestorov, za scénu a niekoľko kostýmov. Napriek tomu sme verili, že sa nám podarí niečo získať. Opäť nám pomohla Mestská časť-Staré mesto a predstavenie je súčasťou osláv Dni mesta Košice. Nebude to dosť a sme odkázaní na sponzorov. Dúfame ale, že do idúceho vlaku už niekto pristúpi", hovorí na margo vzniku inscenácie ¼uba Blaškovičová.
Ide o prvú inscenáciu Staromestského divadla, ktorá nie je pôvodná. A o štvrtú v poradí. Realizátori tentokrát siahli po veľmi známom autorovi, v Košiciach žiaľ doposiaľ nehranom. Herec Jozef Stražan, ktorého samozrejme uvidíte v inscenácii, o jeho tvorbe výstižne hovorí: "Kishonove poviedky sú na zožratie. Sú vtipné a majú geniálnu pointu. Tieto fakty nútia herca vložiť sa do hry o to viac. Je taká bravúrna, až je pre herca nebezpečná. Nadšenie, ktoré spôsobuje jeho text, vás núti podať čo najlepší výkon."
Ephraim Kishon túto hru napísal pre troch hercov, kde viac postáv stvárnil jeden herec. Autorske poňatie vychádzalo z toho, že ´to´divadlo je chudobné a viac postáv musí zahrať jeden herec. No Staromestské divadlo sa rozhodlo zinscenovať ju pre šiestich. Romea hrá Peter Rašev, Júliu ¼uba Blaškovičová, Dojku Kveta Stražanová, Vavrinca Jozef Stražan, Shakespeara Jozef Fila a Lukreciu Katarína Raševová. "Myslím si, že vkus dnešného diváka netúži pozerať sa dve hodiny na troch hercov" , vysvetľuje túto voľbu ¼uba Blaškovičová. "Takisto nám bolo ľúto nedať príležitosť zahrať tieto skvelo napísané postavy niekomu inému. Okrem toho, keď sme si prečítali Lukreciine /dcéra Romea a Júlie v tejto inscenácii/repliky s otcom, pochopili sme, že je to také súčasné, že naša dcéra Katarína Raševová to ani nemusí hrať..."
Peter Rašev vysvetlil, prečo podtitul inscenácie, pod ktorú sa podpísal ako režisér a úpravca, nesie názov ´bohapustá komédia o láske a manželstve´: "Priznám sa, že sme hľadali podtitul, ktorý by bol pre diváka príťažlivý. Ale čo sa týka vzťahov v manželstve, mám naozaj pocit, že žijeme bohapustý život. Každý sa za niečim naháňa, ľudia nemajú čas si sadnúť, porozprávať sa. Doma si ventilujú problémy, ktoré majú v robote... A to dosť vystihuje nádherný Kishonov štýl, slovník, ktorý je na jednej strane neskutočne krutý a na strane druhej veľmi odľahčujúci. Takže divák sa v priebehu dvoch replík zasmeje a vzápätí ho zamrazí - preboha, veď to som počul aj doma!"
Kveta Stražanová sa s úsmevom pridáva: "No niet tam Boha... Napríklad Dojka. Veľmi chutná postavička, ktorá sa na staré kolená venuje viac-menej klebetám a podpichovaniu. Viac neprezradím, ale chcela by som povedať, ako nesmierne obdivujem Petra Raševa i ¼ubu Blaškovičovú, že v takej ťažkej dobe ich ešte baví zháňať peniaze na to, aby dali dokopy divadelné predstavenie. "
Shakespeare je jediná postava, ktorá sa spočiatku vymyká celej hre. Jedine on nepoužíva súčasný jazyk, ale archaický, teda štýl, aký poznáme z pôvodnej hry Romea a Júlie. Jozef Fila priznáva, že mu text dáva riadne zabrať.
Pre Katarínu Raševovú /Lukrecia/, poslucháčku I. ročníka Konzervatória Košice, je táto skúsenosť jedine prínosom a touto cestou by sa rada poďakovala škole, pretože jej dovolila účinkovať v inscenácii. Ako iste viete, košické konzervatórium túto aktivitu umožňuje svojim študentom málokedy.
Zaujímavosťou tiež je, že na javisku uvidíme vlastne dva manželské páry - P. Raševa a ¼. Blaškovičovú a Stražanovcov. Peter Rašev k tomu dodáva: "Mám veľmi rád takéto spojenia, pretože človek nielenže cíti, ale aj vidí, ako si partneri vedia pomôcť. Stražanovci evidentne nepatria k tým hercom, ktorým po skúške ´padla´. Vidieť na scéne, že sa svojou prácou zaoberajú aj doma. Je to obrovský prínos pre nás všetkých."
Netreba opomenúť, že režisér urobil do textu zásahy. Vraj hlavne kvôli Kvete Stražanovej, ktorá by ako Kishonova Dojka nedostala na javisku veľa priestoru: "Aj keď text má presnú štruktúru, dá sa s ním pekne narábať. Tématicky je veľmi bohatý, odkazuje sa na Shakespearove hry v porovnávaní so súčasnými vzťahmi... Ale! Keď som text dopísal, s hrôzou som zistil, že Kveta príde z Prešova do Košíc na jeden výstup! Špeciálne pre ňu som dopísal ďalší s Lukréciou, v ktorom konfrontuje Dojka prítomnosť s minulosťou..."
Podľa neho divák dostane v tejto inscenácii všetko, čo mu divadlo môže a má ponúknuť - zmysluplnosť, niečo k videniu, k premýšľaniu, ale hlavne zábavu. A mne zostáva pridať sa k tomuto tvrdeniu, pretože Raševove posledné autorske predstavenie "Nebo pre každého" bolo naozaj vynikajúce. Predstavenie v štúdiu Štátneho divadla Košice začína o 19. hodine.
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
